VOĽNOPREDAJNÉ ANALGETIKÁ, ANTIPYRETIKÁ A ANTIREUMATIKÁ

Article image

Do popredia sa čím ďalej, tým viac dostáva samoliečenie ľahších zdravotných ťažkostí, a tým aj široké uplatnenie prípravkov zo skupín voľnopredajných liekov (VL/OTC – Over the Counter). V posledných rokoch došlo k liberalizácii tohto procesu a v laickej verejnosti je mylne rozšírená predstava, že lieky vydávané bez lekárskeho predpisu nemôžu ohroziť naše zdravie.

Aby pacienti užívali VL bezpečne a efektívne a vyvarovali sa možnosti vzniku liekových interakcií, závislostí, mali by dodržiavať nasledujúce pravidlá:

  • pred užívaním liekov si pozorne prečítať príbalový leták,
  • oboznámiť sa s výhodami lieku, ale aj s jeho nežiaducimi účinkami,
  • dodržiavať odporúčané dávkovanie a dodržiavať predpísaný časový odstup medzi jednotlivými dávkami liekov,
  • informovať farmaceuta o užívaní voľnopredajných liekov a liekov viazaných na lekársky predpis,
  • vyvarovať sa konzumácii alkoholu a súčasnej konzumácii liekov.

Po konzultácii svojho zdravotného stavu s farmaceutom je povinnosťou farmaceuta vydať počet balení v množstve potrebnom najviac na jeden liečebný cyklus a informovať pacienta o možných nežiaducich účinkoch a interakciách a o presnom dávkovaní.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza nasledujúce podmienky pre zaradenie lieku do skupiny neviazaných na lekársky predpis:

  • farmakologické, terapeutické a nežiaduce účinky lieku sú dostatočne a dlhodobo známe,
  • je účinný a bezpečný pri používaní vo schválených indikáciách a dávkach,
  • má presne stanovené dávkovanie,
  • nástup účinku lieku je rýchly a účinok je ľahko zhodnotiteľný,
  • obsahuje jasný návod na použitie, presne určené podmienky použitia a zvláštne varovanie pred nadmerným užívaním,
  • nevyvoláva návyk a nemožno z neho pripraviť omamné alebo návykové látky.

Bolesťhorúčka sú najčastejšie príznaky, pre ktoré navštívime lekáreň ako samoliečitelia.

Bolesť je komplexný vnem spracovávaný rozvetvenými, hierarchicky usporiadanými neuronálnymi sieťami vo viacerých kôrových a podkôrových centrách mozgu. Tzv. Pain Matrix je jedným z najcennejších výsledkov evolúcie živočíšnej ríše, je to subjektívny pocit, signalizuje hrozbu poškodenia organizmu alebo už existujúce poškodenie, varuje jedinca, a preto má základný význam pre prežitie. Symptómy bolesti sa objavujú u každého – ignorujú vek, pohlavie, etnikum aj endemickú oblasť – signalizujú akútne alebo chronické poškodenie. Kľúčovým krokom k liečbe bolesti je identifikácia jej príčiny. Na bolesť sa treba pozerať globálne, treba hľadať súvislosti a nie okamžite aplikovať liečivá. Vo všeobecnosti možno bolesť rozdeliť na akútnu a chronickú.

Akútna bolesť je nepríjemný emocionálny a zmyslový zážitok, ktorý je spojedný s potenciálnym alebo skutočným poškodením tkaniva alebo sa ako taký opisuje. Bolesť je vždy subjektívna. Môže signalizovať napr. hypoglykémiu, dehydratáciu a dá sa zvládnuť úpravou diétnych režimov bez potreby analgetík. Na druhej strane môže byť príznakom závažných ochorení (nádory, zápal). Akútna bolesť je definovaná ako bolesť, ktorá nedávno začala a pravdepodobne má ohraničené trvanie od niekoľkých minút do niekoľkých dní až týždňov (30 dní až 3 mesiace). Príčina je obyčajne známa a je vo vzťahu k akútnemu ochoreniu či traume.

Chronická bolesť trvá dlhšie ako je pre daný typ postihnutého tkaniva či orgánu očakávaná doba hojenia. Jej trvanie spravidla presahuje dobu troch až šiestich mesiacov.

Telesná teplota je označenie pre prirodzenú teplotu daného organizmu, pri ktorej dochádza k jeho obvyklému fungovaniu. Normálna telesná teplota človeka sa pohybuje v rozmedzí od 36 – 37 °C, no počas dňa môže kolísať. Najnižšiu teplotu má organizmus okolo 3. – 5.hodiny rannej, maximálnu okolo 17. – 18. hodiny. Horúčka je zvýšenie telesnej teploty, ktorá má pôvod v zmenenom nastavení termoregulačného centra organizmu. Táto zmena nastavenia je spôsobená pyrogénmi – polypeptidmi, ktoré ovplyvňujú termoregulačné centrum v hypotalame.

