Život človeka je s teplotou veľmi úzko spätý – na jednej strane je samotná teplota ľudského tela za fyziologických podmienok regulovaná podľa vopred nastavených pravidiel, na strane druhej sa teplota vonkajšieho prostredia mení nielen v súvislosti s rôznymi podnebnými pásmami, ale aj podľa nadmorskej výšky, v ktorej sa človek pohybuje. V neposlednom rade má na priemernú teplotu vonkajšieho prostredia dopad aj rozsah ľudských aktivít a používanie výdobytkov modernej doby, ktoré významným spôsobom zasahujú/menia teplotné podmienky prostredia človeka, v pozitívnom aj negatívnom zmysle.

Poučenie z histórie

Ľudový liečiteľ a farár Sebastian Kneipp z Wőrishofenu v Bavorsku nám svojimi vedomosťami o liečebných procedúrach vodou rôznej teploty zanechal cenné informácie, overené 40 rokmi jeho praktických skúseností. V Kneippových prácach nachádzame postupy kúpeľnej terapie (externá aplikácia studenou vodou, teplou vodou, príp. ich striedanie), ale tiež návody, ako liečiť chorého človeka vodou vnútorne (kedy, aké množstvo vody, či vlažnou, alebo studenou vodou). Liečebné účinky studeného kúpeľa overoval najskôr sám na sebe, keďže jeho zdravotný stav bol dlho veľmi nelichotivý, neskôr začal poskytovať starostlivosť jednotlivým pacientom, ktorí sa na neho s dôverou obracali. Postupne vypracoval koncept kúpeľov rúk, nôh, hlavy, očí (studených aj teplých), sedacích kúpeľov (studených aj teplých), ako aj kúpeľa celého tela (studeného aj teplého). Vhodnú teplotu vody a dĺžku pobytu v nej rozlišoval podľa typu zdravotného problému a celkovej kondície chorého. Mimoriadne zdôrazňoval prospešnosť striedania pobytu v teplej a studenej vode ako nástroja na otužovanie u zdravých v zmysle prevencie. Negatívny názor mal na používanie kúpeľov s obsahom minerálnych solí, pretože ich považoval za agresívne a príliš zaťažujúce ľudský organizmus. Okrem kúpeľných procedúr hlásal tiež zásadu častého vetrania ľudských obydlí, aby teplota vzduchu v prostredí, kde žijú a spia, nepresahovala 19 °C. V súlade s tým hlásal aj zdravotne prospešné časté prevetrávanie perín a postelí (dnešné matrace). Sebastian Kneipp popísal aj princípy naparovania/parných kúpeľov a tiež polievania rôznych častí tela vodou v závislosti od lokalizácie a závažnosti zdravotného problému. Zdôrazňovanie dostatočného pitia vody počas dňa má svoj presah aj do súčasnosti, keď možno konštatovať, že dnešné deti aj dospelí pijú čistú vodu iba veľmi zriedkavo, nepravidelne a v nesprávny čas (1).

Horúčka, antipyretiká a prežívanie

Horúčka je považovaná za efektívny nástroj boja ľudského tela s infekciami či chorobami vôbec. Aktivácia imunitného systému pri nástupe horúčky znamená vzostup baktericídnych aktivít neutrofilov a makrofágov, proliferáciu a diferenciáciu T lymfocytov, proliferáciu B lymfocytov, produkciu protilátok alebo syntézu proteínov akútnej fázy zápalu, pyrogénnych látok (napr. IL-6, TNF-α, IL-1β). Všetky tieto látky predstavujú efektívne endogénne nástroje tela na úspešné zvládnutie prebiehajúceho patologického procesu, s prispením zvýšenia teploty tela. Naopak, ľudské telo produkuje aj látky tlmiace zvyšovanie telesnej teploty, medzi endogénne antipyretiká patria mnohé hormóny (napr. glukokortikoidy), neuropeptidy, aj cytokíny (IL-10). Údaje z klinických štúdií navyše ukazujú vzťah medzi horúčkou a prežívaním pacientov: nadmerné potláčanie horúčky počas choroby je spojené s dlhšou dobou liečenia, u kriticky chorých s vyšším rizikom úmrtia a u pacientov s nádormi s nižším rizikom úplnej remisie (2).

