SAUNA A ĽUDSKÉ ZDRAVIE

10. December 2021
Article image

Sauna je forma fyzikálnej liečby, ktorá ovplyvňuje celý organizmus. Pre svoje vazomotorické, hemodynamické a diaforetické účinky je sauna predovšetkým termocirkulačnou procedúrou, ktorá výraznejšie nezaťažuje obeh. Pravidelné saunovanie predstavuje u zdravých ľudí hygienickú a kozmetickú procedúru, podporuje otužovanie, zvyšovanie kondície, odstraňuje únavu, zvyšuje výkonnosť, ako aj celkovú telesnú a psychickú relaxáciu a zotavenie. U športovcov sa využíva v rámci tréningu, ale aj na doliečovanie rôznych poúrazových stavov, po nadmernom tréningovom zaťažení alebo na regeneráciu.

Rozšírenie sauny vo svete i u nás otvára otázku, či sauna ako taká má nejaký liečebný význam pre terajšieho človeka, či a za akých okolností a pri akých konkrétnych chorobách je jej využitie v liečbe prospešné. Očakávané účinky sauny sa v priebehu histórie menili. Zatiaľ čo v minulosti hrala sauna dôležitú úlohu pri očiste tela, dnes stojí v popredí hľadisko zlepšenia celkového zdravotného stavu, predchádzanie chorobám, otužovanie, zvýšenie výkonnosti, ako aj celkové telesné a psychické uvoľnenie a zotavenie.

Slovo sauna má fínsky pôvod a znamená dom s možnosťou kúpeľa, pre ktorý je vzduch ohrievaný pecou. Táto definícia má 300 rokov, ale je stále aktuálna. V dnešnej dobe slovom sauna označujeme nielen objekt, ale aj vlastnú procedúru saunovania. Táto procedúra má svoju dlhú tradíciu predovšetkým u severských národov (Zvonár a kol., 2005). Sauna je určená v prvom rade pre zdravých ľudí na otužovanie organizmu a prevenciu chorôb z nachladnutia. Je to nepriepustná drevená miestnosť s ohniskom a lavicami uloženými v rozličnej výške, kde je rôzna teplota vzduchu. V saune sa zvýši telesná teplota so všetkými reakciami po teple. Potenie dosahuje 500 – 2 000 ml (Kolesár, Ďurianová, Hupka, Pavlík, 1980, s. 160).

Očakávané účinky a ciele saunovania

Veľké praktické rozšírenie sauny je založené na subjektívne príjemných fyziologických účinkoch potvrdených dlhoročnou tradíciou. Priaznivé účinky sauny vyvoláva striedanie vysoko kontrastných podnetov tepla a chladu. Na dosiahnutie primeranej vazomotorickej, hemodynamickej a diaforetickej odpovede stačí hypertermizácia 38 – 39 °C po dobu 5 – 10 minút.

Pozitívny účinok sauny treba pripísať vhodnému spojeniu pôsobenia tepla, chladu a čiastočne aj mechanického dráždenia na ľudské telo. Široké spektrum priaznivých účinkov saunovania umožňuje rozšíriť jej indikácie. Z účinkov sauny na kardiovaskulárny systém treba spomenúť zvýšenie frekvencie pulzu. Výrazné zmeny krvného tlaku sauna však nespôsobuje. Na dýchací systém pôsobí predovšetkým teplota, vlhkosť, mechanické podnety, trvanie kúpeľa a gravitácia. Vdychovaním horúceho vzduchu sa silne stimuluje prekrvenie sliznice dýchacích ciest a podporuje stále podráždenie buniek sliznice. Nasýtenie vzduchu vodnými parami pôsobí na sekrečnú činnosť sliznice dýchacích ciest. Najväčší význam saunovania (Matěj a kol., 2005) niektorí autori vidia v otužovaní orgánov dýchacieho systému, a teda v prevencii respiračnej infekcie, stimuláciou tvorby imunoglobulínu A, ktorý zvyšuje odolnosť organizmu voči infekciám. Prehriatie aktivuje metabolizmus pokožky a spolu so silným potením sa tak sauna stáva zvláštnym druhom starostlivosti. Sauna vplýva na povrch tela už od prvej chvíle saunovania. Vplyvy sauny indukujú reakcie sympatikového nervového systému, renín-angiotenzín-aldosterónového systému, hypotalamo-hypofyzárnej osi. Počas saunovania dochádza k zvýšenej sekrécii kortizolu a katecholamínov, ktoré pôsobia antiflogisticky. Nastávajú zmeny sekrécie hormónov, čo ovplyvňuje vnútorné orgány, najmä obličky. Činnosť obličiek a potenie v saune ovplyvňujú rovnováhu telových tekutín a elektrolytov. Veľkej obľube sa preto sauna teší aj vďaka svojím kozmetickým účinkom (Kraus, 1986, s. 171). Sauna patrí medzi tzv. potné kúpele, ktorých prevládajúcim účinkom alebo hlavným cieľom je potenie. Ochladenie organizmu vyparovaním vody je v saune jediná možnosť, ako sa telo môže zbavovať tepla prichádzajúceho sálaním, vedením, konvekciou. Počas ochladzovania reaguje organizmus vazokonstrikciou.