  • Exogénne pyrogény – baktérie a ich endotoxíny, vírusy, kvasinky, imunitné reakcie, niektoré hormóny (katecholamíny a hormóny štítnej žľazy).
  • Endogénne pyrogény – cytokíny, ktoré produkujú bunky stimulované exogénnymi pyrogénmi.

Pre dospelého jedinca môže byť horúčka nepríjemná, ale nebezpečná začína byť, ak dosiahne 39,4 °C a viac. So znižovaním teploty u zdravých jedincov treba začínať nad 38,5 °C, k fyzikálnemu ochladzovaniu tela pristupujeme pri teplote nad 39 °C.

K samoliečeniu bolesti a teploty by mal dospelý pacient pristupovať za predpokladu, že:

  • nejde o bolesť vzniknutú úrazom hlavy,
  • bolesť a teplota nie je sprevádzaná tuhnutím šije,
  • bolesť nie je sprevádzaná krvácaním,
  • nehrozí prechod do chronickej bolesti,
  • nehrozí závažné ochorenie (akútna apendicitída, ileus, akútny koronárny syndróm, atď.),
  • nie sú prítomné iné závažné ochorenia, vek nad 50 rokov, užívanie imunosuresívnej liečby a gravidita.

V súčasnosti je na Slovensku registrovaných viac ako 60 voľnopredajných analgetík, nesteroidových antiflogistík podávaných perorálne a niekoľko desiatok na lokálne použitie vo forme gélov, krémov a čapíkov. Voľnopredajné formy patria do skupiny neopioidných analgetík. Okrem tlmenia bolesti sa neopioidné analgetiká vyznačujú antipyretickým a antiflogistickým účinkom. Z uvedeného dôvodu sa označujú ako analgetiká – antipyretiká.

ATC klasifikácia – antiflogistiká a antireumatiká (M01)

  • M01A Nesteroidové antiflogistiká a antireumatiká
  • M01B Antiflogistiká a antireumatiká v kombinácii
  • M01C Špecifické antireumatiká

ATC klasifikácia – analgetiká (N02)

  • N02A Opioidné analgetiká (anodyná)
  • N02B Iné analgetiká a antipyretiká

Neopioidné analgetiká (NA)

Neopioidové analgetiká sa používajú na I. stupni „analgetického rebríka“ a pri liečbe teploty. Použitie pri silnej bolesti je limitované tzv. stropovým efektom. Miesto pôsobenia NA sú periférne tkanivá, ako aj CNS:

  • na periférii účinkujú mechanizmom blokády syntézy prostanoidov,
  • v CNS je pôsobenie mnohých z nich komplexnejšie:
    – blokáda syntézy prostaglandínov,
    – blokovanie N-metyl D-aspartátových (NMDA) receptorov,
    – stimulácia opiátových receptorov,
    – inhibičné pôsobenie na serotoninergný systém CNS.

Ide o štyri príbuzné a v praxi najčastejšie používané skupiny:

  • kyselina acetylsalicylová (KAS) a deriváty,
  • pyrazolonové (metamizol),
  • anilínové (paracetamol VL, paracetamol
    + kombinácie VL),
  • nesteroidové antiflogistiká (NSA):
    butylpyrazolidíny (v SR 0),
    deriváty kyseliny octovej a príbuzné liečivá (indometacin, diklofenak VL, aceklofenak RP),
    deriváty kyseliny propiónovej (ibuprofén VL, naproxén RP, ketoprofén RP, flurbiprofén RP, kyselina tiaprofénová RP, dexketoprofén RP, ibuprofén + kombinácie VL, naprofén + ezomeprazol RP),
    oxikamy (piroxikam RP, lornoxikam RP, meloxikam RP),
    fenamáty (v SR 0),
    coxiby (celecoxib RP, parecoxib RP, etoricoxib RP),
    iné (glukozamín RP, nimesulid RP, diacerein RP, chondroitín sulfát VL).

Poznámka: VL voľnopredajné, RP lekársky predpis

Výhodou ich podávania je, že na ne nevzniká psychická ani fyzická závislosť. Ďalšou výhodou je ich použitie pri liečbe horúčky – ak horúčka po užití lieku z jednej skupiny (paracetamol) neklesne, môžeme po 4 hodinách podať liek z inej skupiny (ibuprofén) a zabránime tak kumulácii liečiva a vzniku závažných nežiaducich účinkov.

Základné systémové voľnopredajné monokomponentné liečivá zo skupiny NA:

  • kyselina acetylsalicylová,
  • paracetamol,
  • ibuprofén,
  • diklofenak,
  • naproxén.

Kyselina acetylsalicylová a paracetamol sú základom aj polykomponentných liekov na bolesť s prídavkom kofeínu, kodeínu, guajfenezínu či propyfenazónu.

