Tretí rok pandémie Covid-19 sa pomaly chýli ku koncu a veľká časť sveta sa zmieta v pandemickej únave. Nestihli sme si ani poriadne vydýchnuť a epidémia opičích kiahní zasiahla do životov mnohých ľudí na miestach, kde sa tento vírus doteraz nikdy nevyskytoval. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a americké ministerstvo zdravotníctva a sociálnych služieb vyhlásili opičie kiahne za stav ohrozenia verejného zdravia. No pri riešení mimoriadnej situácie v súvislosti s epidémiou opičích kiahní či pandémiou Covid-19 by nemalo zostať bez povšimnutia šírenie antimikrobiálnej rezistencie, ktorú WHO v roku 2019 vyhlásila za jednu z desiatich najväčších globálnych hrozieb pre verejné zdravie, ktorým ľudstvo čelí. Bez zveličovania môžeme poznamenať, že ide o ďalšiu pandémiu multirezistentných baktérií, ktorá je tu už takmer 30 rokov a stále naberá na intenzite. Pokroky v medicíne, dostupnejšia zdravotná starostlivosť a lepšia hygiena však v posledných dvoch desaťročiach znížili v celosvetovom meradle celkovú chorobnosť a úmrtnosť na infekčné choroby, najmä na infekcie dolných dýchacích ciest a hnačkové ochorenia.
Úvod
Dvadsiate prvé storočie bolo svedkom rozšírenia mnohých závažných infekčných ochorení, pandémiu Covid-19 nevynímajúc. Prepuknutie ochorenia SARS v roku 2002, pandémia prasacej chrípky v roku 2009, MERS na Blízkom východe v roku 2012, epidémia vírusového ochorenia Ebola v rokoch 2013 – 2016 v západnej Afrike a epidémia vírusového ochorenia Zika v roku 2015 mali za následok značnú morbiditu (chorobnosť) a mortalitu (úmrtnosť), keďže sa šírili sa cez hranice štátov a infikovali ľudí v mnohých krajinách sveta. Kým minulé storočie prinieslo viacero pandémií vrátane španielskej, ázijskej či hongkonskej chrípky, SARS-CoV-2 je bezkonkurenčný vo svojom rýchlom celosvetovom rozšírení a s tým spojenými konzekvenciami. Aj v dávnejšej minulosti – v časoch kolonizácie, otroctva a krutých vojen – dochádzalo ku globálnemu šíreniu infekčných chorôb s ničivými dôsledkami. Tuberkulóza, detská obrna, kiahne a záškrt boli veľmi rozšírené a pred príchodom vakcín tieto choroby spôsobovali takisto značnú chorobnosť a úmrtnosť. Každá minca má však dve strany. Práve eradikácia (úplné vyhubenie) pravých kiahní v roku 1980 viedla k ukončeniu očkovania proti tomuto ochoreniu, čo môže byť jednou z hlavných príčin rozšírenia opičích kiahní v súčasnosti (1).
Epidémia opičích kiahní
Epidémia opičích kiahní sa objavila už v 107 členských štátoch WHO a alarmujúco sa rozšírila od prvého potvrdeného prípadu v Spojenom kráľovstve zo 7. mája 2022 (2). Počet infikovaných prekročil v októbri 2022 hranicu 70 000 prípadov s 26 úmrtiami. Medzi 10 krajín s najvyšším celkovým počtom prípadov patria Spojené štáty americké (USA), Brazília, Španielsko, Francúzsko, Británia, Nemecko, Peru, Kolumbia, Mexiko a Kanada. Tieto krajiny zaznamenali takmer 87 % prípadov z celého sveta. Tam, kde boli údaje dostupné, tvorili 97 % prípadov muži s mediánom veku 35 rokov, pričom 90 % z nich potvrdzovalo homosexuálne správanie. Podľa prehľadu prípadov WHO bolo až 49 % z týchto pacientov HIV pozitívnych (3). Vedci sa domnievajú, že vírus do Európy zavliekol človek, ktorý sa nakazil v Afrike na jar 2022 (4).
