Milí čitatelia časopisu inVitro, rok 2018, ktorý naplno odštartoval, predstavuje v histórii slovenskej urológie významný historický míľnik. V júni budeme na 25. výročnej konferencii bilancovať činnosť Slovenskej urologickej spoločnosti nielen za obdobie od poslednej konferencie, ale toto podujatie bude aj mimoriadnou príležitosťou na analýzu minulého a súčasného rozvoja našej odbornej spoločnosti.

Začiatky Slovenskej urologickej spoločnosti (SUS)

Do začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia nepredstavovala urológia v Československu samostatnú odbornú disciplínu. Bola nadstavbovým odborom všeobecnej chirurgie. Nemala ani vlastnú odbornú a vedeckú spoločnosť. Patrila do Československej chirurgickej spoločnosti, ktorá bola do roku 1951 samostatná a neskôr sa stala sekciou Československej lekárskej spoločnosti Jana Evangelistu Purkyně. Samostatná Československá urologická spoločnosť bola ustanovená v roku 1954. V roku 1969 v súvislosti s federatívnym usporiadaním Československa boli vytvorené dve samostatné národné urologické spoločnosti, ktoré si zvolili vlastné výbory a na základe parity aj spoločný výbor Československej urologickej spoločnosti s cieľom zabezpečiť spoločné zahraničné kontakty a spoločnú medzinárodnú reprezentáciu. Po rozdelení spoločného štátu v roku 1993 sa obidve národné spoločnosti dohodli na pokračovaní vzájomných kontaktov a spolupráce. Predsedom výboru Slovenskej urologickej spoločnosti bol v tom čase prof. Horňák, ktorý riadil SUS do roku 1994, potom v rokoch 1994 až 2010 bol predsedom výboru prof. J. Breza. V rokoch 2010 až 2014 predsedal výboru prof. J. Kliment a od roku 2014 je na čele výboru Slovenskej urologickej spoločnosti doc. I. Minčík.

---

Medzinárodná spolupráca

V roku 2014 bolo v SUS registrovaných 304 členov, v súčasnosti má 315 členov. História slovenskej urológie je podrobnejšie spracovaná v publikácii prof. Zvaru a kolektívu – Urológia na Slovensku, ktorá vyšla v roku 2013. Medzinárodné kontakty slovenskej urológie začal budovať prof. Zvara, výrazne sa o rozvoj medzinárodných kontaktov zaslúžil aj dlhoročný prezident SUS prof. Breza. Súčasné aktivity medzinárodnej spolupráce zahŕňajú mnoho činností, medzi ktoré patrí spolupráca na úrovni EAU, kde SUS zastupuje doc. Minčík, aktivity týkajúce sa SIU má na starosti primár MUDr. Kollárik, v organizačných štruktúrach EBU pracujú prof. Švihra a doc. Goncalves. V ostatnom čase sa otvorila komunikácia s EAU section urologists in office (ESUO), kde sú nominovaní zástupcovia neštátnych urológov MUDr. Macko, MUDr. Kertes a doc. Goncalves. V sekciách UEMS sú delegátmi za SUS MUDr. Žiaran a primár MUDr. Kollárik. MUDr. Laurinc úspešne zastupuje Slovenskú urologickú spoločnosť v štruk­túrach CEM boardu. Takto široko nastavená platforma medzinárod­nej spolupráce, ktorú sme vytvorili po nástupe nového Výboru SUS v roku 2014, postupne prináša úžitok všetkým členom SUS v účasti na rôznych medzinárodných podujatiach v širšej miere než donedávna.

---

Činnosť SUS v aktuálnych podmienkach slovenského zdravotníctva

Práca vo Výbore SUS nie je a nikdy nebola jednoduchá. Vyžaduje nadšenie, ochotu a neúnavné organizovanie veľkého počtu rôznych odborných aktivít. Okrem toho členom terajšieho výboru v poslednom čase pribudlo aj obrovské množstvo administratívnych povinností súvisiacich často s konfrontačnými situáciami pri obhajovaní stanovísk odbornej spoločnosti proti „neprajnej mašinérii“ úradníkov z poisťovní a ministerstiev, ktorá akoby nechcela vidieť realitu slovenského zdravotníctva.

