ROČNE VYZBIERAME OKOLO 100-TISÍC STRIEKAČIEK – ROZHOVOR S TERÉNNOU SOCIÁLNOU PRACOVNÍČKOU MIRIAMOU HREHOVOU Z OZ ODYSEUS

Article image

Je nedeľa večer a na bratislavskom sídlisku sa okolo bielej dodávky postupne zhromažďujú užívatelia drog a ženy pracujúce v pouličnom sex-biznise. V rukách držia plastové fľaše plné použitých striekačiek, ktoré im terénni pracovníci z OZ Odyseus vymenia za nové. Niektorí však majú ruky prázdne, prišli sa len vyrozprávať, nechať si poradiť. Jednou z terénnych sociálnych pracovníčok je aj Miriama Hrehová, ktorá v Odyseu pracuje už tretí rok. V rozhovore nám priblížila aktivity občianskeho združenia a zároveň poodhalila svet ľudí, na ktorých sa väčšina z nás díva pomedzi prsty.

OZ Odyseus pomáha už takmer 20 rokov

Keď sa v 90. rokoch rozmáhalo v Bratislave užívanie heroínu, neexistoval nikto, kto by sa o týchto ľudí zaujímal. Užívatelia heroínu si nemali kde vymeniť použité injekčné striekačky za nové a takisto nemali možnosť ich bezpečne zlikvidovať. Nefungovala prakticky žiadna edukácia. Práve preto bolo v roku 1997 založené najstaršie občianske združenie Odyseus. „Občianske združenie vzniklo z iniciatívy študentiek sociálnej práce na Univerzite Komenského. Činnosť združenia bola zameraná predovšetkým na pomoc ľuďom, ktorí injekčne užívajú drogy a ženám pracujúcim v pouličnom sex-biznise,“ hovorí Miriama Hrehová z OZ Odyseus, ktorú komunita drogovo závislých ľudí fascinuje už od gymnázia.

Na injekčných užívateľov drog je zameraný program Chráň sa sám, zatiaľ čo ženy poskytujúce sexuálne služby dostávajú pomoc v rámci programu Červený dáždnik. Na otázku, prečo sa v Odyseu témy užívania drog a ponúkania sexuálnych služieb spájajú, Miriama Hrehová odpovedá: „Programy Chráň sa sám a Červený dáždnik sa v teréne prirodzene stretávajú. Nikdy to nie je tak, že sme v teréne výlučne kvôli užívateľom drog alebo kvôli ženám pracujúcim v sex-biznise. Môžu prísť všetci. Vždy máme k dispozícii nielen čisté striekačky, ale aj prezervatívy a iný zdravotnícky materiál. Aj konzultácie s klientmi prebiehajú vždy súbežne – rozprávame sa o bezpečnejšom užívaní drog aj o bezpečnejšom sexe. Napríklad pri užívaní metamfetamínu je človek prirodzene aktívnejší, má väčšiu chuť na sex a dáva si menší pozor a naopak ženy, ktoré pracujú v pouličnom sex-biznise, sú často aj užívateľkami drog,“ vysvetľuje Miriama.

Až do polnoci a bez ochranky

Výjazdy terénnych pracovníčok sú rozvrhnuté na stredu, štvrtok a nedeľu. Chodí sa na sídlisko Pentagon, Slovnaftskú ulicu, Panónsku ulicu a na Trnavské mýto. Ľudia využívajúci pomoc občianskeho združenia už vedia, kedy a kam treba prísť. Keď je výjazd večer, terénne pracovníčky sú na mieste až do polnoci, a tak sa pýtame na bezpečnosť. „Nemáme pri sebe žiadnu ochranku ani nič podobné, ale aj tak sa cítim bezpečne. Doteraz sa mi nič nestalo a ani som nepočula, že by k niečomu došlo v minulosti. My za tými ľuďmi chodíme preto, aby sme im pomohli, aby sme od nich zobrali špinavé ihly, dali im nové a poskytli poradenstvo. Nemajú dôvod nám ublížiť. Párkrát sa síce stalo, že bol klient verbálne agresívny, keď musel dlho čakať, alebo sa mu zdalo, že sme niekoho zobrali skôr, ale do minúty sa ospravedlnil,“ hovorí Miriama.