Opičie kiahne sú zoonotické vírusové ochorenie spôsobené dvojvláknovým obaleným DNA vírusom, ktorý patrí do čeľade Poxviridae, rodu Orthopoxvirus (kam patrí aj vírus pravých kiahní) (2). Pôvodne išlo o zriedkavé ochorenie vyskytujúce sa v západnej a strednej Afrike, avšak od mája 2022 sa šíri naprieč kontinentmi, pričom prípady rýchlo narastali v USA, Európe aj v Austrálii (5). Opičie kiahne sa prenášajú priamym kontaktom so zvieraťom prostredníctvom telesných tekutín, krvi, aerosólu alebo infikovaných lézií. Ďalej sa šíria úzkym kontaktom človeka s človekom a respiračnými sekrétmi (2). Je možné sa infikovať aj sekundárnou expozíciou živému vírusu prostredníctvom spoločne používaného oblečenia, uterákov alebo posteľnej bielizne (6). Opičie kiahne majú inkubačnú dobu 7 – 21 dní a v klinickom obraze dominujú horúčka, bolesť hlavy, kašeľ a patognomická lymfadenopatia (typické zväčšenie lymfatických uzlín). Potom nasleduje kožná vyrážka na tvári a končatinách počas nasledujúcich 1 – 3 dní. Americké centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (CDC) uvádza, že vakcína proti pravým kiahňam poskytuje 85 % ochranu proti opičím kiahňam (2).
Bude z opičích kiahní nová pandémia?
Zatiaľ čo prepuknutie opičích kiahní zaujalo celý svet, podľa odborníkov existuje len malá hrozba masívnej globálnej pandémie (5). Dôvodov je viac. Existuje niekoľko dôležitých rozdielov medzi prepuknutím opičích kiahní a pandémiou Covid-19. Po prvé, SARS-CoV-2 bol nový vírus, ktorý sa objavil koncom roka 2019, čo znamená, že ho predtým nikdy nikto nevidel. V dôsledku toho svet nemal vakcíny ani imunitu voči vírusu, čo mu umožnilo šíriť sa závratnou rýchlosťou. Vzostup nových variantov SARS-CoV-2 spolu so schopnosťou vírusu efektívne sa prenášať z človeka na človeka vzduchom len posilnili a naďalej posilňujú jeho šírenie (7). Naproti tomu, opičie kiahne nie sú nové ochorenie. Vírus opičích kiahní je známy už od roku 1958 a vedci vedia o tomto víruse viac ako o SARS-CoV-2 na začiatku pandémie Covid-19 (8). Ďalší dôležitý faktor je rýchlosť šírenia. Opičie kiahne sa nešíria tak ľahko ako Covid-19. Vzhľadom na to, že prenos opičích kiahní vyžaduje zväčša intímny kontakt, sú oveľa menej nákazlivé ako Covid-19 (9). A okrem toho, infikovaných ľudí je aj ľahšie identifikovať a ohniská nákazy je tak jednoduchšie kontrolovať (5). Šírenie Covid-19 v presymptomatickom štádiu (pred vypuknutím príznakov) či počas asymptomatického priebehu (bez príznakov) je v tomto smere oveľa ťažšie korigovať. Vakcíny proti opičím kiahňam sú už v súčasnosti dostupné a hoci sa vyskytli logistické problémy, distribúcia ohrozeným skupinám je momentálne zabezpečená (7). Napriek spomenutým okolnostiam netreba brať epidémiu opičích kiahní na ľahkú váhu. Aj napriek tomu, že je toto ochorenie v porovnaní s Covid-19 zriedkavo smrteľné, môže spôsobovať extrémne bolestivé kožné lézie trvajúce niekoľko týždňov (6). Vírus okrem toho, že sa úspešne šíri sexuálnym kontaktom, tiež získal mutácie s nejasnou funkciou a významom a ak bude v populácii naďalej cirkulovať, môžu sa u neho vyskytnúť mutácie, ktoré mu umožnia ešte efektívnejšie infikovať ďalších ľudí (7). Preto by sme mali zostať ostražití a zobrať si z pandémie Covid-19 ponaučenie.