NA sú indikované predovšetkým v liečbe:

  • vertebrogénnych bolestivých syndrómov,
  • traumatických lézií muskuloskeletálneho systému (krátkodobo),
  • v stomatológii,
  • zápalových stavov v gynekológii,
  • migrén,
  • ako adjuvans pri zápalových infekciách ucha, nosa a hrdla,
  • zápalových a nezápalových reumatických chorôb,
  • metabolických artropatií (dna),
  • systémových chorôb spojiva,
  • reaktívnych artritíd,
  • mimokĺbového reumatizmu, tendinitíd, burzitíd,
  • teploty.

1. Nesteroidové analgetiká a antiflogistiká (NSA)

Nesteroidové analgetiká a antiflogistiká sa rozdeľujú podľa chemickej štruktúry, ale zrozumiteľnejšie je delenie podľa miery inhibície prozápalového enzýmu cyklooxygenázy 2. Miera inhibície cyklooxygenázy odráža nielen farmakologický profil liečiva, ale aj jeho možné nežiaduce účinky.

Rozdelenie NSA:

  • podľa chemickej štruktúry
  • selektivita voči typom COX:
    – COX-1 selektívne – kys. acetylsalicylová v malých dávkach (max. 100 mg/deň) – inhibícia TXA (agregácie trombocytov),
    – COX-1 neselektívne – kys. acetylsalicylová – vyššie dávky:
    a) vyššia afinita ku COX-1 – indometacín, piroxikam, fenamáty – len pre akútne použitie,
    b) vyššia afinita ku COX-2 – ibuprofén, diklofenak, naproxén – málo nebezpečné pri krátkodobom použití => voľnopredajné,

– COX-2 preferenčné – nimesulid, meloxikam – v odporúčaných dávkách min. NÚ,
– COX-2 selektívne – celecoxib, rofecoxib (v SR nie je – kardiovaskulárne NÚ) – aj vysoké dávky bez NÚ na GIT.

Mechanizmus účinku NSA

Hlavným mechanizmom účinku NSA je inhibícia enzýmu cyklooxygenázy (COX). Potlačením aktivity COX sa blokuje tvorba prostaglandínov (PG). Účinok NSA je však komplexný a okrem inhibície COX sa uplatňujú aj iné mechanizmy účinku:

  • inhibícia syntézy cytokínov, leukotriénov,
  • blokáda membránových enzýmov (NADPH-oxidáza leukocytov, fosfolipáza C makrofágov),
  • blokáda oxidačnej fosforylácie v mitochondriách,
  • inhibícia uvoľnenia lyzozómových enzýmov,
  • blokáda superoxidových radikálov,
  • inhibícia aktivity polymorfonukleárov,
  • inhibícia indukovateľnej NO-syntázy.

Periférny mechanizmus – dominatný pri analgézii:
NSA tlmia bolesť tým, že znižujú vznik komediátorov bolesti v zápalových ložiskách, za ktoré sa považujú PGE2, prostacyklín PC12, ktorých tvorba sa pôsobením nox zvyšuje. Tieto látky senzibilizujú nociceptívne neuróny, ich A a C vlákna na mediátory bolesti, ktorými sú napr. bradykinín, histamín a serotonín. Znižujú hranicu, pri ktorej prekročení vzniká bolestivý impulz.

Inhibíciou tvorby prostaglandinov v CNS vznikajúcich ako odpoveď na bakteriálne pyrogény a tlmením reakcie hypotalamu na IL-1 dochádza k znižovaniu telesnej teploty – k antipyretickému pôsobeniu.

Nesteroidové analgetiká a antiflogistiká sú charakteristické skupinovými efektmi:

  • stropový analgetický účinok (napr. pre ibuprofén),
  • ďalšie zvyšovanie dávok zvyšuje len frekvenciu a intezitu NÚL,
  • pre antiflogistický účinok využiteľný v reumatológii sú potrebné vyššie dávky,
  • pre ankylosujúcu spondylartritídu NSA sú lieky voľby č. 1; majú antiagregačný účinok, nebezpečný pri interakciách,
  • v prevencii trombogenézy sa využíva jedine KAS v nízkych dávkach,
  • v popredí NÚL sú časté prejavy dyskomfortu GIT-u, skrytú symptomatológiu má gastrický vred po NSA, krvácanie do GIT-u,
  • rizikové faktory z pohľadu molekuly lieku majú väčšinou skupinový efekt,
  • existujú aj molekulové predispozície NSA,
  • určitá hepatotoxicita diklofenaku,
  • NÚL od GIT-u, kardiovaskulárneho systému, obličiek, astma – dôsledky vyplývajúce z inhibície COX-1,-2,
  • interakcie sú výsledkom antiagregačného účinku, lokálneho poškodzovania sliznice GIT-u, kde sa prejavuje často „traping efekt“ (aktívne vychytávanie kyslých NSA, kyselina acetylsalicylová a iné NSA).