Na Slovensku je v súčasnosti 21 lôžkových urologických pracovísk, ktorých rozloženie je uvedené na priloženej mapke (Obrázok č. 1). Tento počet je dostatočný a nevyžaduje ďalšie rozširovanie. Problém väčšiny urologických pracovísk spočíva v nedostatočnom prístrojovom vybavení, ktoré sa len veľmi pomaly zlepšuje. Súčasná urológia je totiž náročná na používanie celého radu moderných prístrojov, ktoré sa využívajú pri endoskopických, laparoskopických a pri ďalších miniinvazívnych postupoch, ako sú napríklad moderné operačné postupy pri liečbe inkontinencie moču, ktoré boli na Slovensku zavedené v roku 2004.

Na týchto urologických oddeleniach sa robia okrem mininvazívnych operačných zákrokov aj klasické otvorené urologické operácie, z ktorých v súčasnosti prevažujú onkourologické operačné zákroky pri nádoroch obličiek, močového mechúra a prostaty. Veľkú časť mininvazívnej endoskopickej operatívy predstavuje liečba urolitiázy. V tejto oblasti však väčšina urologických lôžkových pracovísk potrebuje zásadnú podporu modernizácie prístrojovej techniky. Výbor SUS v tejto súvislosti v uplynulom roku intenzívne rokoval s Ministerstvom zdravotníctva SR (MZ SR) a so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP), ktorí akceptovali naše požiadavky, a preto veríme, že v tejto oblasti nastane v blízkej budúcnosti posun k zlepšeniu situácie. Slovenská urologická spoločnosť v rámci rozvoja moderných operačných postupov realizovala v posledných rokoch viacero kvalitných podujatí ako napríklad laparoskopické a urogynekologické workshopy v Prešove, respektíve laparoskopicko­‑robotické podujatia v Banskej Bystrici.

---

Podpora mladých urológov

V roku 2014 výbor SUS rozbehol mimoriadne úspešný projekt podpory rezidentov a mladých urológov vytvorením sekcie Mladých urológov. Cieľom tohto projektu je podpora účasti mladých urológov na odborných vzdelávacích podujatiach organizovaných pod hlavičkou SUS a na medzinárodných stážach a podujatiach. V rámci tejto aktivity bude tento rok už štvrtý ročník Školy mladých urológov (v Prešove). Okrem toho sa v rámci medzinárodnej spolupráce medzi urologickými spoločnosťami z Česka, Poľska a Maďarska viacerí mladí urológovia zúčastnili odborných stáží na renomovaných zahraničných pracoviskách. Výbor SUS na tieto aktivity vytvoril samostatný finančný fond Aesculaepius, prostredníctvom ktorého sú podporované aktivity mladých urológov. Študijné pobyty na prestížnych urologických pracoviskách sú pre mladých adeptov urológie cenným zdrojom skúseností a odborných informácií o najnovších liečebných postupoch a o ich následnej aplikácii na vlastnom pracovisku. Mladá generácia slovenských urológov sa pravidelne zapája aj do prednáškovej činnosti v rámci Central European meetings, kde úspešne reprezentuje slovenskú urológiu (MUDr. Breza, ml., MUDr. Kollárik, MUDr. Ličák a ďalší).

---

Spolupráca s českými urológmi

Pre slovenských urológov je česká urológia v mnohom príkladom, kam by mali smerovať naše snahy pri realizácii toho, čo chceme na Slovensku zlepšiť, a to nielen na profesijnej úrovni, ale aj z hľadiska postavenia lekárov v spoločnosti. Veľmi sa tešíme z toho, že česká urológia neprestala úzko spolupracovať so slovenskými urológmi. Nejde len o pravidelné stretnutia na výročných konferenciách, ale v ostatnom čase mali viacerí slovenskí urológovia možnosť zúčastniť sa pracovných workshopov v Českej republike (laparoskopické kurzy organizované prof. Horom v Plzni a onkourologické operačné workshopy pod vedením prof. Babjuka v Motole). Nesmierne si vážime túto vzájomnú spoluprácu, ktorej intenzita sa zvýraznila spolu s nástupom súčasného výboru Českej urologickej spoločnosti.