Vplyv pandémie Covid-19 na spotrebu antibiotík a vývoj antimikrobiálnej rezistencie
Zatiaľ čo sa priemerná dĺžka života vo svete neustále zvyšuje a roky života stratené v dôsledku infekčných chorôb klesajú, vyvstáva staronová hrozba infekčných ochorení, ktorá pochádza či už z nových infekcií, alebo z opakujúcich sa starých infekcií, ktoré komplikuje aj intenzívne sa šíriaca antimikrobiálna rezistencia (1). Správa amerického CDC publikovaná v roku 2019 dospela k záveru, že „postantibiotická éra“ sa už začala v dôsledku rozdielu medzi mierou antimikrobiálnej rezistencie a vývojom nových antibiotík, ktorý už dlhé roky stagnuje. A niet pochybností, že aj proti novým antibiotikám sa skôr či neskôr vyvinie rezistencia. Práve preto v súčasnosti prebieha výskum nových liečebných prístupov, ako sú protilátková terapia, liečba bakteriofágmi či transplantácia fekálnej mikrobioty (10). Skúmanie a vývoj týchto nových intervencií je extrémne dôležitý, pretože vplyvom narastajúcej antimikrobiálnej rezistencie mikroorganizmov už dnes v Európe zomiera 25 000 ľudí ročne. Na celom svete až 700 000. Podľa Organizácie spojených národov (OSN) by okolo roku 2050 mohli multirezistentné baktérie po celom svete zabíjať až 10 miliónov ľudí a niektorí odborníci sa domnievajú, že ľudia budú zomierať častejšie na infekcie spôsobené odolnými baktériami než v súčasnosti na rakovinu (11).
Covid-19 zaplavil nemocnice ťažko chorými pacientmi a mnoho z nich s horúčkou a zápalom pľúc bolo liečených antibiotikami. Najmä na začiatku pandémie, keď sa o priebehu závažnej infekcie Covid-19 vedelo len málo, boli pacienti s pneumóniou (zápalom pľúc) na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS) liečení najmä širokospektrálnymi antibiotikami. Neskôr sa zistilo, že odhadovaná miera bakteriálnej koinfekcie bola nižšia ako 9 % (10).
Hoci bola v nedávnej štúdii z Anglicka hlásená relatívne nízka miera bakteriálnej infekcie medzi hospitalizovanými pacientmi s Covid-19 (v rozmedzí od 5 do 27 %), bežne sa na liečbu a profylaxiu (opatrenie brániace vypuknutiu choroby) Covid-19 predpisovali širokospektrálne antibiotiká. Nedávny systematický prehľad a metaanalýza odhadli prevalenciu (rozšírenie) koinfekcie (infekcia viacerými mikroorganizmami súčasne) len u 3,5 % pacientov a sekundárnej bakteriálnej infekcie u 14,3 % pacientov (12). Podobne aj multicentrická prospektívna kohortová štúdia v Spojenom kráľovstve zaznamenala nízky výskyt mikrobiologicky potvrdených bakteriálnych infekcií, najmä sekundárnych infekcií u pacientov s Covid-19 a časté používanie (až 85,2 %) širokospektrálnych antimikrobiálnych látok. Tieto nízke frekvencie koinfekcie či superinfekcie (ďalšia infekcia, ktorá nasadla na prvotnú infekciu) sú v kontraste s častým predpisovaním antimikrobiálnych liečiv. 70 % pacientov s Covid-19 dostávalo počas pobytu v nemocnici aspoň jednu antibiotickú kúru, pričom u kriticky chorých pacientov s Covid-19 sa antibiotiká indikovali až u 80 – 100 % pacientov (12). Extenzívne využívanie širokospektrálnej empirickej antibiotickej liečby (bez vedomosti o citlivosti patogénu na antimikrobiálne liečivá) bolo spôsobené exponenciálnym nárastom hospitalizácií na JIS spolu s invazívnymi výkonmi a následným nárastom nozokomiálnych infekcií (infekcií spojených s pobytom v zdravotníckom zariadení). Pacienti prijatí na JIS mali bakteriálnu koinfekciu alebo superinfekciu častejšie ako pacienti s Covid-19 prijatí na bežné oddelenia a tieto infekcie boli častejšie spôsobené multirezistentnými mikroorganizmami, ako napríklad meticilín-rezistentnými kmeňmi Staphylococcus aureus (MRSA) (12).
