Syfilis je závažné systémové infekčné ochorenie vyvolané baktériou Treponema pallidum, ktorého výskyt v posledných rokoch opätovne narastá a predstavuje tak významný problém verejného zdravia. Napriek dostupnej a účinnej liečbe zostáva rozhodujúcim faktorom úspešnej kontroly infekcie jej včasná diagnostika. Laboratórne vyšetrenia zohrávajú kľúčovú úlohu nielen pri potvrdení ochorenia, ale aj pri sledovaní epidemiologických trendov a správnej interpretácii sérologických nálezov v klinickom kontexte. Príspevok sumarizuje aktuálne poznatky o syfilise a zároveň prezentuje analýzu výsledkov skríningových vyšetrení realizovaných v Unilabs Slovensko v rokoch 2020 – 2025, ktoré dopĺňajú epidemiologický pohľad o skúsenosti z rutinnej laboratórnej praxe.

Úvod

V Európskej únii je v posledných rokoch podľa údajov ECDC pozorovaný výrazný nárast výskytu syfilisu, pričom medzi rokmi 2015 a 2024 sa miera hlásenia viac ako zdvojnásobila. Tento trend poukazuje na pretrvávajúci a rastúci epidemiologický význam infekcie v populácii. Údaje za rok 2024 zároveň ukazujú významné rozdiely vo výskyte syfilisu podľa pohlavia, pričom vyššia miera ochorenia bola zaznamenaná u mužov. Najvyšší výskyt bol pozorovaný vo vekovej skupine 25 až 34 rokov (1).

V posledných piatich rokoch je na Slovensku podľa údajov NCZI pozorovaný stúpajúci trend výskytu syfilisu. Po nižších hodnotách v roku 2020 došlo k postupnému rastu počtu hlásených prípadov, pričom v rokoch 2023 a 2024 boli zaznamenané najvyššie hodnoty za sledované obdobie. Súčasne sa zvýšila aj incidencia ochorenia, čo potvrdzuje nepriaznivý vývoj výskytu syfilisu v populácii. Z hľadiska pohlavia prevažovali muži, ktorí tvorili väčšinu prípadov syfilisu. U žien bol zaznamenaný nižší výskyt, pričom súčasťou prípadov boli aj tehotné pacientky. Najvyšší výskyt ochorenia bol zaznamenaný vo vekovej skupine 25 až 34 rokov (2).

Etiológia

Syfilis je bakteriálne pohlavne prenosné infekčné ochorenie spôsobené spirochétou Treponema pallidum subsp. pallidum. Ide o pohyblivú, tenkú špirálovitú baktériu s charakteristickou cytoplazmatickou membránou a periplazmatickými bičíkmi, ktoré jej umožňujú aktívny pohyb vo viskóznych tkanivových prostrediach (3). Treponema pallidum sa vyznačuje veľmi pomalým metabolizmom a nízkou rýchlosťou bunkového delenia, pričom generačný čas dosahuje približne 30 hodín. Vzhľadom na obmedzené metabolické schopnosti je táto baktéria vysoko adaptovaná na obligátne parazitický spôsob života a mimo hostiteľského organizmu neprežíva. Jediným prirodzeným hostiteľom je človek.

Rod Treponema patrí medzi spirochéty a zahŕňa viacero geneticky príbuzných poddruhov, ktoré sa líšia najmä klinickou manifestáciou a geografickým výskytom. Okrem T. pallidum subsp. pallidum sú to napríklad T. pallidum subsp. pertenue (pôvodca frambézie), T. pallidum subsp. endemicum (pôvodca endemického syfilisu – bejel) a Treponema carateum (pôvodca pinty). Tieto poddruhy sú geneticky veľmi príbuzné, avšak líšia sa tropizmom tkanív a spôsobom prenosu. Treponema pallidum subsp. pallidum je jediným zástupcom rodu schopným spôsobiť pohlavne prenosné ochorenie. Ostatné poddruhy sú pôvodcami nevenerických treponematóz (4).

Ochorenie sa najčastejšie prenáša vaginálnym, análnym alebo orogenitálnym sexuálnym kontaktom. Zriedkavejšie môže dôjsť k prenosu priamou expozíciou, napríklad transfúziou infikovanej krvi, použitím kontaminovaných injekčných ihiel alebo kontaktom kože s infekčným materiálom. Významný je aj vertikálny prenos, ktorý prebieha transplacentárne alebo počas pôrodu a vedie k vzniku vrodeného syfilisu u novorodencov.

