TELESNÁ TEPLOTA A COVID-19

21. December 2021
Article image

Covid-19 je infekčné ochorenie, pôvodcom ktorého je vírus SARS-CoV-2. Vírus bol po prvý raz identifikovaný u pacientov so závažným respiračným ochorením v decembri roku 2019 v čínskom meste Wu-chan. Ochorenie postihuje hlavne dýchací systém, v závažných prípadoch vyvoláva ťažkú pneumóniu (zápal pľúc) a môže viesť k úmrtiu pacienta. Medzi najčastejšie typické príznaky ochorenia patria febrility, t. j. zvýšená telesná teplota pretrvávajúca niekoľko dní, kašeľ a ďalšie respiračné symptómy. Preto je v čase pandémie Covid-19 u pacientov s febrilitami a príznakmi infekcie dýchacieho systému nevyhnutné myslieť v rámci diferenciálnej diagnostiky práve na toto infekčné ochorenie.

V Slovenskej republike sme zaznamenali prvý potvrdený prípad koronavírusovej infekcie SARS-CoV-2 dňa 6. marca 2020. K 22. 6. 2021 bolo v Slovenskej republike zaznamenaných 391 420 potvrdených prípadov s ochorením Covid-19, evidovaných je k rovnakému dátumu 12 502 celkových úmrtí z dôvodu koronavírusovej infekcie. Pre porovnanie, v rámci Európy bolo zachytených k 21. kalendárnemu týždňu tohto roka 32 608 386 pozitívnych prípadov SARS-CoV-2 a 725 694 úmrtí na toto infekčné ochorenie. Celosvetovo sa podľa štatistík WHO k 23. 6. 2021 nakazilo až 178 701 170 ľudí, z toho 3 877 316 skončilo úmrtím pacienta. V októbri 2020 bol denný počet nových infikovaných osôb vo svete nad 300 000, v Európe nad 100 000. Celkový počet nakazených osôb vo svete sa teda od jesene 2020 počíta na desiatky miliónov a počet obetí presiahol milión. Začiatkom roka 2021 počet prípadov vo svete dosiahol hranicu 100 miliónov, počet obetí 2 milióny a pribúdali približne 4 milióny infikovaných a 100 000 obetí týždenne, z toho v Európe 1,5 milióna infikovaných a vyše 30 000 obetí týždenne. Začiatkom roka 2021 sa počty nových prípadov začali významne znižovať, začala klesať aj úmrtnosť; počty v jednotlivých krajinách sa však líšia. Určitý pokles bol zaznamenaný aj celosvetovo. Počas apríla 2021 však začal dramaticky narastať počet infikovaných hlavne v regióne juhovýchodnej Ázie, za čo môže hlavne enormný nárast v Indii.