Nežiaduce účinky NSA

Riziko gastrointestinálnych nežiaducich účinkov sa zvyšuje pri súčasnom podávaní acetylsalicylovej kyseliny s ďalšími NSA. Riziko narušenia sliznice je zvýšené pri infekcii Helicobacter pylori, chronickej konzumácii alkoholu a podávani glukokortikoidov. Použitie NSA vo forme pufrovaných tabliet zmierňuje dráždenie žaludočnej sliznice. Súčasné podávanie inhibítorov protónovej pumpy (PPI) znižuje výskyt erózií a ulcerácii na žalúdkovej sliznici.

Kyselina acetylsalicylová v dennej dávke do 2 g obvykle zvyšuje hladiny kyseliny močovej v sére, dávky prekračujúce 4 g denne znižujú hladiny urátov. Toxické množstvá kyseliny acetylsalicylovej priamo ovplyvňujú kardiovaskulárny systém a môžu viesť k depresii funkcie srdca a dilatovať periférne cievy. Po vyšších dávkach acetylsalicylovej kyseliny môže vzniknúť „salicylizmus“ prejavujúci sa hučaním v ušiach, poruchami sluchu a závratmi. Tieto prejavy sú pri znížení dávky ireverzibilné.

Podávanie kyseliny acetylsalicylovej u detí s vírusovým ochorením je spojené s rizikom výskytu Reyovho syndrómu. Presný mechanizmus vzniku Reyovho syndrómu nie je dodnes objasnený. Ochorenie sa prejavuje vo vyšších štádiách cerebrálnym edémom, encefalopatiou a ireverzibilným poškodenim pečene.

Hypersenzitívne reakcie po podaníi kyseliny acetylsalicylovej sa prejavujú širokou škálou symptómov od vazomotorickej rinitídy, angioedému, generalizovanej urtikárie, edému laryngu až po bronchokonstrikciu. Rizikovou skupinou sú pacienti s chronickým zlyhaním srdca, pečeňovou cirhózou, chronickým ochorením obličiek, hypovolémiou a s ďalšími stavmi, pri ktorých dochádza k aktivácii sympatika a renín-angiotenzínového systému. Podávanie NSA môže vyvolať reverzibilné poruchy glomerulárnej filtracie, retenciu sodika a vody. Výsledky niektorých klinickych štúdií preukázali vyššie kardiovaskulárne nežiaduce účinky naproxénu ako ibuprofénu.

Dlhodobá liečba vysokými dávkami diklofenaku (150 mg/deň) môže byť spojená s malými rizikami arteriálnej trombotickej príhody. Diklofenak je kontraindikovaný u pacientov so srdcovým zlyhávaním NYHA II-IV, u pacientov s koronárnou mozgovou a periférnou artériovou chorobou. Pri chronickom podávaní vysokých dávok alebo kombinácii NSA s ACE inhibítormi pri infekciách močového systému sa zvyšuje riziko vzniku analgetickej nefropatie.

Opatrnosť je nutná pri podávaní analgetík deťom, pretože na lieky reagujú odlišným spôsobom než dospelí. Zvýšený výskyt nežiaducich účinkov narastá vekom, pričom rizikovou skupinou sú pacienti nad 65 rokov. Myelotoxicita sa prejavuje až po dlhodobom užívaní NSA.

Benefity užívania NSA

Počas podávania ibuprofénu a paracetamolu nebol zaznamenaný výskyt Reyovho syndrómu.

Ibuprofén sa vyznačuje miernejším výskytom nežiaducich účinkov v oblasti gastrointestinálneho systému, nižším stupňom exkrécie do materského mlieka ako kyselina acetyslsalicylová.

Niektoré nežiaduce účinky ibuprofénu, rovnako aj iných NSA, môžu mať aj terapeutické využitie (zatiaľ vo fáze výskumu) – napr. retencia tekutín, edémy a zhoršenie hypertenzie sa využíva pri liečbe pacientov s ortostatickou hypotenziou.

Podávanie NSA sa v súčasnosti spája s chemopreventívnym pôsobením a zníženim výskytu nádorových ochorení – pľúc, prostaty, hrubého čreva a prsníka. NSA inhibujú neoplastickú proliferáciu indukciou apoptózy a inhibíciou angiogenézy.

Užívanie ibuprofénu (ale nie iné NSA) redukuje riziko vzniku a prejavov Parkinsonovej choroby.

Pri užívaní nízkych dávok ibuprofénu po dlhší čas bol pozorovaný významný preventívny efekt oproti placebu pri rozvoji Alzheimerovej choroby.

