SMRTIACE PLYNY

Obrázok článku

Toxické plyny predstavujú významný zdroj otráv v domácnosti aj v priemyselnej výrobe. V súčasnosti sa už aj na Slovensku zvyšuje povedomie o nebezpečenstve niektorých plynov, napríklad oxidu uhoľnatého v domácnostiach. Keďže mnohé z plynov uvedených v tomto článku sú látky bez farby a zápachu, môžu pri nebadanom úniku veľmi rýchlo spôsobiť ťažkú až smrteľnú otravu.

Úvod

Toxické a smrtiace plyny sa môžu vyskytnúť ako v domácnosti, tak aj pri bežných prácach, napríklad oprava motorky v garáži, ale aj v priemyselnej výrobe. Na Slovensku je pomerne významným zdrojom otráv najmä oxid uhoľnatý, ktorý podľa udávaných štatistík zabije ročne asi 150 ľudí, čo je 2,75/100 000 (Dobiáš, 2007). Pre porovnanie, v Japonsku zodpovedá až za 5 000 úmrtí ročne = 3,98/100 000, čo predstavuje až polovicu všetkých otráv (Kinoshita a kol., 2020). V Európskej únii predstavuje počet úmrtí 2,2/100 000 obyvateľov ročne, čo je veľký problém. Len pre porovnanie, na HIV/AIDS umrie ročne 2,0/100 000 obyvateľov, na rakovinu kože 2,1/100 000 obyvateľov a na následky konzumácie alkoholu 2,6/100 000 obyvateľov (Braubach a kol., 2013).

K ostatným významným intoxikáciám plynmi v domácnostiach dochádza najmä neodborným a svojpomocným spaľovaním odpadov, keď sa pri nízkych teplotách uvoľňujú rôzne škodlivé plyny, najmä z plastov, napríklad propylén (Park a Lee, 2021), styrén a vinylchlorid, čo sú plyny s narkotickým účinkom, pôsobiace negatívne na krvný obeh (nj.gov).

Najnebezpečnejšie je spaľovanie práve PVC, kde pri vysokých teplotách vzniká kyselina chlorovodíková spôsobujúca chemické poleptanie pokožky a dýchacích ciest (Xia a kol., 2021). Presné čísla je ťažké odhadnúť, keďže z obavy postihu zo strany orgánov činných v trestnom konaní sa dotyční túto činnosť snažia utajiť. V prípade oxidu uhličitého sú dostupné najmä staršie štatistiky zo sveta, napríklad v USA sa udáva priemerne 89 úmrtí ročne (Permentier a kol., 2017).

V priemysle sú najvýznamnejšie úniky rôznych pomocných látok pri organickej syntéze ako napríklad arzín, chlorid a fluorid boritý, diazometán, diborán, plynný fluór, chlór, kyselina kyanovodíková či fosgén (Poonguzhali a kol., 2022). Mnohé z týchto látok sú bezfarebné, niektoré bez zápachu, iné naopak možno cítiť pri prekročení prahovej koncentrácie (napríklad chlorid boritý či fosgén). Rovnako rizikové sú výroby polovodičov, kde sa tieto zlúčeniny používajú, napríklad arzín, v súčasnosti sú ale úniky a otravy pomerne zriedkavé (Kuivenhoven, Mason, 2022).

Otravy smrtiacimi plynmi

Oxid uhoľnatý
Ide o plyn bez farby a zápachu, vzniká nedokonalým spaľovaním látok obsahujúcich uhlík. Je o niečo ľahší ako vzduch – špecifická hustota 0,97 kg/m3 (Kinoshita a kol., 2021), pričom v domácnostiach sú najnebezpečnejšie najmä rôzne piecky, kotle na ohrev vody (Aoshima a kol., 2021) či práca v uzavretej miestnosti, napríklad v garáži pri zapnutom spaľovacom motore. Štatisticky sa najviac ľudí priotrávi pri práci s otvoreným ohňom (asi 44 %), významnú skupinu ale tvoria aj priemyselné nehody či nesprávne nainštalované piecky a kotle (spolu asi 45 %), pričom otravy výfukovými plynmi sú pomerne zriedkavé (len asi 4 % prípadov) (Reumuth a kol., 2019), keďže obsah CO vo výfukových plynoch dosahuje len asi 0,01 – 0,06 %, avšak až takmer 88 % otráv CO výfukovými plynmi má suicidálny charakter (Kinoshita a kol., 2021).