Etiológia

Vyššie spomenutý pôvodca infekcie Covid-19, vírus SARS-CoV-2, je súčasťou širokej skupiny koronavírusov. Ide o jednoreťazcový RNA vírus so sekvenciou obsahujúcou asi 30 000 báz. Genóm vírusu sa podobá netopierím koronavírusom. Mutáciami vírus SARS-CoV-2, podobne ako iné vírusy, získava neustále nové varianty. Mutácie sú v podstate zmeny na úrovni genetickej informácie, ide o zmenu v sekvencii nukleotidov – predstavujú prirodzený proces a dochádza k nim pomerne často. Jedna z prvých mutácií bola identifikovaná v decembri 2020 vo Veľkej Británii, označovaná ako tzv. britská mutácia SARS-CoV-2, variant B.1.1.7., tzv. alfa variant, ktorý má približne o 40 – 70 % rýchlejší rast a vyššiu vírusovú nálož, a teda je nákazlivejší. Jeho šírenie je častejšie popisované aj u pacientov do 60 rokov a intenzívnejšie medzi deťmi. Bolo dokázané, že súčasne používané vakcíny sú dobre účinné aj proti tejto tzv. britskej mutácii. V marci 2021 úrady WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) a CDC (Úrad pre zvládanie chorôb, USA) označili za varianty „vzbudzujúce obavy“ britský B.1.1.7, ďalej variant P.1, detegovaný v Brazílii a Japonsku, „juhoafrický“ B.1.351 (tzv. beta variant) a varianty B.1.427 a B.1.429 šíriace sa v Kalifornii. V máji 2021 sem bol zaradený aj „indický“ variant B.1.617 (tzv. delta variant). Sú nákazlivejšie, môžu čiastočne unikať účinku niektorých liekov, nie je jednoznačné, že by spôsobovali ťažší priebeh ochorenia. Ďalším detegovaným variantom bol „brazílsky“ variant P.1 (tzv. gama variant). V Slovenskej republike bolo vo februári 2021 zaznamenané rozšírenie tzv. britskej mutácie SARS-CoV-2, ktorá v marci 2021 už dominovala (97,3 %). Niektorí autori popisujú aj „československý“ variant SARS-CoV-2, známy ako B.1.258, ktorý sa pravdepodobne v strednej Európe vyskytuje od leta 2020. Táto mutácia je nákazlivejšia, je spojená s vyššou vírusovou náložou a pravdepodobne aj komplikovanejším priebehom ochorenia Covid-19. V máji 2021 vedci vo Vietname popísali nový variant SARS-CoV-2, ktorý je kombináciou indického a britského variantu. Spomínaná mutácia má vlastnosti oboch už existujúcich variantov. Podľa WHO variant objavený vo Vietname bol B.1.617.2, známy ako indický variant, delta variant, ktorý mohol byť zmenený prídavnými mutáciami. Vírus sa replikuje veľmi rýchlo a je pravdepodobne príčinou rýchlo narastajúceho množstva nových prípadov v rôznych častiach Vietnamu. Pomerne rýchlo sa delta variant rozšíril aj do Európy, veľa prípadov zaznamenali najmä Veľká Británia, Portugalsko, Rusko. 23. 6. 2021 bol aj v Slovenskej republike oficiálne potvrdený prvý prípad delta variantu SARS-CoV-2, pozitívny jedinec pricestoval z Ruska.

Celkovo bolo popísaných niekoľko desiatok mutácií vírusu SARS-CoV-2, časť z nich rýchlo vymizne, ďalšie dlhodobo v prostredí pretrvávajú.

Klinický obraz

Covid-19 je akútne infekčné ochorenie postihujúce prevažne respiračný systém. Inkubačný čas je 2 až 14 dní od expozície vírusom, najčastejšie 5 – 6 dní. Asi u 20 % nakazených má ochorenie asymptomatický, bezpríznakový priebeh. Klinické prejavy sú variabilné, najčastejšími symptómami sú sťažené dýchanie, kašeľ, zvýšená telesná teplota, nevoľnosť, únava a malátnosť. Medzi ďalšie príznaky patria bolesti svalov, kĺbov a hlavy, bolesti hrdla, anosmia (strata čuchu), dysgeusia (strata chuti). Popisované sú aj gastrointestinálne prejavy, najčastejšie bolesti žalúdka, zvracanie a hnačky. Priebeh ochorenia varíruje od asymptomatickej, bezpríznakovej formy cez miernu formu, stredne závažnú formu, závažnú formu až po kritický priebeh Covid-19. Prekvapivou môže byť tzv. tichá hypoxia u pacienta bez prítomnosti dušnosti. Najčastejší orgánový prejav je pneumónia, čiže zápal pľúc, zapríčinený vírusom SARS-CoV-2. V najzávažnejších prípadoch dochádza k rozvoju respiračného zlyhania, septického šoku až k multiorgánovému zlyhaniu končiacemu sa smrťou nakazeného. Priebeh a prognóza ochorenia Covid-19 je lekárom dopredu ťažko odhadnuteľná.