Nikdy to nie je tak, že sme v teréne výlučne kvôli užívateľom drog alebo kvôli ženám pracujúcim v sex-biznise. Môžu prísť všetci. Vždy máme k dispozícii nielen čisté striekačky, ale aj prezervatívy a iný zdravotnícky materiál.

Základom pre budovanie vzťahu a dôvery je v tejto komunite zachovanie anonymity. „Aj hanblivejší klienti sa časom rozrozprávajú, hlavne vďaka tomu, že naše služby sú poskytované anonymne. Nezisťujeme celé meno alebo rodné číslo, zapisujeme si iba základný kód z prvého písmena krstného mena, z roku narodenia a informácie o obvode, aby sme si vedeli urobiť štatistiku o tom, akí starí užívatelia k nám chodia a z akých obvodov. Samozrejme, zaujíma nás aj to, aké drogy berú a či pracujú v sex-biznise.“

Nejaké ihly sa nájdu aj pri materskej škole

Jedna z najzáslužnejších prác občianskeho združenia spočíva v tom, že s pomocou užívateľov drog čistí bratislavské sídliská a cesty od voľne pohodených striekačiek. „Ihly nám v prvom rade nosia naši klienti. Čím viac použitých donesú, tým viac nových dostanú. Ak nedonesú žiadne, dostanú len základný balíček, aby sa pred infekciami mohli chrániť všetci. Na Pentagone sme začali zbierať striekačky sami, vždy polhodinu pred začatím služby. Máme ochranné rukavice, bandasky a špeciálne kliešte pre tých, ktorí sa nechcú zohýbať alebo majú obavy z poranenia ihlou.“ Blízko Pentagonu je materská aj základná škola a pohodené striekačky sa občas nájdu aj tam. „Pri tej materskej škole som za celý rok našla asi 10 injekčných striekačiek. Práve preto tam chodíme, aby našu prácu vnímali pozitívne aj miestni obyvatelia.“ Tým sa totiž niekedy nepáči, že sa okolo dodávky, z ktorej je vydávaný materiál, pravidelne zhromažďujú ľudia, ktorých poznajú ako užívateľov drog. „Snažíme sa obyvateľom ukázať, že sme aj na ich strane, že nám ide o rovnaké veci – aby bol poriadok a aby neboli po zemi pohodené injekčné striekačky.“

Keďže pracovníci neprichádzajú do kontaktu s použitými striekačkami, doteraz sa nikto nenakazil. Pri výmene ich hádžu do bandasiek samotní klienti, prípade ich donesú v plastových fľašiach a pri zbere sa používajú ochranné rukavice a kliešte. „Okrem toho sme aj očkovaní proti HAV a HBV. Čo sa však týka pohodených injekčných striekačiek, odhady rizika sú také, že pri tisíc poranených ľuďoch by sa traja z nich mohli infikovať vírusom HIV infikovať, pri sto poranených ľuďoch je asi u dvoch riziko nakazenia hepatitídou typu C a asi u tridsiatich hepatitídou typu B. Samozrejme, to všetko za predpokladu, že krv v ihle bola naozaj infikovaná. Očkovanie proti HBV je už dlho povinné, takže aj to významne znižuje riziko. V krajinách, kde takéto výmeny neboli alebo je ich málo, napríklad v Rumunsku alebo v Grécku, sú epidémie HIV. Niet sa čo čudovať, keď ročne vyzbierame dohromady okolo 100-tisíc injekčných striekačiek,“ vysvetľuje Miriama.

