Tak a máme ďalší presvedčivý dôkaz na podporu všeobecne rozšírenej a mimoriadne obľúbenej teórie o tom, že muži sú naozaj idioti a dokážu robiť až nepochopiteľne stupídne veci.

Nové vedecké zistenia sú tentokrát založené na analýze pohlavných rozdielov v idiotskom správaní. Typickou vzorkou mužského idiotizmu je napríklad chlapík, ktorý sa rozhodol ukradnúť oceľové lano z výťahu na najvyššom poschodí tak, že stojac na kabíne ho z nej odskrutkoval. V tom momente však výťah okamžite zletel až na prízemie a idiot samozrejme na mieste zahynul.

Ale pekne po poriadku. Rodové rozdiely v rizikovom správaní, frekvencii nemocničných hospitalizácií a s tým súvisiacou mortalitou sú už pomerne dobre zdokumentované. Muži sú častejšími pacientmi urgentných príjmov, častejšie prídu k športovým úrazom a častejšie sú nielen aktérmi, ale najmä obeťami fatálnych nehôd ako ženy. Niektoré z týchto rozdielov je možné pripísať kultúrnym a socioekonomickým faktorom: muži častejšie holdujú adrenalínovým alebo kontaktným športom a tiež častejšie vykonávajú rizikové povolania. Na druhej strane, nie všetky rozdiely sa dajú vysvetliť spomínanými okolnosťami. Pomerne málo sa napríklad vie o súvislosti medzi pohlavím a špecificky idiotským rizikovým správaním. Vyplniť tento korelačný deficit sa rozhodli britskí výskumníci z univerzity v Newcastle a to testovaním tzv. teórie mužského idiotizmu. Pracovnou hypotézou bolo odvážne tvrdenie, že mnohé rozdiely v rizikovom správaní oboch pohlaví je možné vysvetliť tým, že muži sú jednoducho väčší idioti, nuž a idioti predsa robia stupídne veci.

Je nepochopiteľné až fascinujúce, ako ochotne podstupujú (niektorí) muži úplne zbytočné riziko, pričom je úplne jedno, či ide o stupídnu frajerinu, iniciačný rituál alebo ukájanie ega. 

Autori štúdie spracovali dáta o idiotskom správaní víťazov Darwinovej ceny za posledných 20 rokov a špeciálne sa zamerali na pohlavie laureáta. (Poznámka: na základe oficiálnych propozícii Darwinovej ceny, citujem: „... jej víťaz musí zahynúť exemplárne idiotským spôsobom, ktorý zabezpečí dlhodobé prežitie ľudského rodu vďaka tomu, že bude o jedného idiota menej.“ Ide o vskutku náročnú súťaž, ocenenie nemá šancu získať nejaký babrák, ktorý sa sám strelí do hlavy pri demonštrovaní toho, že zbraň určite nemá nabitú.) Aby sa nominovaní dostali do štatistického výberu, museli zlepšiť ľudský genofond svojou vlastnou elimináciou obzvlášť stupídnym spôsobom. Pre ilustráciu – vhodným kandidátom bol napríklad terorista, ktorý odoslal listovú bombu so známkou nedostatočnej hodnoty a keď mu ju pošta z tohto dôvodu vrátila späť, bez rozmýšľania otvoril svoju vlastnú zásielku. 

Nuž a tu sú kľúčové zistenia štúdie: z 318 relevantných prípadov, 282 Darwinových cien bolo udelených mužom a iba 36 ocenení si odniesli ženy, čo percentuálne predstavuje masívnych 89 % pre silnejšie (a evidentne podstatne stupídnejšie) pohlavie. Autori v závere svojej práce už len lakonicky konštatujú, že získané výsledky sú plne konzistentné s „teóriou mužského idiotizmu“ a jednoznačne podporujú hypotézu o tom, že muži sú idioti a robia stupídne veci. Zároveň však poznamenávajú, že ich štúdia predsa len má svoje obmedzenia. Ženy môžu napríklad oveľa ochotnejšie (a škodoradostnejšie, pozn. autora) nominovať na Darwinovu cenu mužov, ako by to mohlo byť naopak. Pohlavné rozdiely tiež môžu reflektovať odlišnú mieru konzumácie alkoholu u mužov a žien. Napriek tomu je nepochopiteľné až fascinujúce, ako ochotne podstupujú (niektorí) muži úplne zbytočné riziko, pričom je úplne jedno, či ide o stupídnu frajerinu, iniciačný rituál alebo ukájanie ega. Žeby mužov zabíjal ich vlastný testosterón?
 

---

Zdroj

The Darwin Awards: sex differences in idiotic behaviour (BMJ 2014, 349; doi: 10.1136/bmj.g7094)