V ambulantnom sektore bola situácia iná. Na rozdiel od nemocničného prostredia bolo k dispozícii menej dostupných údajov na priame posúdenie zmien rezistencie. Okrem toho bolo správanie ľudí počas pandémie pri vyhľadávaní zdravotnej starostlivosti nevyhnutne iné ako pred pandémiou a prístup k tejto starostlivosti bol značne obmedzený. Preto môžu byť výsledky výskumov v tejto oblasti významne skreslené. Hoci sa vírusové infekcie horných dýchacích ciest často nevhodne liečia antibiotikami, predpisovanie antibiotík na tieto infekcie v USA v roku 2020 kleslo z úrovne pred pandémiou. Celkovo sa situácia ohľadom predpisovania antibiotík v ambulantnom prostredí vyvíjala priaznivo, no údaje z roku 2021 už poukazujú na možný nárast ich spotreby (10). Na druhej strane, infekcie spôsobené baktériou Streptococcus pneumoniae a ďalšie bakteriálne ochorenia ako kvapavka, tuberkulóza a iné, ktoré si vyžadujú antibiotickú liečbu, mohli zostať počas pandémie nediagnostikované a neliečené (10).
Vplyv Covid-19 na frekvenciu iných infekčných ochorení
Protiepidemické opatrenia prijaté širokou verejnosťou ako nosenie rúšok či respirátorov, časté umývanie rúk, krátke a intenzívne vetranie, sociálny dištanc, dodržiavanie etikety kýchania a kašľania boli a sú efektívnou prevenciou najmä respiračných a črevných infekčných ochorení a aj do budúcna umožňujú väčšiu kontrolu týchto chorôb (13). Spomínané nefarmakologické intervencie v oblasti verejného zdravia znížili šírenie nielen Covid-19, ale aj iných respiračných infekcií, ako sú chrípka a prechladnutie (10).
V roku 2020 výskyt väčšiny infekčných chorôb podliehajúcich hláseniu v Číne vykazoval klesajúci trend, pričom najvýraznejší pokles zaznamenali u respiračných infekcií. Na Slovensku v tom istom roku podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) tiež klesala incidencia (výskyt) u mnohých povinne hlásených infekčných ochorení. Išlo o nasledovné choroby: šarlach, čierny kašeľ, ovčie kiahne, hepatitída B, hepatitída C, mumps, toxoplazmóza, bakteriálne meningitídy, chrípka a pneumokokové infekcie, kontakt a ohrozenie besnotou. Avšak v roku 2021 incidencia spomínaných ochorení už neklesala a v prípade chrípky či pneumokokových ochorení dokonca výrazne stúpla (14). Príčinou môže byť aj pandemická únava spojená s laxnejším prístupom ľudí k protiepidemickým opatreniam.
Covid-19 a nozokomiálne infekcie
Pandémia Covid-19 dramaticky otestovala systémy zdravotnej starostlivosti na celom svete, čo malo vážne dôsledky na opatrenia pri prevencii a kontrole infekcií získaných v nemocniciach (nozokomiálne infekcie). Spomedzi nich predstavuje infekcia Clostridioides difficile (CDI) jednu z najdôležitejších globálnych hrozieb pre verejné zdravie vôbec (15).