Salicyláty

  • kyselina acetylsalicylová (Acylpyrín, Acifeín, Anopyrin, Aspirín C, Carsaxa, Gerasa, Preventax, Stadapyrín, Vasopirin)

Kyselina acetylsalicylová odštartovala históriu liečiv známych pod označenim nesteroidné antiflogistiká (NSA, nonsteroidal antiinflammatory drugs). Kyselina acetylsalicylová (KAS) patrí medzi analgetiká s miernym učinkom.
Použitie KAS je limitované typom a intenzitou bolesti, je analgeticky najúčinnejšia pri bolesti spojenej so zápalovym procesom, je neúčinná pri tlmení viscerálnej bolesti, napr. pri náhlej brušnej prihode, renálnej kolike, perikarditíde atď.

Dávkovanie: maximálna denná dávka – 4 g.

  • Antiagregačný účinok: 80 – 160 mg/deň.
  • Antipyretický účinok: jednotlivá dávka 400 mg, nastupuje asi 30 min. po podaní, pretrváva 3 – 4 h.
  • Analgetický účinok: jednorazová dávka 500 mg, opakovať v intervale 4 – 6 h (minimálny interval sú 4 hodiny!).
  • Antiflogistický účinok: dostavuje sa až po dávkach prevyšujúcich 2 – 4 g/deň, pri tomto dávkovaní sa už vyskytujú závažné nežiaduce účinky.

Predávkovanie: príznakom otravy môže byť pískanie v ušiach, bolesti brucha, hypokalémia (znížená koncentrácia draslíka v krvi), hypoglykémia (znížená hladina glukózy v krvi), zrýchlené dýchanie, nepravidelný tep, znížené svalové napätie, halucinácia, zmätenosť, kŕče, zlyhanie obličiek, kóma a smrť:

  • 6 – 10 g/deň – respiračná alkalóza,
  • 10 – 20 g/deň – horúčka, dehydratácia, acidóza,
  • nad 20 g/deň – šok, kóma.

Udáva sa najnižšia smrteľná dávka pri podaní ústami u detí LDLo = 104 mg/kg, u dospelých LDLo = 294 mg/kg.

Deriváty kyseliny propiónovej

  • ibuprofén (Advil Rapid tbl, Brufen Rapid, Brufen Retard tbl, Brufen tbl, Brufen Instant gran., Brufen sirup, Ibalgin tbl, Ibalgin supp., Ibuprofén tbl, Ibutabs tbl, MIG tbl, Nurofen tbl, Nurofen supp., Ibalgin Fast, Ibalgin Rapidcaps, Modafen (ibuprofén + pseudoefedríniumchlorid), Nurofen náplasť, Robicold, Nurofen StopGrip (ibuprofén + pseudoefedríniumchlorid), Dolgit krem, Ibalgin krém, Ibalgin gel)
  • naproxén (Nalgesin S, Etrixenal gel, Emoxen gel)

Ibuprofén je označovaný ako moderný aspirín.

Farmakologický profil ibuprofénu, indikácie a nežiaduce účinky sú podobné kyseline acetylsalicylovej, ale je lepšie tolerovaný, vyznačuje sa miernejším výskytom nežiaducich účinkov v oblasti gastrointestinálneho systému, nižšim stupňom exkrécie do materského mlieka.

Na rozdiel od KAS nebol počas podávania ibuprofénu zaznamenaný výskyt Reyovho syndrómu.

Topické podanie

Po vstrebaní ibuprofénu do podkožných tkanív, do kĺbov aj do synoviálnej tekutiny sa dostane do systémovej cirkulácie len malé množstvo liečiva (5 %) z adekvátnej perorálnej dávky. Aj napriek minimálnemu množstvu vstrebaného ibuprofénu sa odporúča v gravidite a počas dojčenia používať topické formy iba krátkodobo v opodstatnených indikáciách a počas posledného trimestra gravidity sa nemajú používať vôbec z dôvodu možného ovplyvnenia priebehu pôrodu.Určené sú na liečbu pre dospelých a mladistvých od 12 rokov (Ibalgin) alebo od 14 rokov (Dolgit). Iba pri lieku Ibalgin krém je uvedené, že na odporúčanie lekára je možné ho podávať aj deťom.

Na postihnuté miesto sa nanáša 4 – 10 cm dlhý prúžok (zodpovedá 80 – 200 mg ibuprofénu) 3- až 4-krát denne v odstupoch 3 – 4 hodín. Topické lieky sa nesmú nanášať na porušený kožný povrch (otvorené rany, kožné ochorenia), na sliznice a do očí. Po aplikácii nastupuje účinok po 30 minútach a trvá niekoľko hodín. Prienik liečiva do tkanív je možné podporiť použitím nepriedušného obväzu. Bez odporučenia lekára sa nemajú používať topické lieky obsahujúce nesteroidné antiflogistiká (NSAID) dlhšie ako dva týždne pri poranení mäkkých tkanív alebo reumatizme alebo dlhšie ako 3 týždne pri artritickej bolesti.