Klinický obraz

Klinická manifestácia syfilisu sa tradične rozdeľuje do viacerých štádií:

1. primárne štádium,
2. sekundárne štádium,
3. latentné štádium,
4. terciárne štádium.

Primárne štádium
V primárnom štádiu dochádza v mieste vstupu infekcie k vzniku primárneho syfilitického vredu (tvrdý vred, ulcus durum), najčastejšie v oblasti genitálií (penis, vagína), anorektálnej oblasti alebo orálnej sliznice. Lézia je typicky solitárna, induratívna, okrúhla a bezbolestná. Vred pretrváva približne 3 až 6 týždňov a následne spontánne regreduje.

Sekundárne štádium
V tomto štádiu sa infekcia šíri po celom tele. Objavujú sa celkové príznaky, ako sú horúčka, opuch lymfatických uzlín, bolesť hrdla, únava, bolesti hlavy, svalov a úbytok hmotnosti.
Typické sú aj kožné vyrážky, ktoré sa môžu objaviť na rôznych častiach tela, vrátane dlaní a chodidiel. Vyrážky bývajú červené až hnedočervené a zvyčajne nesvrbia. Tieto príznaky môžu po čase ustúpiť, najmä pri liečbe.

Latentné štádium
Latentné štádium je charakterizované absenciou klinických príznakov, pričom infekcia pretrváva v organizme a je detekovateľná iba sérologicky. Toto obdobie môže trvať roky.

Terciárne štádium
Terciárne štádium sa môže rozvinúť po dlhom latentnom období, najčastejšie 10 až 30 rokov po primoinfekcii, avšak nemusí sa rozvinúť u všetkých pacientov. V tomto štádiu dochádza k multisystémovému postihnutiu, najmä k poškodeniu kardiovaskulárneho systému (napr. aortitída), centrálneho nervového systému (neurosyfilis) a ďalších orgánov.
Môžu sa vytvárať gummatózne lézie, ktoré vedú k deštrukcii tkanív a orgánov. Neliečený terciárny syfilis môže viesť k závažným ireverzibilným poškodeniam a potenciálne až k úmrtiu (5).

Laboratórna diagnostika

Syfilis sa diagnostikuje najmä pomocou sérologických testov, pričom sa využíva kombinácia netreponémových (RPR – rýchly plazmatický reagínový test, VDRL – Venereal Disease Research Laboratory) a treponémových (TPPA – T. pallidum časticový aglutinačný test, EIA – enzýmová imunoanalýza, FTA-ABS – fluorescenčný absorpčný test, CLIA – chemiluminiscenčná analýza, TPHA – T. pallidum hemaglutinačný test) metód. V zmysle legislatívy Slovenskej republiky treba pri diagnostike syfilisu využívať kombináciu netreponémových a treponémových testov, ktoré zabezpečujú skríning aj potvrdenie diagnózy.

V skorých štádiách je možná priama detekcia pôvodcu pomocou mikroskopie v tmavom poli alebo metódou PCR z lézií. Pri podozrení na neurosyfilis sa vykonáva vyšetrenie cerebrospinálneho moku.

Doplnkovo sa realizujú aj hematologické a biochemické vyšetrenia, ktoré slúžia na zhodnotenie celkového stavu pacienta a možného orgánového postihnutia (6).

Diagnostika v spoločnosti Unilabs Slovensko

V laboratórnej praxi sa na skríning syfilisu využíva diagnostický test Atellica IM Syphilis, ktorý pracuje na princípe chemiluminiscenčnej imunoanalýzy (CLIA). Ide o plne automatizovanú sendvičovú imunoanalýzu, ktorá deteguje celkové protilátky proti Treponema pallidum v sére pacienta.

Princíp metódy:

• rekombinantné antigény T. pallidum sú označené chemiluminiscenčným markerom,
• protilátky vo vzorke tvoria komplexy s antigénmi obsiahnutými v testovacej súprave,
• tieto komplexy sa zachytávajú na magnetických časticiach,
• po aktivácii sa meria vzniknutý svetelný signál (RLU), ktorého intenzita je úmerná množstvu protilátok (7).