Zvýšená telesná teplota spojená so zimnicou a triaškou je vôbec najčastejším z prejavov Covid-19. Febrility môžu pretrvávať 7 – 10 dní, zvyknú byť zvlášť vyčerpávajúce a nebezpečné pre starších pacientov, detí a ľudí s oslabeným imunitným systémom. Teplota pretrvávajúca viac ako 7 dní, spolu so záchvatovitým kašľom, sťažených dýchaním a vykašliavaním doružova sfarbeného spúta signalizuje možný zápal pľúc a je indikáciou na realizáciu zobrazovacieho vyšetrenia vedúceho k jeho potvrdeniu.

Komplikácie Covid-19

U detí, ktoré sú vo všeobecnosti menej náchylné k symptomatickej infekcii Covid-19, je v súvislosti s Covid-19 vzácne popisovaný multisystémový zápalový syndróm (Multisystem inflammatory syndrome in children, MIS – C) podobný Kawasakiho chorobe. Vzniká najčastejšie 2 – 4 týždne po prekonaní infekcie SARS-CoV-2 a sú preň typické vysoké horúčky, exantém, erytém dlaní a plosiek nôh, malinový jazyk, periorbitálny edém a erytém, zápal spojiviek, gastrointestinálne prejavy, bolesti na hrudníku spojené s kašľom a dušnosťou, vzácne zápal srdcového svalu – myokarditída, zlyhanie srdca, aneuryzma srdcových tepien, perikardiálny výpotok, hypotenzia a šok.

Starší ľudia majú vyššie riziko závažného priebehu infekcie Covid-19 a riziko komplikácií narastá s vekom. Rovnako pacienti s existujúcimi komorbiditami majú zvýšené riziko ťažkého priebehu ochorenia. Medzi závažné pridružené ochorenia asociované s rizikom ťažkej formy Covid-19 patria závažné choroby obehového systému ako srdcové zlyhávanie, existujúce postihnutie srdcových tepien, kardiomyopatia, preexistujúce onkologické ochorenie, chronická obštrukčná choroba pľúc, diabetes mellitus typu 1 aj 2, nadváha, obezita až ťažká obezita, ďalej vysoký krvný tlak, chronické ochorenie obličiek, kosáčikovitá anémia, talasémia, rizikoví sú tiež imunokompromitovaní pacienti po transplantácii solídnych orgánov, pacienti s bronchiálnou astmou, chronickým pľúcnym postihnutím ako cystická fibróza, sarkoidóza, pľúcna fibróza, ochorenia postihujúce pečeň. Do rizikovej skupiny patria aj tehotné ženy, fajčiari, pacienti s Downovým syndrómom.

Hoci väčšina chorých s Covid-19 má ľahšiu až stredne ťažkú formu infekcie, ochorenie môže vo viacerých prípadoch viesť k ťažším komplikáciám. Táto skutočnosť sa týka predovšetkým starších ľudí a polymorbídnych pacientov s existujúcimi chronickými ochoreniami. Vôbec najčastejšou komplikáciou je vírusový zápal pľúc a ťažkosti s dýchaním vyžadujúce inhaláciu kyslíka, oxygenoterapiu, zlyhania viacerých orgánových systémov, syndróm respiračnej tiesne známy ako ARDS (acute respiratory distress syndrome), tromboembolické príhody, akútne zlyhanie obličiek a tiež pridružené sekundárne vírusové a bakteriálne infekcie.

Ku kardiovaskulárnym komplikáciám zaraďujeme zlyhanie srdca, arytmie (poruchy srdcového rytmu), zápalové ochorenie srdca, najmä zápal srdcového svalu – myokarditída a vznik krvných zrazenín.

Medzi neurologické manifestácie patria cievna mozgová príhoda, encefalitída, bola popisaná asociácia infekcie SARS-CoV-2 a Guillainovho-Barrého syndrómu, ktorý obsahuje stratu motorických funkcií. Vo veľmi raritných prípadoch môže vzniknúť akútna encefalopatia, spájaná s Covid-19 u pacientov s alterovaným mentálnym statusom.

Podľa údajov Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (Centers for Disease Control and Prevention) majú tehotné ženy zvýšené riziko závažnejšieho priebehu Covid-19. U gravidných žien je vyššia pravdepodobnosť rozvoja nielen komplikácií zo strany respiračného systému, ale aj pôrodníckych komplikácií, akými sú potrat, predčasný pôrod a intrauterinná rastová retardácia.