Oxid uhoľnatý sa viaže na hemoglobín kovalentnou väzbou, ktorá je asi 240-násobne silnejšia než donorno-akceptórna väzba kyslíka na atóm železa (Reumuth a kol., 2019). Blokovaná krv tak nedokáže prenášať kyslík, pričom charakteristicky je sfarbená do višňovočervenej až hnedočervenej, podľa farby karboxyhemoglobínu (Tabasum a kol., 2022). O niečo menej známy je aj fakt, že CO priamo blokuje cytochróm-c-oxidázu, čo môže mať za následok neskoršie priame poškodenie tkanív a zanecháva chronické následky (Kinoshita a kol., 2021). Najhoršie dopady sú badateľné na myokarde, kde okrem ischémie môžu vznikať arytmie, čo vedie k poklesu krvného tlaku a vzácne aj k vzniku trombov (Reumuth a kol., 2019). Z klinického hľadiska je pomerne zaujímavé aj neurologické poškodenie, ktoré sa akútne prejavuje nešpecificky nauzeou, zvracaním, slabosťou (obsah CO-Hb v krvi menej ako 10 – 30 %), zatiaľ čo špecificky agitáciou, zmenami psychiky a motorickou paralýzou (CO-Hb 30 – 50 %), pričom hodnoty CO-Hb nad 50 % sú už život ohrozujúce a často vedú k opuchu mozgu a strate vedomia, ktorá končí smrťou (Kinoshita a kol., 2021) (Obrázok č. 1).

Vzácne popísané prípady hovoria o neurologických následkoch v podobe paréz a plégií, pričom sa predpokladá kombinácia akútnej a chronickej toxicity CO (Aoshima a kol., 2021). Treba si uvedomiť, že pri obsahu 0,01 % CO vo vzduchu môže poľahky dôjsť k nasýteniu až 44 % všetkého hemoglobínu v priebehu pár minút.

Diagnóza sa stanovuje použitím pulzného oxymetra a priamym meraním z kapilárnej krvi. Keďže CO-Hb absorbuje svetlo podobne ako oxyhemoglobín, vypočítava sa jeho koncentrácia ako rozdiel saturácie krvi nameranej oxymetrom a hodnotami z kapilárnej krvi (Dobiáš, 2007).

Oxid uhličitý
Ide o bezfarebný plyn, bez zápachu a jemne kyslastej chuti, jeho špecifická hustota je vyššia než hustota vzduchu (Langford, 2005). Spontánne vzniká pri dokonalom horení v prírode, pri procese kvasenia – jeho zvýšené koncentrácie nachádzame teda vo vínnych pivniciach, ale aj v jaskyniach a baniach (Dobiáš, 2007). Takisto je využívaný v potravinárstve na výrobu bublinkových nápojov, v priemysle ako chladiarenský plyn (Permentier a kol., 2017), prípadne môžu intoxikácie vzniknúť aj pri používaní suchého ľadu v uzavretom priestore (Gonzales, Sakhamuri a Teelucksingh, 2017).

Oxid uhličitý pôsobí na telo nielen vyvolaním asfyxie, ale má aj priamy toxický efekt (Langford, 2005). Pri koncentráciách 2 – 5 % CO2 vo vdychovanom vzduchu dochádza k hyperventilácii, avšak v tomto prípade s rozvojom respiračnej acidózy, keďže zvyšujúca sa koncentrácia oxidu uhličitého má stimulačný efekt na dýchanie, po prekročení určitej hranice však naopak činnosť dychového centra utlmuje (predpokladá sa interferencia s rozkladom acetylcholínu vedúca k zvýšenej aktivite parasympatika). Koncentrácie nad 10 % vedú ku konvulziám, kóme a k smrti v priebehu niekoľkých minút. Ak stúpne koncentrácia oxidu uhličitého nad 30 %, obeť umiera v priebehu niekoľkých sekúnd na okamžitú zástavu dýchania (Permentier a kol., 2017) (Obrázok č. 1).