Ak na jednej strane bolo vo viacerých prostrediach zaznamenané všeobecné zníženie výskytu CDI, najmä v dôsledku mimoriadneho posilnenia opatrení na prevenciu infekcií, na druhej strane kritické okolnosti, ktoré sa vyskytli v mnohých nemocniciach, obmedzili účinnosť týchto opatrení, najmä na JIS, čím sa zvýšila možnosť výskytu CDI získanej v nemocnici. Nové obavy vyvstali z poklesu testovania na C. difficile a zvýšeného indikovania širokospektrálnych antibiotík hlásených počas pandémie. Najmä nadmerné používanie týchto látok a dezinfekčných prostriedkov môže viesť k selekcii rezistentných kmeňov C. difficile nielen v nemocniciach, ale aj v komunite (15). Rastúci výskyt nozokomiálnych infekcií odlišných od CDI môže nepriamo podporovať výskyt tohto ochorenia v dôsledku zhoršenia stavu pacienta, predĺženia hospitalizácie a prípadných opakovaných antibiotických terapií. Je pozoruhodné, že samotný Covid-19 môže zvyšovať riziko vzniku CDI. Okrem toho aj pacienti, ktorí prekonali Covid-19, môžu predstavovať novú skupinu krehkých pacientov s potenciálne vyšším rizikom vzniku klostrídiovej enterokolitídy (15). V skutočnosti možno Covid-19 považovať za vyvíjajúcu sa systémovú patológiu, ktorá môže postihnúť nielen pľúca, ale aj ďalšie orgány a tkanivá. Najmä nedávne štúdie zaznamenali exacerbovanú (zhoršenú) systémovú zápalovú odpoveď a zmeny v gastrointestinálnej mikrobiote podobné expozícii antibiotikám u pacientov infikovaných SARS-CoV-2. Preto existuje možnosť, že pandémia môže viesť k veľkému počtu preživších so zvyškovými poškodeniami po Covid-19, ako sú chronické ochorenia pľúc alebo neurologické, kardiologické či črevné problémy, ktoré môžu vyžadovať častejšie hospitalizácie s prípadnou antibiotickou liečbou a následne vyšším rizikom vzniku CDI (15). Časté používanie širokospektrálnych antibiotík, ako sú napr. cefalosporíny, potencované penicilíny a fluorochinolóny, môže reálne ovplyvniť zloženie a funkciu črevnej mikrobioty pacientov s Covid-19, čo vedie k zníženej kapacite kolonizačnej odolnosti rezidentnej mikrobioty voči oportúnnym patogénom ako C. difficile a následne k rozvoju CDI. Okrem toho, poškodenie čreva spôsobené Covid-19 môže uľahčiť bakteriálnu infekciu, a to najmä u pacientov, ktorí sú náchylní na rozvoj klostrídiovej kolitídy (16).
Retrospektívne štúdie spolu s celosvetovými a národnými správami o sledovaní epidemiologickej situácie poukázali na zvyšujúci sa počet nozokomiálnych infekcií počas pandémie Covid-19. V USA išlo v roku 2020 najmä o významný nárast incidencie infekcií krvného prúdu (sepsy) spojených s centrálnym venóznym katétrom, infekcií močových ciest spojených s permanentným močovým katétrom a s ventilátorom asociovaných pneumónií. Tento nárast mohol súvisieť s viacerými faktormi: dlhším pobytom v nemocnici, častou potrebou invazívnych zákrokov a prístrojov, najmä mechanickou ventiláciou, nevhodným používaním antibiotík a nozokomiálnym prenosom patogénov z pacienta na pacienta (12).
Perspektívy do budúcna
Posledných niekoľko desaťročí prinieslo bezprecedentnú éru technologických, demografických a klimatických zmien. Lety leteckých spoločností sa od roku 2000 zdvojnásobili (z tesne pod dve miliardy v roku 2000 na viac ako štyri miliardy v roku 2019), od roku 2007 žije viac ľudí v mestských oblastiach než na vidieku, počet obyvateľov planéty neustále stúpa a klimatické zmeny predstavujú pre celú spoločnosť stupňujúcu sa hrozbu (1). Nekontrolovateľný nárast globálnej konektivity so sebou prináša nové riziká spojené s rýchlym šírením známych, ako aj novovznikajúcich patogénov. Spomínané klimatické zmeny spolu s rýchlou urbanizáciou a meniacimi sa modelmi využívania pôdy bezpochyby zvýšia v nadchádzajúcich desaťročiach riziko vzniku rozličných ochorení. Najmä zmena klímy môže ovplyvniť rozsah globálnych patogénov, čo umožní infekciám, zvlášť tým, ktoré sú prenášané vektormi, expandovať do nových lokalít a pokračujúci nárast globálneho cestovania a obchodu bude po objavení sa týchto patogénov podporovať ich rýchle šírenie do celého sveta (1).