Je dostupný vo forme krémov a gélov s rovnakou koncentráciou 5 g ibuprofénu v 100 g lieku (5 %). Všetky krémové formy obsahujú medzi pomocnými látkami parabény, ktoré môžu u citlivých osôb spôsobiť podráždenie. Lieky Dolgit sú špecifické obsahom levanduľovej silice a silice kvetu citrónovníka pomarančového horkého. Liek Ibalgin Duo Effect obsahuje okrem ibuprofénu aj liečivo heparinoid s koncentráciou 100 IU/mg.

Systémové podanie
Bez odporúčania lekára by sa mali užívať najnižšie účinne dávky čo najkratší čas potrebný na kontrolu symptómov.

Dávkovanie
Pediatrické dávkovanie:

  • 5 – 10 mg/kg telesnej hmotnosti každých 6 – 8 hodín,
  • u detí s cystickou fibrózou sa dosahuje pozitívny antiflogistický účinok až pri dávkach 20 – 30 mg/kg dvakrát denne,
  • pri juvenilnej reumatoidnej artritíde 40 – 50 mg/kg telesnej hmotnosti.

Dávkovanie pre dospelých:

  • perorálna dávka pre dospelých je 200 – 400 mg každých 4 – 6 hodín,
  • bez odporúčania lekára maximálne 1 200 mg v priebehu 24 hodín,
  • pod dohľadom lekára sa môžu užívať dávky 600 – 800 mg až do denného maxima
  • 2 400 mg, resp. 3 200 mg pri reumatickych ochoreniach.

Rozdielny účinok podľa dávky:

  • dávka 3× denne 200 mg – antipyretický účinok,
  • dávka 3× denne 400 mg – analgetický účinok,
  • dávka 3× denne 600 mg – klinicky výrazný protizápalový účinok sa dosahuje po niekoľkých dňoch.

Ibuprofén je možné užívať nalačno, urýchli sa tak nástup učinku. Ak sa po užití lieku pociťuje mierna nevoľnosť, je vhodné užívanie lieku po malom množstve jedla – najlepšie mliečneho.

Pre deti, u ktorých nie je možná perorálna cesta podania lieku alebo v príprade zvracania (aj u dospelých), sa odporúča použitie čapíkov zavádzaných rektálnou cestou.
Letálna dávka ibuprofénu sa nedá stanoviť, závisí od veku a hmotnosti.

Pri vertebrogénnch bolestiach, bolestiach svalov alebo kĺbov je možné kombinovať tablety Ibalgin 400 s prípravkami Ibalgin gél, Ibalgin krém alebo Ibalgin Duo Effect.

Tehotné ženy môžu užívať všetky prípravky radu Ibalgin iba na výslovné odporúčanie lekára, a to len v 1. a 2. trimestri tehotenstva. Ibalgin Grip sa nesmie užívať po celý čas tehotenstva.

Dojčiace ženy môžu na odporúčanie lekára krátkodobo užívať Ibalgin Fast, Ibalgin gél, Ibalgin krém.

Naproxén patrí medzi NSA s dlhším polčasom pôsobenia 13 – 17 hodín. Z uvedeného dôvodu sa odporúča jeho podávanie 2-krát denne. Profil nežiaducich účinkov je podobný ostatným NSA. Nesmie sa podávať deťom s hmotnosťou nižšou ako 50 kg a gravidným ženám v 3. trimestri a dojčiacim matkám.

Systémové podanie
Dávkovanie:

Obvyklá denná dávka je 1 tbl (275 mg) každých 12 hodín.

Na úvod sa môže užiť dvojitá dávka – buď 2 tbl naraz, alebo druhá tbl sa môže užiť už 1 hodinu po prvej. Bez lekárskeho dozoru by nemala denná dávka presiahnuť 825 mg (3 tbl).

Topické podanie
4 cm gélu (čo je asi 4 g gélu) sa ľahko vtrie do neporušnej kože 2 – 6× denne, po dobu 7 – 14 dní.

Derivát kyseliny octovej

  • Diklofenak (Akis Plus, Almiral, Diclac, Diclobene, Dicuno, Flector, Olfen, Veral, Voltaren cps, Voltaren gel, Voltaren náplasť)

Je neselektívny inhibítor enzýmu cyklooxygenáza, jeho inhibičná aktivita je však posunutá smerom ku cyklooxygenáze 2.

Ibuprofén a diklofenak majú z celej skupiny neselektívnych COX 1 inhibítorov najvýhodnejší pomer žiaducich a nežiaducich účinkov.

Farmakokinetika: vstrebávanie je takmer na 100 % už v tenkom čreve, látka však podlieha významnému first-pass metabolizmu, takže biologická dostupnosť kolíše medzi 30 – 80 %.

Topické podanie
Cieľom je dosiahnuť vyšší lokálny účinok s minimálnymi systémovými nežiaducimi účinkami.