Ďalším významným projektom SUS bolo medzinárodné podujatie 6th EULIS WORKSHOP ON COMPREHENSIVE MANAGEMENT OF STONE DISEASE, ktoré sa historicky prvýkrát uskutočnilo na Slovensku v novembri 2016. Okrem prednášok, ktoré boli prezentované domácimi a viacerými zahraničnými renomovanými odborníkmi v oblasti urolitiázy, sa v priebehu kongresu uskutočnili aj priame prenosy (live surgery) operačných postupov pri liečbe urolitiázy (Banská Bystrica, Prešov).

---

Diagnostika a liečba karcinómu prostaty

Čo sa týka rakoviny prostaty, v SR nie je akceptované skríningové vyšetrenie tejto druhej najčastejšie sa vyskytujúcej malignity u mužov. Poisťovne uhrádzajú preventívne prehliadky zamerané na diagnostiku karcinómu prostaty u mužov od veku 40 rokov jedenkrát za tri roky. Na Slovensku sa diagnostikuje ročne okolo 2 000 pacientov s karcinómom prostaty, pričom aktuálne údaje nemáme k dispozícii, pretože najnovšie spracované relevantné údaje z Národného onkologického registra (NOR) týkajúce sa karcinómu prostaty sú až z roku 2009. Kvôli tejto neuveriteľnej insuficiencii štátnej inštitúcie iniciovala Slovenská urologická spoločnosť (prof. Kliment a MUDr. Macko) v roku 2014 vznik nezávislého systému, ktorého úlohou je poskytnúť urológom čo najpresnejšie a najaktuálnejšie informácie o diagnostike a primárnej liečbe karcinómu prostaty. Tento Register karcinómu prostaty sa veľmi úspešne rozbehol, pričom po prvotných analýzach priniesol prekvapujúce údaje týkajúce sa najmä počtu primárne diagnostikovaných metastázujúcich karcinómov prostaty, ktorých bolo v období rokov 2014 – 2016 spolu 15,9 % prípadov. Ide o alarmujúco vysoké číslo, pretože vo vyspelých krajinách sú primárne diagnostikované metastázujúce karcinómy prostaty iba v 2 – 5 % prípadov. Tieto údaje ukazujú, aké dôležité sú podobné analýzy na správnu, no najmä na aktuálnu korekciu našej činnosti. Po strate finančnej podpory pre tento projekt sa v súčasnosti obmedzilo fungovanie Registra karcinómu prostaty. Výbor Slovenskej urologickej spoločnosti však intenzívne hľadá možnosti, ako tento mimoriadne užitočný projekt udržať vo funkčnom stave. Jednou z možností je fúzia Registra karcinómu prostaty s povinným elektronickým hlásením nádorov do NOR. Vytvoril by sa tak jeden spoločný povinný register, pričom na spoľahlivé fungovanie celého systému by bolo treba legislatívne doriešiť spätné zasielanie údajov z NOR smerom k Slovenskej urologickej spoločnosti, ktorá by mohla všetky dostupné údaje okamžite spracovať. Vďaka tomu by sa odstránil obrovský časový deficit, ktorý v súčasnosti brzdí aktuálne analýzy týkajúce sa údajov o incidencii a o liečbe karcinómu prostaty na Slovensku. Doriešenie tejto nevyhovujúcej situácie je veľkou výzvou pre Slovenskú urologickú spoločnosť na najbližšie obdobie. Okrem toho sú Európskou urologickou spoločnosťou na diagnostiku karcinómu prostaty odporúčané niektoré nové laboratórne postupy (PHI index, PCA3, 4K skóre), nové zobrazovacie vyšetrovacie metódy na diagnostiku (mp MRI prostaty), na histologickú verifikáciu klinického podozrenia na karcinóm prostaty pomocou takzvanej cielenej biopsie prostaty a ďalšie moderné zobrazovacie postupy ako napríklad 68Ga­‑PSMA – PET/CT, ktoré využíva prostata­‑špecifický membranózny antigén (PSMA), ktorého expresia sa signifikantne zvyšuje pri karcinóme prostaty. Existuje množstvo dát, ktoré vykazujú vysokú účinnosť 68Ga­‑PSMA - PET/CT pri rôznych klinických situáciách, ako sú určenie presného štádia ochorenia pred radikálnou liečbou a re­‑staging po radikálnej liečbe pri biochemickom zlyhaní. Výsledky diagnostiky s 68Ga­‑PSMA sú na štatisticky významne lepšej diagnostickej úrovni v porovnaní napríklad s 18 F­‑Choline, 11C­‑Choline PET CT. Ukazuje sa, že na zlepšenie manažmentu karcinómu prostaty bude vhodné vytvorenie niekoľkých vysoko špecializovaných centier na diagnostiku a komplexnú liečbu karcinómu prostaty, ktoré budú disponovať najmodernejšími diagnostickými a liečebnými metódami. Z tohto pohľadu bude úlohou SUS vytvoriť odborné koncepcie, ktoré sa budú opierať o odporúčania uvedené v Guidelines EAU, pretože v roku 2016 (po rokovaniach s exekutívou Európskej urologickej spoločnosti) sa Slovenská urologická spoločnosť zaviazala, že podporí implementáciu EAU Guidelines do klinickej praxe vytvorením klinických návodov, ktoré budú v súlade s odporúčaniami EAU. Tento formálny konsenzus je veľkou výzvou nielen pre výbor urologickej spoločnosti, ale aj pre všetkých členov. Cieľom je, aby sa do slovenských legislatívnych vyhlášok postupne dostali všetky oblasti týkajúce sa výkonu urologickej praxe v intenciách klinických návodov od EAU.