Postcovidový syndróm

U časti pacientov s prekonanou infekciou SARS-CoV-2 sa symptómy ochorenia objavia opäť niekoľko týždňov až mesiacov po odoznení ochorenia. Tento stav bol nazvaný ako post–Covid-19 syndróm alebo tzv. „long COVID“. Post–Covid-19 syndróm obsahuje širokú škálu nových, pretrvávajúcich či znovu sa objavujúcich symptómov zaznamenaných po viac ako 4 týždňoch od prvého ataku infekcie SARS-CoV-2.

Dĺžka rekonvalescencie je pri Covid-19 rôzna a individuálna. Veľká časť pacientov sa cíti lepšie, a teda následky Covid-19 u nej odoznejú po niekoľkých dňoch či týždňoch, zväčša úplne absentujú do 12 týždňov od prvých prejavov ochorenia.

V niektorých prípadoch symptómy môžu pretrvávať dlhšiu dobu. Zaujímavý je fakt, že intenzita príznakov akútnej infekcie Covid-19 nie je priamo úmerná prejavom post–Covid-19 syndrómu, a teda aj u ľudí s ľahkým priebehom infekcie SARS-CoV-2 bol popisovaný „long Covid“.

V rámci post–Covid-19 syndrómu boli popisované príznaky:

  • extrémna únava,
  • pretrvávajúce sťažené dýchanie, fibrotické zmeny pľúc,
  • bolesti na hrudníku,
  • tromboembolické príhody,
  • zhoršenie, dekompenzácia diabetes mellitus,
  • tzv. „brain fog“ – problémy s pamäťou a koncentráciou,
  • poruchy spánku, insomnia,
  • búšenie srdca, palpitácie,
  • závraty,
  • tŕpnutie a pocit mravčenia končatín,
  • psychické poruchy, najmä depresie a úzkosť,
  • tinnitus, t. j. hučanie a tiež bolesť v uchu,
  • nevoľnosť, hnačky, bolesti zubov, strata chuti do jedla,
  • narušenie črevnej mikroflóry,
  • zvýšená teplota, kašeľ, bolesti hlavy, hrdla, dlhotrvajúce zmeny chutí a čuchu.

Na rozdiel od akútnej SARS-CoV-2 infekcie bolo v prípade post–Covid-19 syndrómu pozorované skôr intermitentne mierne zvýšenie telesnej teploty, subfebrility, striedajúce sa s obdobím nezvýšenej telesnej teploty. Pri rozvinutej Covid-19 infekcii asociovanej so zápalom pľúc sú zväčša prítomné niekoľkodňové febrility varírujúce počas dňa a pretrvávajúce aj 10 dní. Výsledok nazofaryngeálneho PCR steru na SARS-CoV-2 by bol v prípade zvýšenej telesnej teploty v rámci „long COVID“ negatívny, kým pri febrilitách v čase akútnej Covid-19 infekcie pretrvávajúcich niekoľko dní by mal byť detegovaný pozitívny výsledok testu.

Covid-19 a očkovanie

Kauzálna liečba ochorenia Covid-19 v súčasnosti neexistuje. Aktuálna pandemická situácia v Slovenskej republike, Európe i vo svete zapríčinená vírusom SARS-CoV-2 potvrdzuje, že jedinou možnosťou v boji proti ochoreniu Covid-19 a jeho následkom je vakcinácia. Koncom roka 2020 bola ukončená posledná fáza klinického skúšania viacerých vakcín, prebehla ich registrácia a začala distribúcia do viacerých krajín sveta. V súčasnosti bolo vyvinutých niekoľko druhov očkovacích látok, ktoré sú používané v rámci Slovenska, Európy aj celosvetovo. Počet vakcinovaných ľudí neustále narastá, avšak ešte sa nepribližuje k počtu, ktorý by znamenal definitívne víťazstvo nad pandémiou Covid-19 a eradikáciu vírusu v spoločnosti. V súčasnosti sa vakcíny používané na Slovensku podávajú vo 2 dávkach, časový odstup medzi 1. a 2. dávkou závisí od druhu použitej vakcíny, v júni 2021 sa stala na Slovensku dostupnou aj jednodávková vakcína.