Oxid uhličitý má toxický efekt aj priamo na krvný obeh, kde prostredníctvom generalizovanej vazodilatácie (prejaví sa ružovým až červeným sfarbením pokožky) vedie k rapídnemu poklesu krvného tlaku na periférii a k zvýšenému intrakraniálnemu tlaku, čo vedie k útlmu činnosti CNS. Ako rozhodujúci faktor sa ukazuje priamy efekt oxidu uhličitého na zvýšenie aktivity enzýmu cyklooxygenáza 1 (COX-1) a nadprodukciu prostaglandínu E2 (PGE2), ktorá vedie vedie ku generalizovanej vazodilatácii v mozgovej cirkulácii (Howarth a kol., 2017).

Diagnostika je založená na meraní krvných plynov z arteriálnej krvi, pri neodbornej manipulácii so suchým ľadom sa na pokožke obete nachádzajú popáleniny. Bol zaznamenaný zvláštny prípad použitia suchého ľadu za suicidálnym účelom v uzavretej miestnosti, kde po jeho sublimácii došlo k rýchlemu navýšeniu koncentrácie CO2 v okolitom vzduchu. Je potrebná opatrnosť, keďže mnohé symptómy môžu byť pripisované iným príčinám – napríklad u staršej osoby, ktorá otvorila kontajner so suchým ľadom v aute, by mohli vyvrátené oči nahor imitovať neurologickú príčinu, zatiaľ čo elevácia troponínu akútny kardiálny syndróm (Gonzales, Sakhamuri a Teelucksingh, 2017).

K najvýznamnejšej nehode v našich končinách došlo v roku 1976 pri úniku oxidu uhličitého ako chladiaceho plynu použitého v experimentálnom reaktore KS150 v jadrovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach. Napriek prvotným správam o bezproblémovom incidente boli neskôr potvrdené dve obete (INES).

Chlór
Chlór je plyn žltozelenej farby, ktorý neskôr na vzduchu bledne. Má štipľavý zápach a je ťažší než vzduch. Hoci bol pôvodne používaný ako bojový plyn (pri meste Ypres v roku 1915 ho použili nemeckí ženisti, asi 5 000 obetí na strane Dohody), v súčasnosti má svoje využitie najmä ako dezinfekčný plyn (Achanta a Jord, 2017).

Expozícia väčšinou nastáva v domácnosti pri zmiešaní chlórového bielidla s iným čistiacim prostriedkom, napríklad na toalety. Štatistiky udávajú 6 300 – 6 500 expozícií hlásených v USA za rok 2017 (Howard a kol., 2007). Z priemyselných havárií stojí za zmienku vykoľajenie vlaku prevážajúceho chlór v roku 2005 v Graniteville, USA, kde po uvoľnení asi 60 ton do okolia bolo usmrtených 9 osôb a vyše 500 muselo vyhľadať lekársku pomoc (Zellner, Eyer, 2020).

Po styku s vodou reaguje chlór s vodíkom za vzniku kyseliny chlorovodíkovej, ktorá rýchlo preniká biologickými membránami (Morim, Guldner, 2022). Plynný chlór je ale asi 33-krát reaktívnejší, nešpecificky oxiduje membrány a môže viesť dokonca k alterácii DNA. Najčastejšie sú zasiahnuté dýchacie cesty – najmä horné, keďže dolné dýchacie cesty absorbujú asi len 5 % plynného chlóru. Dochádza k podráždeniu slizníc, najnebezpečnejšie je akútne poškodenie pľúc a akútny respiračný distress syndróm (ARDS) (Zellner, Eyer, 2020). Účinky sa líšia od koncentrácie, pri koncentrácii 1 – 3 ppm pôsobí chlór dráždivo na oči a sliznice, pri 15 ppm môže dôjsť k poškodeniu pľúc, fatálnym sa stáva pri koncentrácii asi 430 ppm, keď dochádza k smrti do 30 minút od začiatku expozície (Morim, Guldner, 2022).