V skríningovej fáze sa výsledky hodnotia kvalitatívne ako reaktívne, hraničné alebo negatívne, pričom laboratórium nestanovuje definitívnu diagnózu ochorenia. V rámci diagnostického algoritmu sa dopĺňa netreponémový test RPR, ktorý slúži na posúdenie aktivity infekcie a dynamiky protilátkovej odpovede organizmu. Reaktívne a hraničné vzorky sú následne odosielané do Národného referenčného centra (NRC) na konfirmačné vyšetrenie, ktoré zabezpečuje overenie špecificity nálezu a finálnu interpretáciu výsledku.

Tento postup je súčasťou systému ochrany verejného zdravia v Slovenskej republike, ktorý je legislatívne upravený zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. V zmysle tohto zákona patria syfilis a ďalšie sexuálne prenosné ochorenia medzi povinne hlásené ochorenia, pričom laboratórne reaktívne výsledky podliehajú hláseniu regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Ten následne zabezpečuje epidemiologické vyšetrovanie kontaktov a prijímanie opatrení na obmedzenie ďalšieho šírenia infekcie (8).

Výsledky v rámci Unilabs Slovensko

V sledovanom období rokov 2020 až 2025 bol analyzovaný vývoj podielu reaktívnych výsledkov z celkového počtu vyšetrených vzoriek. Súhrn všetkých sledovaných ukazovateľov je uvedený v Tabuľke č. 1.

Z hľadiska podielu reaktívnych výsledkov bol v sledovanom období pozorovaný najprv klesajúci a následne mierne stúpajúci trend. V rokoch 2020 až 2022 došlo k poklesu podielu reaktívnych výsledkov z 0,99 % na 0,88 %, pričom najnižšia hodnota bola zaznamenaná v roku 2022. V nasledujúcich rokoch sa trend obrátil a podiel reaktívnych výsledkov postupne stúpal z 0,93 % v roku 2023 na 1,04 % v roku 2025, čo predstavuje najvyššiu hodnotu v sledovanom období. Celkový vývoj naznačuje relatívne stabilnú úroveň podielu reaktívnych výsledkov s miernymi výkyvmi v čase. V posledných rokoch sledovaného obdobia je však možné pozorovať mierne rastúci trend, ktorý sa prejavuje postupným zvyšovaním podielu reaktívnych výsledkov z približne 0,9 % na hodnoty presahujúce 1 %. Grafické znázornenie vývoja podielu reaktívnych výsledkov je uvedené v Grafe č. 1.

Epidemiologická analýza tiež ukázala vyšší podiel reaktívnych výsledkov u mužov (55,1 %) v porovnaní so ženami (44,9 %). Najvyššia záťaž infekcie bola pozorovaná vo veku 25 – 44 rokov (33,0 %), čo zodpovedá typickej distribúcii sexuálne prenosného syfilisu v dospelej populácii.

Diskusia

V rámci interpretácie epidemiologických dát je potrebné odlíšiť metodologický prístup NCZI a ECDC, ktoré pracujú primárne s incidenciou ochorení, od prístupu použitého v tejto analýze, kde je sledovaný podiel reaktívnych výsledkov vyjadrený ako percento z celkového počtu vyšetrených vzoriek. Kým dostupné údaje NCZI a ECDC poukazujú na rastúci trend výskytu syfilisu, ako aj ďalších urogenitálnych infekcií, v našej analýze založenej na podiele reaktívnych nálezov z celkového počtu vyšetrení nebol pozorovaný výrazný nárast tohto ukazovateľa, ale len jeho mierne zvýšenie v čase. Tento rozdiel v interpretácii vyplýva najmä z odlišnej metodiky sledovania a charakteru vstupných dát, pričom výsledné hodnoty sú ovplyvnené dvoma hlavnými faktormi.

Významným limitom je vysoký podiel vyšetrení realizovaných mimo diagnostiky sexuálne prenosných ochorení, predovšetkým v rámci predoperačných skríningov. Táto skutočnosť vedie k dilúcii sledovaného ukazovateľa a môže skresľovať reálnu interpretáciu reaktívnych nálezov.

Ďalším limitujúcim faktorom je multicentrický charakter dát, keďže sledovanie prebieha naprieč viacerými laboratóriami na Slovensku, nielen v rámci jednej laboratórnej siete. Táto heterogenita v indikáciách vyšetrení a testovacej praxi môže ovplyvňovať porovnateľnosť a interpretáciu časových trendov.