Medzi najčastejšie nežiaduce účinky po podaní očkovacej látky patria bolestivosť, opuch a začervenanie v mieste aplikácie, zväčšenie a bolesť lymfatických uzlín v podpazuší, zimnica, triaška, zvýšená telesná teplota, únava, závraty, bolesť hlavy, menej často hnačka a kožné reakcie. Zvýšenie telesnej teploty po vakcinácií je dočasné a môže byť prítomné rovnako po prvom, ako aj po druhom podaní očkovacej látky. Zatiaľ čo pri jednom type vakcíny je častejšia hyperpyrexia po druhom podaní vakcíny, pri inom druhu očkovacej látky to môže byť naopak. Bolo hlásených aj niekoľko závažných nežiaducich reakcií, akými sú zvýšenie tlaku krvi, kolaps, trombóza, alergické reakcie, paréza tvárového nervu a epileptický záchvat u pacientov liečených pre epilepsiu. Na Slovensku boli zaznamenané k 30. 5. 2021 tri prípady úmrtí súvisiacich s očkovaním proti Covid-19.

Diagnostika

Diagnostika Covid-19 by na prvom mieste mala byť postavená na dôkladne odobratej anamnéze, predovšetkým epidemiologickej, ako aj na zohľadnení klinického obrazu. Ak pacient teda má príznaky infekcie respiračného systému, zároveň bol exponovaný vírusu SARS-CoV-2, respektíve sa kontakt nedá vylúčiť, lekár by mal pomýšľať na ochorenie Covid-19 a vykonať všetky potrebné diagnostické kroky vedúce k potvrdeniu alebo vylúčeniu toho ochorenia.

Diagnosticky sa používa priamy dôkaz SARS-CoV-2 pomocou polymerázovej reťazovej reakcie, tzv. RT-PCR, pomocou ktorej sú detegované vybrané špecifické časti nukleovej kyseliny vírusu. Test predstavuje základnú diagnostickú metódu, má vysokú špecificitu, pozitívny výsledok testu potvrdzuje infekciu SARS-CoV-2. Naopak, negatívne interpretovaný výsledok RT-PCR nevylučuje ochorenie Covid-19, pri pretrvávajúcom podozrení je nevyhnutné opakovať test s niekoľkodňovým časovým odstupom. Z epidemiologického praktického hľadiska je na mieste zdôrazniť pokračovanie v izolačných opatreniach až do výsledku opakovaného testu a ďalej podľa jeho výsledku. Záchyt vírusovej RNA je reálnym aj niekoľko týždňov po prekonaní infekcie, avšak z hľadiska prenosu sa pacient už nepovažuje za rizikového. Výhodou tohto spoľahlivého vyšetrenia je kvantifikácia množstva vírusovej nálože, ktorá napomáha určiť potenciálnu infekčnosť vyšetrovaného pacienta pomocou tzv. CT indexu (treshold cycle), resp. CP (crossing point). Analyzuje sa počet opakovaných cyklov potrebných na replikáciu vírusovej nukleovej kyseliny. Pri interpretácii je dôležité si uvedomiť, že čím je hodnota CT/CP nižšia, tým je vo vzorke vírusová nálož väčšia. Vzorky pre priamy dôkaz SARS-CoV-2 sa získavajú hlbokým výterom z nosohltanu, výter zo zadnej strany orofaryngu sa považuje za menej výhodný.

V diagnostike sa používajú aj antigénové testy na Covid-19, ktoré sú imunologickým testom kvalitatívnej detekcie špecifických antigénov SARS-CoV-2 v nosohltane. Test má nižšiu špecificitu v porovnaní s RT-PCR, jeho výhodou je však rýchle vyhodnotenie do 15 minút.