Fosgén
Fosgén (oxychlorid uhličitý, chlorid karbonylu) (COCl2) je bezfarebný plyn ťažší než vzduch, typicky páchne ako vlhké seno. Prvýkrát bol použitý ako bojová látka v roku 1915 Nemeckým cisárstvom pri obrane Varšavy, neskôr sa ho pokúsili použiť aj na západnom fronte, tam už ale po predošlom útoku chlórom boli britské jednotky opatrnejšie a včas nasadili plynové masky. Napriek tomu ale zodpovedal za väčšinu úmrtí po útokoch bojovými plynmi, keďže fosgén a jeho deriváty (difosgén a trifosgén) mali tendenciu hromadiť sa v nižšie položených miestach, napríklad v zákopoch. V súčasnosti sa používa hojne v priemysle, a to najmä pri výrobe farbív.

Fosgén je lipofilný, čo uľahčuje jeho vstrebávanie v pľúcach (Pauluhn, 2021). Na rozdiel od plynného chlóru je nebezpečná najmä jeho oneskorená toxicita, keďže spôsobuje hromadenie tekutiny a proteínov v interstíciu. Po 1 – 2 dňoch po expozícii sa rozvíja pľúcny edém, ktorý po približne 2 – 3 týždňoch vedie k obštrukčnej bronchiolitíde.

Vystavenie sa účinkom plynu v trvaní asi 30 minút: pri koncentrácii 5 ppm dochádza k poškodeniu pľúc, pri koncentrácii 17 ppm a viac sa stáva smrteľným, pacient umiera na rýchlo sa rozvíjajúci ARDS (Hobson, Richieri a Parseghian, 2021).

Oxidy dusíka
Oxidy dusíka predstavujú plyny – oxid dusný (N2O), oxid dusnatý (NO) a oxid dusičitý (NO2). Až na posledný sú to bezfarebné plyny, bez chuti a zápachu, oxid dusičitý je hrdzavohnedý plyn štipľavého zápachu. Oxidy dusíka sa rozpúšťajú vo vode, chemickou reakciou vzniká zmes kyselín, ktoré v ľudskom organizme spôsobujú vznik nitrátov a nitridov, ktoré ničia krvné častice. Postihnutý upadne do bezvedomia (mladyzachranar.sk).

Ich najvýznamnejším zdrojom sú výfukové plyny a priemyselné exhaláty, pričom oxid dusný sa rýchlo mení na oxid dusičitý pri prístupe vzdušného kyslíka, takže toxicita oxidov dusíka je vymedzená hlavne pôsobením NO2 (Amaducci, Downs, 2022).

Akútne intoxikácie sú pomerne zriedkavé, opäť ide hlavne o suicidálne účely, pričom NO2 priamo zvyšuje toxicitu CO vo výfukových exhalátoch. Jeho pôsobenie je najmä chronického charakteru, keďže je významnou súčasťou skleníkových plynov.

Oxid dusný (N2O), triviálnym názvom rajský plyn, sa používa na krátkodobú anestéziu najmä v zubnom lekárstve, pri miernych otravách má efekt na zmeny psychiky, dlhodobo je nebezpečný z hľadiska poškodenia centrálnej nervovej sústavy (van Amsterdam, Nabben, van den Brink, 2022).

Oxid dusnatý a dusičitý sú pomerne silné oxidačné činidlá. Pôsobia jednak na pľúca, kde dlhodobé pôsobenie subletálnych dávok vedie k obštrukčnej bronchiolitíde a zvyšovaniu rezistencie pľúcnej cirkulácie, pri vyšších koncentráciách až k edému pľúc a smrti udusením. Poškodenie ešte akcentuje premena oxidov dusíka na reaktívne formy dusíka a kyslíka, ktoré zhoršujú prebiehajúce poškodenie (Ciampi a kol., 2022). Druhým významným mechanizmom je pôsobenie NO a NO2 na hemoglobín, ktorý oxidujú na methemoglobín, a to oxidáciou hémového železa z Fe2+ na Fe3+. Táto zmena vedie aj k zvýšenej afinite zvyšných jednotiek hému ku kyslíku, čím sa zhoršuje dodávka kyslíka tkanivám. Najviac ohrozené sú dojčatá, u ktorých enzým methemoglobínreduktáza ešte dozrieva a nedokáže zmenený hemoglobín odbúravať dostatočne efektívne. Otrava sa často prejaví až niekoľko hodín po expozícii, toxická pneumónia a obštrukčná bronchiolitída sa rozvíjajú pri koncentráciách 25 – 100 ppm, pričom letálne sú koncentrácie nad 150 ppm (Amaducci, Downs, 2022).