K lekárovi bez občianskeho a bez kartičky

poistenca V roku 2001 bol program Chráň sa sám rozšírený o projekt Sociálna asistencia, v rámci ktorého začalo OZ ponúkať aj pomoc a sprievod v rámci chodenia na rôzne úrady, prípadne pri návšteve lekára. „Najčastejšie riešime vybavenie dokladov, čo je základná vec, bez ktorej nevybavíte nič. Mnohí klienti nemajú občiansky preukaz, lebo im bol zhabaný, prípadne ich okradli alebo ho stratili. Doslova s nimi sedíme v čakárni na úradoch či u lekára ako podpora, pretože zažili tak veľa zlých skúseností, že už majú nechuť až strach ísť niečo riešiť sami. Keď sme tam s nimi my, je to pre nich veľká pomoc.“

Aj hanblivejší klienti sa časom rozrozprávajú, hlavne vďaka tomu, že naše služby sú poskytované anonymne.

Miriama pokračuje slovami, že mnohí užívatelia nemajú ani kartičku poistenca, a tak nás zaujíma, ako vyzerá sprevádzanie klienta bez občianskeho preukazu a kartičky poistenca napríklad k zubárovi alebo ku gynekológovi. „Máme svojich lekárov, s ktorými spolupracujeme. Veľa pomoci sa našim klientom dostáva od lekárov, ktorí to robia zadarmo. Sme im vďační, že klientov ošetria napriek tomu, že im poisťovňa výkon nezaplatí. Ale takých lekárov je málo. Často je to tak, že keď sa užívateľovi na ulici niečo stane, môže si akurát zavolať RZP, ktorá ho možno na hodinu zoberie do nemocnice, kde sa ho budú snažiť čo najskôr vyhodiť. Zdravotná starostlivosť pre týchto ľudí je dosť nedoriešená.“

Testovanie na infekčné choroby priamo v teréne

K znižovaniu infekčných chorôb u užívateľov drog a ľudí pracujúcich v sex-biznise prispieva aj základné testovanie z kapilárnej krvi, ktoré občianske združenie ponúka priamo v teréne. Dokáže pomôcť pri identifikovaní protilátok syfilisu a HIV. Vzorky sa odoberajú anonymne. „Testujúca pracovníčka sa s klientom zavrie do špeciálne upravenej dodávky a ešte pred vyšetrením ho poučí o základoch týkajúcich sa infekcie aj o tom, čo robiť v prípade reaktívneho výsledku. Testovanie aj s poradenstvom trvá asi 20 minút, ale ten čas za to stojí, pretože chceme, aby bol klient pripravený na každý výsledok, ktorý sa môže ukázať.“ Testami sa neurčuje pozitivita, ale reaktivita. „Je to doslova ako tehotenský test. Napipetuje sa papierik a za pár minút je výsledok. Ak sa dá klient testovať viac ako 3 mesiace od rizikovej situácie, potom negatívny výsledok znamená, že klient na 99 % infekciu nemá. Ak je naopak reaktívny, znamená to, že existuje podozrenie na infekciu a sprevádzame klienta k lekárovi, ktorý zabezpečí ďalšie testy.“

Drogy a sex v nočných baroch a na festivaloch

Konečne sa v rozhovore dostávame aj k programu SEX/DROGY, ktorý má na starosti práve Miriama Hrehová. Na rozdiel od iných programov, v tomto je pomoc smerovaná predovšetkým mladým ľuďom, ktorí začínajú pohlavne žiť – alebo už pohlavne žijú – a experimentujú s drogami. Edukácia prebieha priamo pred nočnými klubmi a na festivaloch po Slovensku. „Funguje to tak, že si vopred vytipujeme festivaly alebo akcie v meste, na ktorých bývajú prítomné drogy. Tradične je to jeden známy drum and bassový festival, ale aj iné akcie a kluby, kde sa robia psytrance či techno párty. Naposledy bola väčšia akcia v novembri, práve na drum and bassovom festivale v Bratislave. Keďže vo vnútri bol hluk a nedalo sa tam komunikovať, čakali sme na ľudí vonku, keď si prišli oddýchnuť, zapáliť si či nadýchať sa čerstvého vzduchu. Predstavíme sa, kto sme, odkiaľ sme, a väčšinou sa na rovinu spýtame, či užili drogy, respektíve či to majú v pláne,“ opisuje prax Miriama.