Priaznivý zásah tepla a chladu môžeme očakávať aj v oblasti sekrečných funkcií tráviacich orgánov, ich mobility a prekrvenia. Centrálne ovplyvnenie sa prejavuje zmenami psychiky, výdatné prekrvenie periférnych orgánov v potiarni spôsobuje zníženie prekrvenia mozgu, čo sa pociťuje ako psychické uvoľnenie a patrí to medzi dôvody, pre ktoré niektorí ľudia saunu vyhľadávajú. Saunovaním dochádza tiež k celkovému zlepšeniu homeostázy organizmu, k adaptácii na vonkajšie vplyvy. Po saunovaní je možné v rámci rehabilitácie využiť autogénny tréning a ďalšie relaxačné metódy. Od iných pozitívne termických procedúr sa sauna líši pôsobením na celý povrch tela, teda dochádza k odpovedi celého organizmu na tepelnú záťaž. Pri rýchlom striedaní tepla a chladu dochádza k významnému dráždeniu orgánov inervovaných autonómnym nervovým systémom, zvyšuje sa produkcia mediátorov (Matěj a kol., 2005).

Všeobecné indikácie a kontraindikácie saunovania

Ak sa pacient chystá využívať saunu ako liečebnú procedúru a trpí nejakým ochorením, je potrebné, aby sa pred vstupom do sauny poradil so svojim ošetrujúcim lekárom.

Pri rozhodovaní o použití sauny na preventívny alebo liečebný účel musí lekár brať do úvahy indikácie aj kontraindikácie saunovania.

Typy sáun

Všetky typy sáun sú založené na rovnakom princípe: využívajú diferencované teplotné prostredie, t. j. výrazne vyššiu teplotu, než má ľudské telo, na prehriatie organizmu (v potiarni) a nižšiu teplotu na jeho ochladenie (v priestoroch na ochladzovanie). Navzájom sa líšia mikroklimatickými podmienkami, a tým aj vplyvom na ľudský organizmus. Tieto odlišnosti charakterizujú jednotlivé typy sáun a odrážajú sa na ich pomenovaní, ktoré dostávajú podľa oblastí alebo miesta ich vzniku.

Dnes sa stretávame s týmito typmi kúpeľov:

  1. Ruská baňa (ruský, parný kúpeľ) – prostredie je presýtené vodnými parami, ktoré vytvárajú hmlu. Teplota sa v nej pohybuje v rozsahu 40 – 45 °C. Lavice sú stupňovito usporiadané, ochladzovanie prebieha vo vode, na vzduchu, v prírode alebo váľaním sa v snehu.
  2. Rímsky kúpeľ – je to viacpriestorový suchý horúcovzduchový kúpeľ s rôznou teplotou. V tepidáriu dosahuje teplota vzduchu 40 – 45 °C a v priestore – laconicum – teplotu 60 – 70 °C. Vyhriaty vzduch sa privádza cez steny alebo podlahu. Lavice sú stupňovito usporiadané, ochladzovanie prebieha v alveu, bazéne naplnenom 35 °C vodou alebo v piscine, bazéne s vodou teplou 12 °C.
  3. Turecký alebo arabský kúpeľ – je to viacpriestorový kúpeľ, v jednom priestore je teplota vzduchu 50 °C a v druhom 40 °C. Para sa získava zohrievaním vody v kotloch. Organizmus sa ochladzuje stupňovito v ochladzovacom priestore, pričom telo sa polieva vodou s klesajúcou teplotou.
  4. Írsky kúpeľ – je to parný kúpeľ s nižším nasýtením vodnými parami, bez utvárania hmly, teplota v potiarni dosahuje 50 – 55 °C. Organizmus sa ochladzuje pomocou sprchy alebo polievaním. Tento druh už prakticky zanikol.
  5. Fínska sauna či fínsky kúpeľ – je to horúcovzdušný jednopriestorový kúpeľ s nízkou relatívnou vlhkosťou prostredia. Teplota tu dosahuje 65 – 90 °C, pri povale až 100 °C. Pre túto saunu je charakteristický krátky parný náraz a mechanické dráždenie pokožky metličkami alebo inými prostriedkami pred ukončením pobytu v potiarni. Telo sa ochladzuje na vzduchu, vo vode alebo v inom prostredí (Matěj a kol., 2005).