Oxid dusný sa dlhodobo považoval za pomerne neškodný plyn, objavili sa ale prípady jeho použitia za suicidálnym účelom zdravotníckymi pracovníkmi, v poslednej dobe navyše narastá jeho zneužívanie mladými ľuďmi za účelom eufórie, pričom sa ukazuje, že dlhodobá expozícia zvýšeným koncentráciám oxidu dusnatého má negatívny dopad na CNS a spôsobuje jej ireverzibilné poškodenie (Chadly a kol., 1989, van Amsterdam, Nabben, van den Brink, 2022).

Diagnostika sa opiera o röntgenový nález (biele opacity) a stanovenie koncentrácie methemoglobínu v krvi.

Amoniak, fenoly, kyanidy, propylén, dioxíny (spaľovanie odpadu)
Pri spaľovaní odpadu v domácnostiach neprebieha – v dôsledku nízkej teploty – rozklad látok správne, a tak môžu vznikať rôzne dráždivé plyny s negatívnym dopadom na ľudské zdravie. Okrem amoniaku, fenolov a kyanidov unikajú aj rôzne dioxíny, najmä tetrachlórdibenzodioxín, ktorý je v súčasnosti považovaný za jeden z najsilnejších syntetických jedov. Ich nebezpečenstvom je najmä chronická toxicita a rozvoj nádorov (Mierzwiński a kol., 2019; Häfner, Hochheim, Bredow, 2020).

Pri spaľovaní plastov sa uvoľňujú monoméry – etylén, propylén a styrén, ktoré majú vo vyšších koncentráciách narkotické účinky a v minulosti boli za týmto účelom používané až do objavu dokonalejších anestetík (Papari, Bamdad, Berruti, 2021). Najnebezpečnejším je ale vinylchlorid, ktorý sa uvoľňuje aj pri spaľovaní pri vysokých teplotách v spaľovniach. Preto je v súčasnosti tlak na upustenie výroby plastov z PVC (Damayanti, 2022). Presné štatistiky nie sú známe, keďže na Slovensku je spaľovanie odpadu v domácnostiach ilegálne.

Plyny použité pri organickej syntéze a výrobe polovodičov
Pomerne veľa plynov sa využíva aj pri organickej syntéze a pri výrobe polovodičov. V tomto prípade však ide o zriedkavé, výsostne industriálne expozície. Zatiaľ čo o niektorých sme už písali vyššie (napríklad chlór, podobné príznaky vykazuje aj plynný fluór či fosgén), nebezpečné sú aj plynné formy halogénov a prvkov V.A skupiny (Periodickej sústavy prvkov – As, N, P, Sb, Bi), najmä arzénu.

Bór – chlorid a fluorid boritý sú plyny bez farby a štipľavého zápachu. Pri styku so vzdušnou vlhkosťou vytvárajú biele pary, pôsobením vody v slizniciach sa uvoľňuje chlorovodík a dochádza k poleptaniu slizníc.

Arzán (AsH3), arzín, zastarale arzenovodík, je bezfarebný plyn, 2,5-násobne ťažší než vzduch, bez zápachu, pri koncentrácii vyššej než 0,5 ppm môže byť cítiť ako cesnak. Predstavuje najťažšiu formu intoxikácie zlúčeninami arzénu, je toxickejší než samotný arzén (Mir, Vaishampayan, Dhawan, 2022). Pri expozícii sa rýchlo vyvíja pneumónia a pľúcny edém, bohato infiltrovaný polymorfonukleármi. Hoci je jeho cesta vstupu do tela hlavne inhalačná, boli popísané prípady otravy aj kontaktom s pokožkou. V krvnom riečisku navyše spôsobuje hemolýzu erytrocytov, čo zhoršuje jeho priebeh. Pri chronickej expozícii preto predstavuje najväčšie nebezpečenstvo obličkové zlyhanie (Obrázok č. 2), v minulosti so stopercentnou mortalitou, dnes sa mnohých pacientov darí zachrániť vďaka hemodialýze (Muzaffar a kol., 2022, NRS).