---

Úroveň urológie na Slovensku

Odborná úroveň urológie na Slovensku je v porovnaní s vyspelými európskymi krajinami primeraná, zvlášť v posledných rokoch boli zavedené mnohé moderné diagnostické a liečebné postupy. Od roku 2011 funguje v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici robotický systém da Vinci, čo je viacramenný laparoskopický operačný systém, ktorý simuluje pohyby ľudských rúk v tele pacienta. Roboticky asistovaná chirurgia je ďalším stupňom chirurgickej liečby mnohých ochorení v brušnej, hrudnej a v ústnej dutine a predstavuje kontinuitu nadväzujúcu na laparoskopické výkony označované ako minimálna invazívna chirurgia. Slovenská urologická spoločnosť navrhuje, aby boli v krátkej budúcnosti vytvorené minimálne tri robotické multiodborové centrá, v ktorých by sa striedali urológia, chirurgia a gynekológia, respektíve aj otorinolaryngológia. Návrh, ktorý bol už pred dvomi rokmi odoslaný na MZ SR, počíta s jedným existujúcim centrom v Banskej Bystrici a s ďalšími dvomi v Bratislave a v Prešove.

---

Plány a perspektívy činnosti SUS na najbližšie obdobie

1. Vytvoriť ekonomickú autonómiu Slovenskej urologickej spoločnosti.
2. Pokračovať v informovanosti a v transparentnej činnosti SUS prostredníctvom webovej stránky SUS.
3. Naďalej rozvíjať spoluprácu s urologickými spoločnosťami z Česka, Poľska, Maďarska a Rakúska.
4. Udržiavať a rozvíjať pracovné kontakty v sekciách EAU, SIU, CEM, UESM a ESUO.
5. Podporovať činnosť rezidentov a mladých urológov (financovanie vzdelávacej aktivity, stáže na domácich a na zahraničných pracoviskách, Škola mladých urológov).
6. Vytvoriť centrá na komplexnú diagnostiku a liečbu karcinómu prostaty.
7. Podporovať vznik spoľahlivého a aktuálneho systému registrácie uroonkologických ochorení.
8. Vytvoriť centrá na liečbu urolitiázy vybavené najmodernejšou technológiou.
9. Ďalej rozvíjať laparoskopiu a robotickú chirurgiu v urológii na Slovensku.
10. Rokovať s Ministerstvom zdravotníctva SR o vytvorení pooperačných jednotiek na koncových urologických pracoviskách, ktoré vykonávajú veľké počty náročných operačných zákrokov.
11. Rozvíjať spoluprácu s inými odbornými spoločnosťami (Slovenská gynekologicko­‑pôrodnícka spoločnosť, Slovenská sexuologická spoločnosť, Slovenská chirurgická spoločnosť).
12. Veríme, že sa v budúcnosti podarí zlepšiť spoluprácu jednotlivých urologických pracovísk na retrospektívnych a najmä na prospektívnych multicentrických projektoch. Určite je to správna a v zahraničí osvedčená cesta, ako vytvoriť kvalitný zdroj odborných informácii, vitálne potrebných na optimálny rozvoj samotného odboru.