Záver

Syfilis ako systémové infekčné ochorenie predstavuje aj v súčasnosti významný problém verejného zdravia. Jeho výskyt je výrazne ovplyvniteľný úrovňou preventívnych opatrení. Kľúčovú úlohu v prevencii zohráva dôsledné sexuálne správanie, používanie bariérovej ochrany a cielene vykonávaný skríning rizikových skupín, ktorý umožňuje včasnú diagnostiku a následnú účinnú liečbu.

Z terapeutického hľadiska je syfilis dobre liečiteľné ochorenie. Antibiotická terapia vedie k eradikácii aktívnej infekcie a zabraňuje jej progresii do neskorých štádií ochorenia. Je potrebné zdôrazniť, že sérologická odpoveď organizmu môže pretrvávať aj po úspešnej liečbe. Najmä treponémové testy zostávajú často reaktívne dlhodobo až celoživotne, zatiaľ čo netreponémové testy reflektujú aktivitu ochorenia a po terapii spravidla vykazujú pokles až normalizáciu titrov.

Z pohľadu klinickej praxe to znamená, že pozitívna anamnéza syfilisu nemusí korelovať s prítomnosťou aktívnej infekcie, ale predstavuje trvalý záznam o prekonanom ochorení v zdravotnej dokumentácii pacienta. Napriek úspešnej liečbe však nedochádza k vzniku trvalej imunity, a preto zostáva jedinec naďalej vnímavý voči reinfekcii pri opätovnej expozícii patogénu.

Literatúra

1. European Centre for Disease Prevention and Control. (2026). Syphilis – Annual epidemiological report for 2024. Stockholm: ECDC. https://www.ecdc.europa.eu/en/publications-data/syphilis-annual-epidemiological-report-2024
2. Národné centrum zdravotníckych informácií. Počet osôb so syfilisom na Slovensku vzrástol medziročne o vyše 50 %. Bratislava: NCZI; 2025. Available from: https://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/NCZI-Pocet-osob-so-syfilisom-na-Slovensku-vzrastol-medzirocne-o-vyse-50.aspx
3. Mulka AS, Elston DM. Sexually acquired syphilis: historical aspects, microbiology, epidemiology, and clinical manifestations. J Am Acad Dermatol. 2020;80(1): – 14. doi:10.1016/j.jaad.2019.02.073.
4. Tudor ME, Al Aboud AM, Leslie SW, Gossman W. Syphilis. In: StatPearls [Internet]. Treasure Island (FL): StatPearls Publishing; 2026. Available from: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK534780/
5. Centers for Disease Control and Prevention. Syphilis – About syphilis. Atlanta: CDC; 2025 Jan 30. Available from: https://www.cdc.gov/syphilis/about/index.html
6. Centers for Disease Control and Prevention. Syphilis. In: Sexually transmitted infections treatment guidelines. Atlanta: CDC; 2024. Available from: https://www.cdc.gov/std/treatment-guidelines/syphilis.htm
7. Siemens Healthcare Diagnostics Inc. Atellica IM Syphilis (Syph) assay: instructions for use (package insert). Rev. 05. Marburg (Germany): Siemens Healthcare Diagnostics; 2020 Aug.
   Available from: https://doclib.siemens-healthineers.com/rest/v1/view?document-id=736984
8. Slovenská republika. Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Bratislava: Zbierka zákonov SR; 2007. 
   Available from: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355/
9. Workowski KA, Bachmann LH, Chan PA, Johnston CM, Muzny CA, Park I, et al. Sexually transmitted infections treatment guidelines, 2021. Atlanta: CDC; 2021.
   Available from: https://www.cdc.gov/std/treatment-guidelines/genital-ulcers.htm
10. Hook EW 3rd. Syphilis. Lancet. 2010;375(9715):1480 – 1489. doi:10.1016/S0140-6736(09)62133-8.
11. Fromme JE, Tantcheva-Poór I, Fölster-Holst R. Viral exanthems in children. Front Pediatr. 2022;9:9130983. https://doi.org/10.3389/fped.2021.9130983
12. Matsuura N, et al. Three cases of infectious mononucleosis with concurrent false-positive non-treponemal and treponemal tests: serological findings masquerading as syphilis. J Infect Chemother. 2025. doi:10.1016/j.jiac.2024.10.011.