Klimatické zmeny a ochorenia obličiek

Zaujímavý je poznatok, že klimatické zmeny (otepľovanie) majú dopad aj na incidenciu určitých skupín ochorení. Kým doteraz sa poukazovalo skôr na spojitosť globálneho otepľovania s nárastom srdcovo-cievnych a respiračných ochorení, štúdie z Austrálie, Nového Zélandu, ale aj z USA poukazujú na fakt, že nárast priemernej dennej teploty o 1 °C je spojený s nárastom všetkých typov obličkových ochorení (urolitiáza, renálne zlyhanie, infekcie močového traktu, pyelonefritída). Tieto zistenia korešpondovali aj pri vyhodnotení výsledkov na pohlavie (muži, ženy) a vek (< 65 rokov, nad 65 rokov). (3)

Klimatické zmeny a budúcnosť ľudstva

Prebiehajúce klimatické zmeny vytvárajú rámec, ktorý v budúcnosti ovplyvní spôsob stravovania, ale aj života ľudstva. Nárast zasoľovania pôd, striedanie dlhých období sucha so silnými búrkami s extrémne vysokým lokálnym jednorázovým úhrnom zrážok a postupné zvyšovanie priemernej teploty spôsobia zmenu aj v rozšírení škodcov a ochorení, ktoré títo škodcovia spôsobujú. Teplejšie a vlhkejšie podnebie bude klásť stále väčšie nároky na vodné zdroje (na ich dostatočné zastúpenie aj na kvalitu), ako aj na skladovanie potravín s potrebou chladenia a mrazenia (mäso, mlieko, vajcia...). Vzostup CO₂ a O₃ v prostredí môže byť príčinou poklesu koncentrácie minerálov a bielkovín v rastlinných produktoch, čo sa deje už aj v súčasnosti, dokonca zdrojom tvorby toxických látok pri neadekvátnom skladovaní. Klimatické zmeny zapríčinia pokles variability a dostupnosti druhov potravín a prispejú k poklesu ich kvality a bezpečnosti v dôsledku kontaminácie potravín patogénmi a chemickými látkami používanými pri ich konzervácii, taktiež k zníženiu ich senzorickej atraktivity pre spotrebiteľa v dôsledku problémov pri ich transporte a skladovaní. Ceny potravín budú rásť pri súčasnom poklese ich nutričnej a nárastu ich kalorickej hodnoty (4).

Quo vadis, človeče?

Svet okolo nás sa prudko mení a ľudstvo sa snaží nezostať pozadu. Avšak v snahe byť modernými sme často svedkami až úplnej absencie úcty človeka k prírode a k sebe samým. Nezriedka používame výdobytky ľudského umu ako malé deti – ich používanie predbieha domyslenie dôsledkov ich použitia, najmä tých negatívnych. Rezignovať na zmenu však znamená rezignovať na život. Dokážeme do budúcna vybalansovať medzi napĺňaním ľudských túžob a zachovaním prostredia zdravého pre život?

---

Literatúra

1. Kneipp, S.: Léčení vodou, PROGRESS 1991, Plzeň, 1.vydání, 334s.
2. / Wrotek S, Sobocińska J, Kozłowski HM, Pawlikowska M, Jędrzejewski T, Dzialuk A. New Insights into the Role of Glutathione in the Mechanism of Fever. Int J Mol Sci. 2020;21(4):1393. Published 2020 Feb 19. doi:10.3390/ijms21041393
3. Borg M, Bi P, Nitschke M, Williams S, McDonald S. The impact of daily temperature on renal disease incidence: an ecological study. Environ Health. 2017;16(1):114. Published 2017 Oct 27. doi:10.1186/s12940-017-0331-4
4. Godde CM, Mason-D'Croz D, Mayberry DE, Thornton PK, Herrero M. Impacts of climate change on the livestock food supply chain; a review of the evidence. Glob Food Sec. 2021;28:100488. doi:10.1016/j.gfs.2020.100488