Úpravou chemickej štruktúry diklofenaku do podoby dietylamínovej alebo epolamínovej soli sa dosiahne vyššia transdermálna absorpcia diklofenaku. Množstvo diklofenaku absorbovaného cez kožu je úmerné veľkosti plochy, na ktorú bol topický prípravok aplikovaný a závisí aj od celkovej topickej dávky a hydratácie pokožky. Pri topickej forme je dôležitá koncentrácia v mieste pôsobenia – hlavne aplikácia na kĺby, teda koncentrácia v plazme, synoviálnom tkanive a synoviálnej tekutine. Maximálne koncentrácie v plazme sú po topickom podaní asi 100× menšie ako pri podaní p.o. Diklofenak v koži tvorí rezervoár, odkiaľ sa prednostne distribuuje a pretrváva v hlboko uložených zapálených tkanivách (kĺb), kde jeho koncentrácia až 20-násobne prevyšuje koncentráciu v plazme.

Spôsob podania: jemne vtierať malé množstvo prípravku (o veľkosti čerešne alebo orecha), závisí od veľkosti bolestivej alebo opuchnutej plochy. Nevtierať na porušenú kožu.

Systémové podanie
Diklofenak v dávke 50 mg má porovnateľný účinok s ibuprofénom v dávke 400 mg.

Pri obvyklých dávkach má však silnejší analgetický účinok, je však rizikovejší pre poškodenie sliznice žalúdka.

Dávkovanie
Bez konzultácie s lekárom je určený v dávke 25 mg 2 – 3× denne, s odstupom 4 – 6 hodín, max. dávka v priebehu 24 h je 75 mg, po dobu 5 dní pri bolesti a 3 dni pri horúčke.

Pod dohľadom lekára 100 – 150 mg, max. 200 mg v priebehu 24 hodín.

2. Paracetamol (derivát anilínu)

Paracetamol je centrálne pôsobiaca látka, inhibuje COX-2 (cyklooxygenázu 2) v hypotalame (antipyretický účinok) a nepriamo pôsobí na sérotonínové 5-HT3-receptory v mieche (analgetický účinok).

Paracetamol nepriamo inhibuje syntézu prostaglandínov, ale nezasahuje do aktivity trombocytov a buniek imunitného systému. Podľa niektorých experimentov inhibuje ďalšiu izoformu cyklooxygenázy tzv. COX-3, ktorá by mala pôsobiť v mozgu a predĺženej mieche. Zasahuje aj do metabolizmu serotonínu. Počas metabolizmu paracetamolu vznikajú tzv. endogénne kanabinoidy.

V porovnaní s klasickými nesteroidnými protizápalovými liečivami dosahuje porovnateľný analgeticky účinok a minimálny protizápalovy efekt (je neúčinný pri reumatoidnej artritíde).

Na rozdiel od NSA je paracetamol bezpečnejšou alternatívou analgetika podávaného v tehotenstve, nie je vhodný v prvom trimestri gravidity (vždy konzultovať s lekárom!). Nepoškodzuje žaludočnú sliznicu a neovplyvňuje krvnú zrážanlivosť.

Rizikové ochorenia, pri ktorých nepodávať paracetamol:

  • závažné ochorenie pečene (akútna hepatitída, vírusová hepatitída, hepatálna insuficiencia atď),
  • závažné ochorenie obličiek,
  • chronická konzumácia alkoholu,
  • akútne požitie alkoholu alebo plánovné požitie alokoholu,
  • ťažká hemolytická anémia, favizmus (nedostatok glukóza-6-fosfát-dehydrogenázy),
  • malnutrícia, prípadne nedostatočná výživa pri akútnom infekčnom ochorení,
  • krvácanie z konečníka pri podávaní čapíkov,
  • Gilbertov syndróm (pomalšie vylučovanie paracetamolu),
  • precitlivelosť na kyselinu acetylsalicylovú alebo iné NSA.

Dávkovanie
Jednorazová analgetická dávka je 500 až 1 000 mg v časovom odstupe najmenej 4 hodiny, do max. dennej dávky 4 g. Počas dlhodobej terapie (nad 10 dní) nemá denná dávka prekročiť 2,5 g.

U dospelého pacienta sa hepatotoxické účinky môžu prejaviť po podaní jednotlivej dávky 10 – 15 g (150 – 250 mg/kg).

U detí je všeobecne udávaná a uznávaná jednotlivá analgetická dávka paracetamolu per os 10 – 15 mg/kg, denná maximálne 60 mg/kg.

Užívanie paracetamolu viac ako 4× do týždňa po dobu viac ako 4 roky zvyšuje riziko lymfómu alebo myelodysplastického syndrómu. Pri dlhodobom užívaní sa vyskytuje zvýšené riziko vzniku karcinómu obličiek a pečene.

Predpokladom úspešne zvládnutej samoliečby je:

  • všímať si nielen názov lieku, ale hlavne účinnú látku,
  • dobrá čitateľnosť a zrozumiteľnosť príbalových letákov,
  • dodržiavanie odporúčaného dávkovania a dodržiavanie predpísaného časového odstupu medzi jednotlivými dávkami liekov.