Ide o jeden z najtoxickejších plynov, koncentrácie viac ako 10 ppm sú smrteľné pri dlhodobej expozícii, viac ako 25 ppm spôsobuje smrť do 30 – 60 minút a pri koncentráciách nad 250 ppm nastáva smrť okamžite v dôsledku náhleho zlyhania srdca (Mir, Vaishampayan, Dhawan, 2022). V priemysle je používaný najmä pri výrobe LED diód.

Záver

Expozície toxickými plynmi sú, boli a bohužiaľ aj budú stálou súčasťou urgentnej medicíny a medicíny katastrof. Popri klasických otravách oxidom uhoľnatým a uhličitým, či neúmyselnej expozícii chlóru pri nesprávnom použití čistiacich prostriedkov, tu ale narastá hrozba expozície toxickými a supertoxickými plynmi, akým je napríklad spomínaný arzín, keďže nároky na výrobu polovodičov a diód budú zrejme narastať. Zmierňovanie následkov tak spočíva najmä v dôslednej prevencii, identifikácii príčiny otravy a vo včasnom terapeutickom zásahu.


Literatúra

  1. Achanta S, Jordt SE. Toxic effects of chlorine gas and potential treatments: a literature review. Toxicol Mech Methods 2021, 31, 244-256.
  2. Amaducci A, Downs JW. Nitrogen Dioxide Toxicity. StatPearls 2022, dostupné online na https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK554539/
  3. Aoshima K, Yamaoka H, Nakamura S et al. Right Hemiplegia Following Acute Carbon Monoxide Poisoning. Cureus 2021, 13, e16738.
  4. Braubach M, Algoet A, Beaton M et al. Mortality associated with exposure to carbon monoxide in WHO European Member States, Indoor Air 2013, 23, 115-125.
  5. Chadly A, Marc B, Barres D et al. Suicide by nitrous oxide poisoning. Am J Forensic Med Pathol 1989, 10, 330-1.
  6. Ciampi Q, Russo A, D’Alise C et al. Nitrogen dioxide component of air pollution increases pulmonary congestion assessed by lung ultrasound in patients with chronic coronary syndromes. Environ Sci Pollut Res Int 2022, 29, 26960-26968.
  7. Damayanti D, Saputri DR, Sumanto Marpaung DS et al. Current Prospects for Plastic Waste Treatment. Polymers (Basel) 2022, 14, 3133.
  8. Dobiáš V. REPETITÓRIUM URGENTNEJ MEDICÍNY Intoxikácia oxidom uhoľnatým a oxidom uhličitým. Viac Pract 2007, 9, 422-423.
  9. Gonzales L, Sakhamuri S, Teelukcsingh S. Dry ice (solid carbon dioxide) exposure with disastrous consequences. QJM 2017, 110, 757-758.
  10. Häfner M, Hochheim M, Bredow T. Chemistry with F Centers: Reduction of Organic Molecules on the Defective Potassium Chloride(100) Surface. J Phys Chem C 2020, 124, 12606–12616.
  11. Hobson ST, Richieri RA, Parseghian MH. Phosgene: toxicology, animal models, and medical countermeasures. Toxicol Mech Methods 2021, 31, 293-307.
  12. Howard C, Ducre B, Burda AM et al. Management of chlorine gas exposure. J Emerg Nurs 2007, 33, 402-404.
  13. Howarth C, Sutherland B, Choi HB et al. A Critical Role for Astrocytes in Hypercapnic Vasodilation in Brain. J Neurosci 2017, 37, 2403-2414.
  14. http://www.mladyzachranar.sk/Default.aspx?CatID=310
  15. Ibrahim D, Froberg B, Wolf A et al. Heavy Metal Poisoning: Clinical Presentations and Pathophysiology. Clin Lab Med 2006, 26, 67-97.
  16. Kinoshita H, Türkan H, Vucinic S et al. Carbon monoxide poisoning. Toxicol Rep 2020, 7, 169-173.
  17. "The International Nuclear and Radiological Event Scale," International Atomic Energy Agency, 08-26941/E, 2008.
  18. Kuivenhoven M, Mason K. Arsenic Toxicity. StatPearls. 2022, 31082169.
  19. Langford NJ. Carbon Dioxide Poisoning. Toxicol Rev 2005, 24, 229-235