Meniaci sa svet si vyžaduje meniacu sa vedu. Najmä čo sa týka vyhodnocovania budúcich rizík spojených s infekčnými chorobami. Budúca práca vedcov by sa mala intenzívne zaoberať otázkami, ako môžu meniace sa vzorce demografických, klimatických a technologických faktorov spoločne ovplyvniť riziko vzniku nových patogénov, ich globálne šírenie a dynamiku nimi vyvolaných ochorení. Okrem retroaktívnych analýz, ktoré v literatúre zvyčajne dominujú, treba ďalší výskum zameraný na budúcnosť, aby sme sa vedeli čo najlepšie pripraviť a vyrovnať sa s možnými budúcimi následkami infekčných ochorení. Zvýšenú pozornosť treba venovať hlavne patogénom, ktoré v súčasnosti cirkulujú v populáciách voľne žijúcich, ale aj domácich zvierat (1).
Pandémia Covid-19 výrazným spôsobom zasiahla do životov miliónov ľudí a s jej následkami sa budeme pravdepodobne vyrovnávať ešte niekoľko desaťročí (1). Zároveň viedla nevídaným spôsobom k vývoju a integrácii modelov dynamického prenosu infekčných chorôb do tvorby politiky a do praxe v oblasti verejného zdravia. Modely, ktoré ponúkajú systematický spôsob skúmania dynamiky prenosu a vytvárania krátkodobých, ako aj dlhodobých predpovedí, explicitne integrujú predpoklady o biologických, behaviorálnych a epidemiologických procesoch ovplyvňujúcich prenos chorôb, záťaž verejného zdravotníctva a v neposlednom rade epidemiologický dohľad nad týmito ochoreniami (17).
Existuje reálny predpoklad, že celosvetové úsilie v oblasti očkovania proti Covid-19 dostane túto pandémiu pod kontrolu. Neobjasnených však ostáva viacero otázok, predovšetkým to, či sa na základe dlhodobého spolužitia vírusu s ľudskou populáciou stane Covid-19 endemickým ochorením. Hoci je ťažké predpovedať trajektóriu ochorenia, existujú podmienky, koncepty a premenné ovplyvňujúce tento proces, ktoré možno predvídať. Pretrvávanie SARS-
-CoV-2 ako endemického vírusu s prípadnými sezónnymi epidémiami môže byť akcentované v skupinách vnímavých jedincov s oslabenou imunitou po infekcii alebo po očkovaní, ale môže ísť aj o zmeny v samotnom víruse prostredníctvom antigénneho driftu (postupné zmeny vlastností antigénu v dôsledku hromadenia bodových mutácií), ktorý zníži ochranu populácie a môže dôjsť aj k opätovnému vstupu vírusu medzi ľudí z rezervoárových zvierat (18).
Záver
História ľudstva je plná epidémií hrozivých rozmerov a iných katastrof, ktoré poznačili ľudskú populáciu na dlhé desaťročia. Pandémia Covid-19 v tomto smere nie je ničím výnimočná. Ako v šestnástom storočí, keď mor takmer každoročne navštevoval Londýn, alebo v dobe Vikingov, keď pri brehu mohli každú noc pristáť nájazdníci zo Škandinávie, alebo ako v dobe syfilisu, paralýzy, náletov či ako v dnešnej dobe rakoviny, dopravných nehôd a metabolických, psychických či autoimunitných ochorení, je nám smrť bližšia, než sme ochotní pripustiť. Nevídané situácie tu boli vždy a už samotným narodením sme sa stali takpovediac odsúdenými na smrť. No táto istota nás nemá paralyzovať, ale práve naopak, má nás povzbudiť k odvahe robiť zmysluplné veci. Úplne na záver si dovolím v kontexte prebiehajúcich celospoločenských zmien citovať výrok slávneho írskeho spisovateľa a básnika C. S. Lewisa: „Bomby, podobne ako mikróby, môžu zničiť naše telo, no nemusia vládnuť našej mysli.“ C. S. Lewis zomrel pred 60 rokmi, no tieto jeho slová sú nadčasové a v dnešnej situácii, keď je našou jedinou istotou neistota, veľmi trefné.