Ďalšou metódou diagnostiky Covid-19 je vyšetrenie protilátok anti SARS-CoV-2, ktoré nie je spoľahlivé a ani indikované v prípade akútnej respiračnej infekcie. Protilátkovú odpoveď možno zaznamenať v 2. – 3. týždni ochorenia. Protilátky tried IgA, IgM a IgG sa môžu tvoriť súčasne. Pacienti s asymptomatickým priebehom Covid-19 či s miernymi symptómami nemusia vôbec vytvoriť protilátky. Vyšetrenie protilátok nie je indikované ani k overovaniu stavu imunity, keďže titer protilátok nekoreluje s protekciou pred ochorením a taktiež nie je indikované ani k vyšetreniu stavu imunity pred alebo po vakcinácii proti Covid-19. Naopak, v prípade diagnostických pochybností pri opakovane negatívnom výsledku RT–PCR, u darcov rekonvalescentnej plazmy a pri diagnostike MIS (multisystémový zápalový syndróm) u detí možno vyšetrenie indikovať. Analýza protilátok anti SARS-CoV-2 v populácii slúži tiež k epidemiologickému sledovaniu séroprevalencie v populácii a taktiež na vedecké účely.

Laboratórne vyšetrenia zahŕňajú tiež vyšetrenie krvného obrazu s diferenciálnym rozpočtom bielych krviniek, vyšetrenie biochemických parametrov vrátane obličkových a hepatálnych testov, CRP, LDH, troponínu, prokalcitonínu aj D–dimérov.

V rámci zobrazovacích metód sa v praxi používa RTG pľúc na potvrdenie, prípadne vylúčenie vírusovej pneumónie, CT pľúc, prípadne HRCT pľúc je indikované pri diagnostike komplikácií, pri suspektnej pľúcnej embolizácii sa realizuje angio CT pľúc. Veľa klinických pracovísk využíva v diagnostike Covid-19 pneumónie aj ultrasonografické vyšetrenie pľúc.

Bazálnym zobrazovacím vyšetrením je RTG hrudníka, kde v prípade pozitívneho nálezu zisťujeme obojstranné infiltráty v pľúcnom parenchýme. Nález je variabilný, na začiatku infekcie môže byť veľmi diskrétny, u symptomatického pacienta je niekedy naopak možné zaznamenať rozsiahle postihnutie pľúc. V porovnaní s CT vyšetrením pľúc je RTG menej senzitívne, má však menšiu radiačnú záťaž a výhodou je možnosť jeho realizácie pri lôžku pacienta.

Typickým nálezom pri Covid-19 na HRCT pľúc sú multifokálne denzity charakteru mliečneho skla (tzv. ground – glass opacities), umiestnené periférne, subpleurálne a dominantne v dorzálnych častiach dolných pľúcnych lalokov. V neskoršom štádiu nachádzame zmeny konsolidácie, ďalej zhrubnutie interlobulárnych sept a tzv. crazy paving pattern (kombinácia opacít mliečneho skla a zhrubnutia interlobulárnych a intralobulárnych sept pripomínajúca dlaždice). Zmeny však nie sú špecifické pre Covid-19.

Diferenciálna diagnostika

V rámci diferenciálnej diagnostiky stojí za zmienku odlíšenie infekcie SARS-CoV-2 a chrípky. Obe patria medzi kontagiózne ochorenia postihujúce respiračný systém, ich príčinou sú rozdielne vírusy. Covid-19 sa v porovnaní s chrípkou v spoločnosti ľahšie šíri a má ťažší priebeh so závažnejšími komplikáciami. V prípade Covid-19 trvá dlhší čas medzi nakazením a objavením prvých symptómov a nakazení sú pre svoje okolie dlhšie kontagióznejší. Mnoho symptómov Covid-19 a chrípky je podobných, preto je pomerne náročné odlíšiť obe vírusové ochorenia iba na základe klinických príznakov. Rozhodujúcim pre diagnostiku je RT–PCR test, ktorý spoľahlivo potvrdí, resp. vylúči ochorenie Covid-19.