  20. Mierzwiński D, Łach D, Mikuła J et al. Utilization of innovative system for coke oven wastewater treatment as an element of stabilization technology for post-process waste from municipal incineration plants. IOP Conf Ser: Mater Sci Eng 2019, 706, 012018.
  21. Mir S, Vaishampayan A, Dhawan N. A Review on Recycling of End-of-Life Light-Emitting Diodes for Metal Recovery. JOM 2022, 74, 599-611.
  22. Morim A, Guldner GT. Chlorine Gas Toxicity. [Updated 2022 Jun 27]. StatPearls 2022, dostupné na https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK537213/
  23. Muzaffar S, Khan J, Srivastava R et al. Mechanistic understanding of the toxic effects of arsenic and warfare arsenicals on human health and environment. Cell Biol Toxicol (2022). doi: https://doi.org/10.1007/s10565-022-09710-8.
  24. National Research Council (US) Subcommittee on Acute Exposure Guideline Levels. Acute Exposure Guideline Levels for Selected Airborne Chemicals: Volume 1. Washington (DC): National Academies Press (US); 2000. 2, Arsine Acute Exposure Guideline Levels. Dostupné na: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK222407/ [2023-02-14]
  25. New Jersey Department of Health: Hazardous Substance Fact Sheet – Propylene: dostupné online na
    https://nj.gov/health/eoh/rtkweb/documents/fs/1609.pdf
  26. Papari S, Bamdad H, Berruti F. Pyrolytic Conversion of Plastic Waste to Value-Added Products and Fuels: A Review. Materials (Basel) 2021, 14, 2586.
  27. Park C, Lee J. Pyrolysis of polypropylene for production of fuel-range products: Effect of molecular weight of polypropylene. Int J Energy Res 2021, 45, 13088-13097.
  28. Pauluhn J. Phosgene inhalation toxicity: Update on mechanisms and mechanism-based treatment strategies. Toxicology 2021, 450, 152682.
  29. Permentier K, Vercammen S, Soetaert S et al. Carbon dioxide poisoning: a literature review of an often forgotten cause of intoxication in the emergency department. Int J Emerg Med 2017, 10, 14.
  30. Poonguzhali S, Sivasangari A, Ajitha P et al. Design and performance analysis of smart photonic sensors for industrial applications. Curr Appl Phys 2022, 39, 183-189.
  31. Reumuth G, Alharbi Z, Siamak Houschyar K et al. Carbon monoxide intoxication: What we know. Burns 2019, 45, 526-530.
  32. Tabasum H, Neelagund SE, Haraha RJ et al. Double deaths due to domestic carbon monoxide poisoning correlated with medicolegal autopsy and laboratory studies. Biomedicine 2022, 42, doi: https://doi.org/10.51248/.v42i2.1305.
  33. Van Amsterdam JGC, Nabben T, van den Brink W. Increasing recreational nitrous oxide use: Should we worry? A narrative review. J Psychopharmacol 2022, 36, 943-950.
  34. Xia Z, Yang H, Sun J et al. Co-pyrolysis of waste polyvinyl chloride and oil-based drilling cuttings: Pyrolysis process and product characteristics analysis. J Celan Prod 2021, 318, 128521.
  35. Zellner T, Eyer F. Choking agents and chlorine gas – History, pathophysiology, clinical effects and treatment. Toxicol Lett 2020, 320, 73-79.
invitro image
Tento článok sa nachádza v čísle invitro 02/2023

Náhle úmrtia

Letné číslo prichádza s témou náhlych úmrtí, ktoré môžu nastať aj u (niekedy len zdanlivo) zdravého pacienta. Sú síce nevyspytateľné, ale dá sa im predchádzať? A ak áno, do akej miery? Odpovede…

author

MUDr. Marek Brenišin, PhD.

Všetky články autora