Aj pri vakcinácii platí, že to musí niekto zaplatiť. Buď daňový poplatník cez štátnu kasu z kolónky „v záujme verejného zdravia“, alebo daňový poplatník z toho, čo zaplatil svojej zdravotnej poisťovni, prípadne daňový poplatník zo svojho, už zdaneného vreckového. A pretože vakcíny začínajú byť proti všetkému možnému aj nemožnému, je stále jasnejšie, že nie všetky budú pre všetkých. Zamysleli sa nad tým aj výskumníci z Aberdeenu a vymysleli úsporný program, ktorý by z mála zaistil maximum. Má to ale háčik.
Pau Clusella je pôvodom Španiel, ktorý zakotvil v Aberdeene. Za peniaze EÚ (z programu Horizont 2020) sa zúčastňuje programu COSMOS. S vesmírom má tento program spoločného pramálo. Je to totiž skratka pre Complex Oscillatory Systems – program zameraný na modelovú analýzu, z čoho vyplýva, že Clusella je matematik. Tí mávajú vo zvyku dávať do všetkého vzorčeky – vrátane biológie. Clusella sa s kolegami rozhodol vylepšiť zdravotníctvo. Vybral si na to údaje, ktoré o nás zhromažďujú rôzne inštitúcie a navrhuje vytvoriť pre každého vzor aktivity. Podľa neho by nás mali selektovať, aby štát vedel, či má cenu do nás investovať. Výhody takéhoto škatuľkovania ukázal na úspore očkovacej vakcíny. Pre svoju novú očkovaciu stratégiu presadzuje termín „explozívna imunizácia“.
Infektológovia budú zrejme namietať, že nejde o nič nové a že pri očkovaní sa už dávno uprednostňujú rizikové profesie ako napríklad zdravotníci a policajti. To je pravda, ale Clusella to hodlá vylepšiť. Čo má na mysli? Vraj približne toto: Policajt, ktorý sedí celé dni pri odpočúvaniach a s rizikovými osobami sa stretáva len cez wifi, nie je „donášačom“ v zmysle vírusovej infekcie. Jemu samotnému hrozí len to, že by niečo mohol chytiť, keď k nemu do kancelárie zaskočí na kus reči kolega pochôdzkar. Ale keďže operatívcov z terénu už počítač dávno označil za rizikových podľa vzorca správania, sú očkovaní. Na svojich spolupracovníkov tak môžu prenášať akurát zlú náladu. Ušetrená vakcína by mala putovať k niekomu, na koho jeho mobilný operátor prezradí, že podľa prejdených trás zrejme pracuje ako „avon lady“ alebo na „bokovku“ robí poisťovacieho agenta. Asi takto, bez ohľadu na profesiu, počítač vyhodnocuje vzor správania jednotlivcov a prisudzuje im akúsi „známku nebezpečnosti“ pre spoločnosť.
„Explozívna imunizácia“, čo je termín, ktorý sa na tento účel začína presadzovať, predstavuje najrýchlejší a najefektívnejší spôsob ochrany pred šírením nákaz. Neobíde sa však bez uvedených dátových záznamov. Tie určujú, kto je pre zdravie celku väčšou hrozbou, bez ohľadu na vzdelanie, pohlavie, postavenie... Aby sa výskumníci nikoho nedotkli, používajú pre nebezpečných jedincov termín „superblokátori“ (superblockers). Majú tým na mysli osoby pendlujúce medzi rôznymi komunitami, ktorých „aktivita“ zvyšuje pravdepodobnosť, že sa s infekciou stretnú a hlavne, že ju budú šíriť do ďalších komunít. Bolo by v záujme spoločnosti, aby vytipovala práve ich a prostredníctvom vakcinácie ich zmenila na „superzábrany“. Novo poňatá očkovacia schéma by dramaticky znížila riziko šírenia nákaz. A pokiaľ by sa zdroj infekcie niekde predsa len vytvoril, zostal by banalitou okresného formátu a jeho eradikácia by bola hračkou.
Matematické modelovanie, ktoré výskumníci skusmo vypracovali pre vakcínu proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR), vyznelo viac než nádejne. Namiesto súčasnej vakcinácie, ktorej sa vo Veľkej Británii podrobuje 90 % obyvateľov, by sa novou metódou zaistila rovnaká miera ochrany preočkovaním len 60 % obyvateľov. Zažehnanie rizika vzniku epidémie osýpok by zostalo rovnaké a ušetrilo by sa 30 % nákladov. Ak by ich nikto neprešustroval, mohli by sa použiť na ochranu pred inými hroziacimi infekciami, na ktoré sa v pokladnici monarchie (po brexite) nebude dostávať. Lekári sa k výsledkom výskumu z Aberdeenu hneď tak nedostanú, pokiaľ práve nemajú ako koníčka listovanie vo fyzikálnych prehľadoch. Autori štúdie totiž z profesných dôvodov uprednostnili publikovanie v časopise Physical Review Letters.
Logika, ktorú matematici navrhujú vniesť do systému očkovania, bude vzhľadom na migráciu vo svete, ktorej sme svedkami, nadobúdať na aktuálnosti. Podmienkou fungovania navrhovaného systému je zhromaždiť celý rad citlivých údajov o každom z nás, z ktorých by sa odvodili zvyky, kontakty, čím, kedy, kam a s kým cestujeme… Väčšina takéhoto špehovania sa v skutočnosti už deje. Mobilné telefóny napríklad lokalizujú naše trasy tak presne, že sa z nich dá vyčítať, či sme fanúšikom Slovana alebo do športovej arény chodíme za speváckou megastar. Rovnako je to s údajmi od dopravcov, z letísk, platobných terminálov… Ide teda len o to všetko sumarizovať a prehnať počítačom. Našu spoločnosť tak zrejme čaká voľba, pri ktorej sa na jednej miske váh ocitne ďalšie obmedzenie súkromia, strata anonymity a riziko zneužitia komplexných informácií a na druhej zníženie chorobnosti, rizika vzniku pandémií a predĺženie života.
Literatúra
- Pau Clusella et al. Immunization and Targeted Destruction of Networks using Explosive Percolation, Physical Review Letters (2016).DOI: 10.1103/PhysRevLett.117.208301