Vybavenie sauny

Základným predpokladom saunovania je umiestnenie sauny vo vyhovujúcom prostredí. Funkčne sa sauna člení na čakáreň, šatne, sprchy, potiareň, ochladzovací priestor, odpočiváreň a ďalšie pomocné zariadenia. V saune musia všetci (saunujúci i pracovníci sauny) starostlivo dodržiavať hygienické a protiepidemiologické opatrenia. Najdôležitejšia časť sauny je potiareň. Je obložená drevom a sú v nej lavice rozdielnej výšky. Miestnosť sa vykuruje tak, že sa teplota vzduchu podľa výšky jednotlivých lavíc pohybuje od 60 do 100 °C. Ústredným zariadením je vykurovacia pec s kameňmi, v súčasnosti na elektrický prúd, plyn alebo na klasické palivá. Vedľa potiarne je miestnosť na ochladzovanie polievaním, sprchou (šetrnejšie a menej zaťažujú organizmus) alebo kúpeľom v studenej vode, no ochladiť sa možno aj prechádzkou v prírode. Ďalšie miestnosti slúžia na odpočinok, osvieženie a prezlečenie.

Mikroklíma sauny

V potiarni sauny sa vytvára typické prostredie charakterizované vysokou teplotou a nízkou vlhkosťou vzduchu. Mikroklimatické podmienky na saunovanie sa dosahujú dostatočne dlhým akumulovaním tepla (minimálne 1 hodinu) do drevených stien, čo sa označuje ako „zrenie“. Týmto procesom by sa mala dosiahnuť teplota 100 °C s nízkou vlhkosťou vzduchu (30 g/m3, t. j. 15 % relatívnej vlhkosti). V potiarni musí byť zabezpečená ustavičná obmena vzduchu 5-krát/h s maximálnou rýchlosťou prúdenia vzduchu 10 – 20 cm/s. Ku koncu pobytu v potiarni sa zvyčajne robí parný náraz vodou (10 g/m3) na kamene pece (Hupka a kol., 2001, s. 57). Prostredie potiarne výrazne kontrastuje s ochladzovacím priestorom, ktorý má byť čo najviac prispôsobený vonkajším klimatickým podmienkam v závislosti od ročného obdobia, hodiny a počasia. Voda ochladzovacieho bazénika vo vnútornom ochladzovacom priestore by nemala byť teplejšia ako 10 °C (Matěj a kol., 2005, s. 30).

Metodický postup saunovania

Dôležitá je správna psychická príprava. Nevyhnutné je vyčleniť si minimálne 2-hodinový časový priestor a zabezpečiť pokojný režim v saune. Dôležitá je hygienická príprava tela (najmä intímnych častí tela) a jeho osušenie. Do potiarne vstupuje človek vyzlečený, prípadne s voľne prekrytými intímnymi časťami. Pohybuje sa pomaly a vyberie si takú úroveň ležadla, ktorej teplota je pre neho najprijateľnejšia, nemala by prekročiť 75 – 90 °C. Ak je nižšia, potrebné prehriatie a potenie sa len ťažko dosahuje, ak je vyššia, človek pociťuje nepríjemné pálenie pri dýchaní. V tejto prvej vyhrievacej fáze sa telo prehreje pôsobením suchého horúceho vzduchu, ako aj tepelným žiarením pece sauny a stien miestnosti. Tepelná záťaž organizmu trvajúca 10 – 15 minút spôsobuje silné potenie a odparovanie potu v suchom vzduchu, čím sa telo ochladzuje. Prehriatím nastáva prekrvenie kože, podkožia, svalov a telesná teplota sa zvyšuje o 1 – 2 °C. Na záver vyhrievacej fázy sa urobí parný náraz poliatím horúcich kameňov alebo pece. Asi pol litrom vody sa zvlhčí v saune vzduch, čím sa zabráni odparovaniu potu, pot steká po tele a teplota tela sa ešte zvyšuje – prekrvenie kože možno zvýšiť aj jej mechanickým dráždením – šúchaním alebo šľahaním brezovými metličkami. Dĺžka pobytu v potiarni je veľmi individuálna a závisí nielen od mikroklimatických podmienok, ale aj od individuálnej reakcie tela na prostredie v potiarni. Nevhodné je súťažiť o najdlhšie zotrvanie v saune! „Zlatou“ zásadou je, že v potiarni treba zostať dovtedy, kým človek nepocíti neodolateľnú túžbu ochladiť sa v studenej vode. Všeobecne sa v potiarni zostáva 10 – 20 minút.