Záver

Žijeme v dobe, keď mladí lekári potrebujú vzory nielen po odbornej, ale aj po morálnej stránke. Nebáť sa povedať pravdu, ako to v našom zdravotníctve skutočne vyzerá, nie je síce našou odbornou a pracovnou povinnosťou, ale zatvárať oči, „podliezať latku“ a prispôsobovať sa neustálemu tlaku okolia je z dlhodobého hľadiska zlá cesta! Na Slovensku máme inštitúciu (Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou), ktorá má v názve komplexné zabezpečenie kvality výkonu zdravotnej starostlivosti. Očakávané objektívne posudzovanie vzťahov na osi poisťovne – poskytovatelia zdravotnej starostlivosti – pacienti ostalo iba v názve. Represívna zložka zameraná skôr na pranierovanie nedostatkov zo strany zdravotníkov prevažuje nad hľadaním východísk na zlepšenie celého systému. Slovenské zdravotníctvo potrebuje „urgentnú liečbu“, pretože neustále prešľapujeme na mieste, chýbajú systémové opatrenia smerujúce k tomu, aby sa napríklad platba za diagnózu stala pilierom stability finančných tokov v zdravotníctve. Na Slovensku s napätím očakávame, aké zmeny prinesie terajšie turbulentné obdobie zavádzania nových pravidiel ako sú napríklad eHealth, registračné listy a platba za DRG. Doposiaľ tiež nebola reálne vyriešená otázka vzdelávania lekárov, ktorá je vitálne dôležitá najmä pre pacientov. Doterajšie pravidlá vôbec nerešpektujú túto skutočnosť, pričom účasť lekárov na odborných podujatiach má v očiach verejnosti takmer dehonestujúci charakter. Aj to je téma, ktorú treba riešiť, pretože pravidelné vzdelávanie je síce kontrolované systémom kreditov, no chýba spravodlivá legislatívna a finančná podpora tejto činnosti. Dúfame, že sa nám v tomto roku podarí realizovať väčšinu našich plánov, ktoré sme si v rámci SUS vytýčili.

---

Literatúra

1. Zvara, V., Breza, J., Horňák, M.: Urológia na Slovensku. Vyd. Poľana, Bratislava 2013. 190 s. ISBN 978-80-8116-015-8.
2. Macko, L., Kliment, J: Analýza údajov od 1958 pacientov z registra karcinómu prostaty, Klinická urológia, 2017, 13 (1): 31 – 39.
3. Rauscher, I., Maurer, M., Fendler, W. P., Sommer, W. H., Schwaiger, M., Eiber, M.: 68Ga­‑PSMA ligand PET/CT in patients with prostate cancer: How we review and report Cancer Imaging. 2016; 16: 14.
4. Baláž, V.: Správa hlavného odborníka MZ SR pre urológiu a operačnej činnosti lôžkových oddelení za rok 2016. Klinická urológia, 2017, 13 (3): 146 – 151.