Vopred si vytipujeme festivaly alebo akcie v meste, na ktorých bývajú prítomné drogy. Tradične je to jeden známy drum and bassový festival, ale aj iné akcie a kluby, kde sa robia psytrance či techno párty

Mladí ľudia vraj reagujú často veľmi pozitívne a sú vďační za otvorený rozhovor o tom, čo im reálne hrozí. „Sú to aj dlhšie rozhovory, v rámci ktorých preberieme všetky drogy, bezpečnejší sex, rozdáme brožúry.“ Na jednej fotografii letného festivalu vidíme stánok občianskeho združenia. Prebieha na nej navliekanie kondómu na umelý penis, a tak sa pýtame, či aj toto patrí k veciam, ktoré mladí ľudia nevedia. „Jedna vec je natiahnuť kondóm a druhá vec je navliecť ho správne. Bežne riešime, že ak má chalan v peňaženke kondóm 3 roky, asi nebude najlepšie ho použiť, pretože môže byť po záruke, môže byť prepichnutý. A ako vôbec zistíme, že je prepichnutý? Kde sa otvára? Ako sa otvára? Prečo sa neotvára a nenaťahuje zubami? Koľko miesta treba nechať na ejakulát? A tak ďalej... Pozitívne je, že dnes sú už mladí odvážnejší. Ani 12-roční chalani sa nehanbia prísť a skúsiť si to. A dotiahnu aj kamošov a rodičov.“

Práca s drogovo závislými ako inšpirácia

Udivuje nás, čo všetko dokáže zvládnuť mladá absolventka sociálnej práce, hoci ako sama hovorí, v Odyseu treba najprv prejsť polročným výcvikom. Nehovoriac o tom, že k takejto práci treba mať aj vzťah. „Už na gymnáziu som vo svojom okolí poznala – a stále poznám – ľudí, ktorí užívajú drogy. Možno aj preto, že to bolo tabu, ma tá komunita fascinovala, chcela som ju lepšie spoznať. Navyše, moja mama už 40 rokov robí sestričku v liečebnom ústave na Prednej hore. Samozrejme, pred prácou v teréne som musela prejsť výcvikom, v rámci ktorého som sa naučila strašne veľa teórie o drogách, o ich bezpečnejšom užívaní, ale aj o bezpečnejšom sexe. Hrali sme rôzne rolové hry, v ktorých som bola terénnou pracovníčkou a skúsenejšia kolegyňa hrala napríklad nepríjemného klienta. V teréne som najprv iba pozorovala kolegyne, nalievala som čaj, neskôr som už zapisovala a vydávala materiál. Postupne som začala aj konzultovať. Častou témou je napríklad vybavenie dokladov, kde a ako sa dá testovať na pohlavne prenosné ochorenia alebo možnosti liečby drogovej závislosti. Je to o tom, ako sa na to pripravíte a čo čakáte...“

Nanešťastie, americké konce sú vraj v tejto práci veľmi zriedkavé. Ako hovorí Miriama, občas sa maximálne dozvedia, že sa niekto pokúša liečiť, čo sa na prvýkrát skoro nikomu nepodarí. Preto prirodzene vyvstáva otázka, čo pracovníkov v tejto neľahkej práci motivuje a poháňa vpred. „Mňa inšpirujú samotní klienti. Sú bez domova, na okraji spoločnosti, často sú na nich uvalené exekúcie, majú svoje problémy, ale mnohí nestrácajú nádej a odhodlanie zmeniť svoj život. Keď to porovnám so svojimi ťažkosťami, vždy si uvedomím, že ja nemám problémy,“ uzatvára s úsmevom Miriama Hrehová.

foto: Ladislav Rybára archív OZ Odyseus

invitro image
Tento článok sa nachádza v čísle invitro 01/2017

Infektológia

Témou štrnásteho čísla časopisu inVitro je infektológia, ktorá dnes naberá na dôležitosti aj v súvislosti so stále väčším prepájaním rôznych kútov sveta. Aj tentokrát tu nájdete množstvo…

author

Mgr. Jozef Kaščák

Všetky články autora