Po vyhrievacej fáze nasleduje fáza schladzovacia, t. j. zbavovanie sa nadbytočného tepla. Schladenie možno uskutočniť bez akéhokoľvek nebezpečenstva poškodenia prehriateho tela, a to prechádzkou na chladnom vzduchu, poliatím alebo kúpeľom v studenej až ľadovej vode. Táto časť saunovania trvá zvyčajne 3 – 5 minút, ale je to takisto veľmi individuálne, nikdy však nesmie trvať až do vzniku triašky. V tejto fáze platí pravidlo, že ochladzovať sa má až do vzniku pocitu neodolateľnej túžby po prehriatí v potiarni. Dôležité je upozorniť, že pred vstupom do ochladzovacieho bazéna sa treba osprchovať a zásadne sa treba ponoriť len po krk, hlava sa do vody neponára. Ochladenie predstavuje záťaž na srdcovo-cievny systém, preto je dôležitá zvýšená opatrnosť u starších či neskúsených ľudí a u osôb so zdravotnými problémami. Pred návratom do potiarne treba telo osušiť (Zvonár, 2005, s. 34 – 35), (Hupka a kol., 2001, s. 57). Uvedený cyklus saunovania možno opakovať znova, najviac však 3-krát, pričom saunovanie robíme 1 – 2-krát týždenne.

Saunovanie sa končí ochladením a potom osprchovaním, osušením, dvojtretinovým kúpeľom predkolení vo vode s teplotou 39 °C až po dosiahnutie pocitu teplých nôh.

Nasleduje fáza odpočinku s postupnou adaptáciou na normálnu teplotu, a to bez potenia. Človek môže ležať alebo sedieť a konzumovať tekutiny (minerálne vody, prírodné šťavy) alebo mliečne produkty. Saunovanie nemá byť nikdy spojené s prejedaním, ale nerobí sa ani nalačno. Fajčenie ani alkohol do sauny nepatria.

Sauna sa niekedy používa ako príprava na liečebnú rehabilitáciu, aby sa dosiahlo prehriatie celého organizmu, najmä mäkkých častí pohybových orgánov. Sú to najmä masáže, kinezioterapia, inhalácie, helioterapia (Zvonár, 2005, s. 34 – 35).


Literatúra

  1. Hupka J. a kol. Fyzikálna terapia. Vyd. Osveta, Martin, 2001, 554 s., ISBN 80-217-0568-X
  2. Kolesár, J., Ďurianová, J., Hupka, J., Pavlík, L. Fyziatria. Vyd. Osveta, Martin, 1980, 257 s., ISBN
  3. Kraus, H. Fyzioterapie pro každého. Vyd. Avicenum, Praha, 1990, 262 s., ISBN 80-201-0069-5
  4. Matěj, M. a kol. Sauna v prevencii a terapii. Vyd. Osveta, Martin, 1984, 287 s., ISBN 70-100-84.
  5. Matěj, M. a kol. Sauna v zdraví a chorobe. Vyd. Osveta, Martin, 2005, 284 s., ISBN 8080631700
  6. Zvonár, J. a kol. Termoterapia, hydroterapia, balneoterapia a klimatoterapia. Vyd. Osveta, Martin, 2005, 192 s., ISBN 9788080631758
invitro image
Tento článok sa nachádza v čísle invitro 03/2021

Teplota a človek

Teplota a človek je téma, s ktorou sa vám magazín inVitro prihovára svojím tretím vydaním roka 2021. Zmena telesnej teploty býva často jedným z prvých príznakov, že sa s nami niečo…

Objavte ponuku
testov na unilabs.online

Moja imunita
Objednať

Môj ochranný štít. Ako mi funguje? Dokáže ma naozaj účinne chrániť pred vírusmi a baktériami?

Objednať
Srdce
Objednať

Nebolí až kým nie je neskoro. Ochráňte kľúčový orgán vášho tela.

Objednať
Prevencia muž
Objednať

Chcem žiť bez obáv z rizika vzniku rôznych vážnych civilizačných ochorení. Aktívne a naplno.

Objednať
Prevencia žena
Objednať

Nemôžem si dovoliť ochorieť. Svoje zdravie, vitalitu, hmotnosť, hormóny aj kondíciu chcem mať pod kontrolou a užívať si život naplno.

Objednať
author

MUDr. Božena Ciberajová

Všetky články autora