Lieky proti horúčke a bolesti sa odporúča užívať maximálne 3 dni a ak ťažkosti neustúpia, radšej navštíviť svojho lekára. Náhle a nezvyčajné bolesti ihneď konzultovať so svojím ošetrujúcim lekárom, keďže potlačením bolesti môže dôjsť k prehliadnutiu symptómov vážnej choroby. Počas užívania liekov proti bolesti nikdy nekonzumovať alkohol.


Literatúra

  1. CASTELLSAGUE J., RIERE-GUARDIA N., CALINGAERT B., et al.: Individual NSAIDs and upper gastrointestinal complications. A systemic review and meta-analysis of observational studies (the SOS project). Drug Saf, 35, 2012, 1127-1146
  2. Derry S, Moore RA, Rabbie R. Topical NSAIDs for chronic musculoskeletal pain in adults. Cochrane Database Syst Rev 2012;9:CD007400.
  3. DE VECCHIS R., BALDI C., DI BIASE G., ARIANO C. L., CANTATRIONE S.: Cardiovascular risk associated with celecoxib or etoricoxib: a meta-analysis of randomized controlled trials which adopted comparison with placebo or naproxén. Minerva Cardioangiol 2014, 62, 437 – 448
  4. Choueiri, TK.; Je, Y.; Cho, E. (2014). "Analgesic use and the risk of kidney cancer: a meta-analysis of epidemiologic studies.". International Journal of Cancer 134 (2): 384 – 39.
  5. Östör A, Watson PA. Topical NSAIDs provide effective pain relief for patients with hand or knee osteoarthritis with similar effi cacy, and fewer side effects, than oral NSAIDs. Evid Based Med 2013;18:174-175.
  6. Pavlína Nosková: Bolest zubů z pohledu algeziologa. Prakt. lekaren. 2013; 9(6): 230 – 233
  7. PharmDr. Tatiana Geročová, PhD. Ibuprofén očami súčasného lekárnika. Prakt. lekárn., 2012, 2(2): 52 – 59
  8. prof. MUDr. Oto Masár, PhD. MUDr. Gabika Ďuricová doc. MUDr. Ilona Mauritzová, PhD.: MANAŽMENT BOLESTI V URGENTNEJ MEDICÍNE, Univerzita Komenského, Lekárska fakulta, r,. 2013
  9. MUDr. Pavel Svoboda, Ph.D., prof. MUDr. Petr Dítě, DrSc. Poškození sliznice trávicího traktu nesteroidními antiflogistiky. Interní Med. 2015; 17(5): 230 – 232
  10. Martin Doseděl: Nežádoucí účinky a lékové interakce nesteroidních antiflogistik a jejich management pohledem farmaceuta. Prakt. lékáren. 2014; 10(3): 90 – 94na území Česka a Slovenska do roku 2000. VEDA, vydavateľstvo SAV, 544 s.
  11. prof. MUDr. Miloslav Kršiak, DrSc.1 , prof. MUDr. Jan Švihovec, DrSc.2, prof. Igor Zupanets, MD, PhD.3 , prof. MUDr. Milan Kriška, DrSc.4: Optimální dávkování paracetamolu při léčbě bolesti a horečky. Pediatr. pro Praxi 2010; 11(1): 21 – 25.
  12. Darina Hasarova. PARACETAMOL ZNAMY – NEZNAMY. Paliat. med. liec. boles., 2008, roč. 1 (1): 37 – 39
  13. Voľno predajné prípravky, Edukafarma. R. 2014
  14. Sarika Singh, Ashish Singh, Pratibha TripathiNeuroinflammatory responses in Parkinson’s disease: relevance of Ibuprofén in therapeutics Inflammopharmacology volume 29, pages5 – 14 (2021)
inVitro image
Tento článok sa nachádza v čísle invitro 03/2021

Teplota a človek

Teplota a človek je téma, s ktorou sa vám magazín inVitro prihovára svojím tretím vydaním roka 2021. Zmena telesnej teploty býva často jedným z prvých príznakov, že sa s nami niečo…

Výber článkov PDF

Objavte ponuku
testov na lab.online

Prevencia muž
Objednať

Chcem žiť bez obáv z rizika vzniku rôznych vážnych civilizačných ochorení. Aktívne a naplno.

Objednať
Prevencia žena
Objednať

Nemôžem si dovoliť ochorieť. Svoje zdravie, vitalitu, hmotnosť, hormóny aj kondíciu chcem mať pod kontrolou a užívať si život naplno.

Objednať
Moja imunita
Objednať

Môj ochranný štít. Ako mi funguje? Dokáže ma naozaj účinne chrániť pred vírusmi a baktériami?

Objednať
author

MUDr. Tatiana Bézayová, CSc.

Všetky články autora