S doc. Ing. Pavlom Blažíčkom, PhD. sme sa rozprávali o tom, či je skutočne pravda, že je striedme pitie červeného vína zdraviu prospešné a boli sme zvedaví aj na to, čím presne nám tento najzdravší a najhygienickejší nápoj – ako sa o víne vyjadril Louis Pasteur – pomáha.
Do akej miery je pravdivé, že pohárik vína denne prospieva zdraviu?
Dva decilitre červeného vínka po obede alebo večeri sú podľa mňa liekom pre telo aj dušu. Prečo? V roku 1991 bol v televízii prvýkrát spomínaný fenomén „francúzsky paradox“, čiže zníženie výskytu srdcovo-cievnych ochorení spôsobených vplyvom pitia červeného vína. Striedme pitie červeného vína tak začalo byť považované za zdraviu prospešné. Strava ľudí v južnom Francúzsku má totiž vysoký podiel syra, masla, vajec, vnútorností a ďalších mastných potravín. Hoci takáto „diéta“ podporuje srdcovo-cievne choroby, výskyt týchto ochorení je tam omnoho nižší než v Amerike alebo v iných krajinách Európskej únie. Bolo zistené, že príčinou je pravidelné a striedme pitie červeného vína.
Platí to iba o červenom víne, alebo má pozitívny vplyv aj biele víno, prípadne iné druhy alkoholických nápojov?
Nedávno som počul peknú prednášku profesora Šantavého o význame pitia vína. S jednou vecou však nemôžem súhlasiť. Pán profesor totiž tvrdil, že čo sa týka obsahu resveratrolu, je jedno, či je to červené alebo biele víno. To však nie je pravda. Dovolím si to tvrdiť, pretože som to presne zmeral pomocou HLPC-MS a HPLC-MS-IT-OF analýzy. Takisto sa dajú presne zmerať antioxidanty pomocou HPLC s coulochemickou detekciou. Čo sa týka napríklad ukazovateľa TAS – total antioxidant status, teda celkovej antioxidačnej aktivity, dobré francúzske červené vína ju majú na úrovni okolo 40 mmol/l, biele vína 12 až 15 mmol/l a pivá iba 3 až 5 mmol/l. To sú mnou namerané hodnoty a sú v zhode s publikovanými výsledkami v literatúre.
Ktoré látky nachádzajúce sa vo víne majú spôsobovať spomínané priaznivé účinky?
Najčastejšie sa spomína resveratrol, látka rozpustná v tukoch patriaca do skupiny polyfenolických stilbénov. Bol objavený už v roku 1939, ale vedci sa o jeho zdravotný prínos začali intenzívne zaujímať až v roku 1991, keď bola prítomnosť resveratrolu prvýkrát zaznamenaná v červenom víne, čo viedlo k špekuláciám, že resveratrol môže pomôcť vysvetliť francúzsky paradox. V posledných rokoch sa vedecký záujem sústreďuje na možné účinky resveratrolu na životnosť v bunkovej kultúre. Zatiaľ to bolo preukázané len na zvieracích modeloch. Červené víno obsahuje aj kvercetín a ďalšie flavonoidy. Tieto polyfenolické zlúčeniny majú antioxidačné, protizápalové a antiaterogénne účinky.
Pred čím všetkým nás striedme pitie červeného vína chráni?
Ako som už naznačil, pitie červeného vína je predovšetkým prevenciou srdcovo-cievnych ochorení, ktoré majú na Slovensku viac než 50-percentnú úmrtnosť. Popri zdravej životospráve ide teda o ďalší veľmi príjemný prostriedok, ako súčasný nepriaznivý stav zlepšiť. V závere by som však rád zdôraznil, že po celý čas hovoríme o striedmom pití, čiže o dvoch až troch decilitroch červeného denne.