Literatúra
- Baker R. E., Mahmud A. S., Miller I. F. et al. Infectious disease in an era of global change. Nat Rev Microbiol. 2022;20(4):193 – 205. doi:10.1038/s41579-021-00639-z
- Farahat R. A., Abdelaal A., Shah J. et al. Monkeypox outbreaks during Covid-19 pandemic: are we looking at an independent phenomenon or an overlapping pandemic?. Ann Clin Microbiol Antimicrob 21, 26 (2022).
- https://doi.org/10.1186/s12941-022-00518-2
- https://medicalxpress.com/news/2022-10-monkeypox-cases.html
- https://www.ecdc.europa.eu/en/monkeypox/questions-and-answers
- https://www.uhhospitals.org/Healthy-at-UH/articles/2022/05/monkeypox-and-Covid-19-here-are-key-differences
- https://www.elsevier.com/connect/what-do-hiv-and-Covid-19-have-to-do-with-monkeypox
- https://asm.org/Articles/2022/August/Monkeypox-vs-Covid-19
- https://www.cdph.ca.gov/Programs/CID/DCDC/Pages/Monkeypox-vs-COVID19.aspx
- https://www.americanprogress.org/article/5-facts-about-the-monkeypox-outbreak/
- https://www.infectiousdiseaseadvisor.com/home/topics/antibiotics-antimicrobial-resistance/how-the-Covid-19-pandemic-altered-the-course-of-antimicrobial-resistance/
- https://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/society/20180615STO05929/ako-na-super-odolne-bakterie
- Chen B., Wang M., Huang X., Xie M., Pan L., Liu H., Liu Z. and Zhou P. 2021. Changes in Incidence of Notifiable Infectious Diseases in China Under the Prevention and Control Measures of Covid-19. Front. Public Health 9:728768. doi: 10.3389/fpubh.2021.728768
- Údaje z epidemiologického informačného systému verejného zdravotníctva ÚVZ SR, http://epis.epis.sk
Spigaglia P. Clostridioides difficile infection (CDI) during the Covid-19 pandemic. Anaerobe. 2022;74:102518. doi:10.1016/j.anaerobe.2022.102518 - Azimirad M., Noori M., Raeisi H., Yadegar A., Shahrokh S., Asadzadeh Aghdaei H., Bentivegna E., Martelletti P., Petrosillo N. and Zali M. R. 2021. How Does Covid-19 Pandemic Impact on Incidence of Clostridioides difficile Infection and Exacerbation of Its Gastrointestinal Symptoms? Front. Med. 8:775063. doi: 10.3389/fmed.2021.775063
- Meschiari M, Onorato L, Bacca E, et al. Long-Term Impact of the Covid-19 Pandemic on In-Hospital Antibiotic Consumption and Antibiotic Resistance: A Time Series Analysis (2015-2021). Antibiotics (Basel). 2022;11(6):826. Published 2022 Jun 20. doi:10.3390/antibiotics11060826
- Becker, Alexander D. et al. 2021. Development and dissemination of infectious disease dynamic transmission models during the Covid-19 pandemic: what can we learn from other pathogens and how can we move forward? The Lancet Digital Health, Volume 3, Issue 1, e41 - e50
- Telenti, A., Arvin, A., Corey, L. et al. 2021. After the pandemic: perspectives on the future trajectory of Covid-19. Nature 596, 495 – 504
- https://doi.org/10.1038/s41586-021-03792-w