V prípade respiračných infekcií netreba zabúdať ani na bakteriálne zápaly pľúc, ďalej atypické pneumónie zapríčinené pľúcnymi mykoplazmami a chlamýdiami, vírusové infekcie dýchacieho systému spôsobené inými vírusmi, a to spravidla v detskej populácii, mykotické a parazitárne ochorenia postihujúce dýchací systém a v neposlednom rade, najmä u rizikových skupín, špecifické pľúcne zápaly.

Záver

Význam ochorenia Covid-19 v spoločnosti by sa vzhľadom na jeho rýchle šírenie, množstvo zaznamenaných prípadov a úmrtí s ním asociovaných nemal bagatelizovať. Treba zdôrazniť dôsledné dodržiavanie epidemiologických opatrení, ako aj včasný záchyt pozitívnych pacientov, aby sa minimalizovali následky ochorenia SARS-CoV-2 pre celú spoločnosť. Okrem tých najdôležitejších zdravotných dôsledkov a komplikácií má ochorenie vplyv na viaceré oblasti života, nevynímajúc ekonomické, sociálne a spoločenské následky. Je nevyhnutné si uvedomiť, že jediným úspešným prostriedkom v boji proti zákernej a nebezpečnej koronavírusovej infekcii je očkovanie, vďaka ktorému sa môžeme vyhnúť viacerým komplikáciám a zachrániť mnoho životov. Napriek šíreniu rôznych faktami nepodložených informácií je dôležitý zdravý ľudský úsudok, podložený skúsenosťami či už samotných nakazených pacientov, ako aj zdravotníkov a tiež medicínou založenou na dôkazoch („evidence based medicine“). Ide totiž o zdravie, bezpečnosť a slobodu nás všetkých, preto zodpovednosť každého jednotlivca v populácii môže byť kľúčom k spoločnej spokojnosti.


Literatúra

  1. Coronavirus disease 2019 (Covid 19), dostupné na: https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/coronavirus/symptoms-causes/syc-20479963
  2. COVID-19, dostupné na: https://en.wikipedia.org/wiki/COVID-19
  3. COVID-19: Epidemiology, virology, and prevention, dostupné na: https://www.uptodate.com/contents/covid-19-epidemiology-virology-and-prevention
  4. Post – COVID conditions, dostupné na: https://www.cdc.gov/coronavirus/2019-ncov/long-term-effects.html
  5. Long – term effects od coronavirus (long COVID), dostupné na: https://www.nhs.uk/conditions/coronavirus-covid-19/long-term-effects-of-coronavirus-long-covid/
  6. Post – acute COVID-19 syndrom, dostupné na: https://www.nature.com/articles/s41591-021-01283-z
  7. Europan Centre for Disease Prevention and Control, COVID-19 situation update for the EU/EEA, as of 4 June 2021, dostupné na: https://www.ecdc.europa.eu/en/cases-2019-ncov-eueea
  8. WHO Coronavirus (COVID-19) Dashboard, dostupné na: https://covid19.who.int/
  9. Koronavírus na Slovensku v grafoch, dostupné na: https://korona.gov.sk/
  10. Společnost infekčního lékařství, COVID-19: diagnostika a léčba, Štefan Marek, CHrdle Aleš, Husa Petr, Dlouhý Pavel koronavirus-na-slovensku-v-cislach/
  11. Varianty koronavírusov spôsobujúcich ochorenie COVID-19 a očkovanie, verzia 2 z 13. 3. 2021, Hlinka Ivan, Jeseňák Miloš, Košturiak Radovan
  12. Interdisciplinary management in COVIC – 19 clinics, dostupné na: https://www.nature.com/articles/s41591-021-01283-z/figures/2
inVitro image
Tento článok sa nachádza v čísle invitro 03/2021

Teplota a človek

Teplota a človek je téma, s ktorou sa vám magazín inVitro prihovára poslednýkrát v tomto roku. Zmena telesnej teploty býva často jedným z prvých príznakov, že sa s nami niečo deje…

Výber článkov PDF

Objavte ponuku
testov na lab.online

COVID-19 testy
Objednať

Objednať
author

MUDr. Kristína Kaňuchová

Všetky články autora