Časť novorodencov sa rodí s vrodenými (vývinovými) chybami. Sú to defekty rôznych orgánov, ku ktorým došlo v prenatálnom období a ktoré sú prítomné už pri narodení – či už boli diagnostikované, alebo nie. Vrodené chyby môžu, ale nemusia byť dedičné a vznikajú na rôznom podklade. Cieľom článku je objasnenie základných faktov so zameraním na často sa vyskytujúce vrodené vývinové ochorenia.

Úvod

Všeobecne sú vrodené chyby definované ako odchýlka štruktúry alebo funkcie presahujúca variabilitu druhu, ktorá svojho nositeľa znevýhodňuje oproti ostatným jedincom. Údaje o frekvencii vrodených chýb sa v rôznych populáciách líšia. Závisia od genofondu populácie, od expozičnej záťaže prostredia a tiež od nastavenia ich sledovania. Frekvencia výskytu sa uvádza okolo 2 – 3 % pri narodení. Vrodené chyby prítomné už pri narodení môžu mať množstvo genetických i negenetických príčin, rôzne mechanizmy vzniku a rôzne závažné fenotypové prejavy. V širšom zmysle slova patria do kategórie vrodených chýb aj napríklad vrodené poruchy metabolizmu. Vrodená chyba sa môže prejaviť hneď po narodení ako morfologická odchýlka rôznej intenzity, alebo neskôr, napríklad poruchou rastu, zníženým IQ atď.

Delenie vrodených vývinových chýb podľa príčiny

Vrodené chyby vznikajú na genetickom podklade ako výsledok vzájomného pôsobenia vonkajšieho prostredia a genetickej výbavy. Podiel jednotlivých zložiek je pri rôznych vrodených chybách rozličný. Pri niektorých jednoznačne prevažuje genetická zložka (monogénové vrodené ochorenia), rôzny podiel oboch zložiek je pri multifaktoriálnych vrodených chybách, prevaha faktorov vonkajšieho prostredia je pri exogénne vzniknutých vrodených chybách.

Vrodené ochorenia so známym typom dedičnosti vznikajú dedením mutovanej alely alebo ako následok novovzniknutej mutácie (de novo) a riziko opakovania závisí od typu dedičnosti.

1. Monogénové dedičné ochorenia:
   a. Autozómovo dedičný typ, napríklad achondroplázia, holoprosencefália typu 3.
   b. Autozómovo recesívny typ, napr. fenylketonúria, cystická fibróza. Riziko pre tieto ochorenia stúpa pri pokrvnom príbuzenstve, keď sa zvyšuje pravdepodobnosť stretu dvoch prenášačov pre rovnaké vzácne ochorenie.
   c. Ochorenia viazané na chromozóm X, napr. hemofília A.
2. Mitochondriálne ochorenia – vznikajú mutáciami v mitochondriálnej DNA, spôsob prenosu je matrilineárny (ochorenia sa dedia od matky) s veľkou fenotypovou variabilitou.
3. Chromozomálne aberácie (štrukturálne alebo numerické) – napr. trizómie autozómov ako Downov syndróm (trizómia 21. chromozómu), Edwardsov syndróm (trizómia 18. chromozómu) alebo aneuploídie heterochromozómov ako napr. Klinefelterov syndróm (muž s dvomi alebo viac chromozómami X), Turnerov syndróm (monozómia X) alebo aj mikrodelečné a mikroduplikačné syndrómy. Väčšina týchto syndrómov vzniká sporadicky na podklade poruchy delenia chromozómov počas gametogenézy a vo veľkej časti nejde o dedičné ochorenia.
4. Multifaktoriálne dedičné vrodené vývinové chyby sú z vrodených chýb najčastejšie. Podieľa sa na nich zložka genetická (predispozícia), ktorú predstavuje súbor génov a tiež vplyvy prostredia. Polygénna zložka sú alely, ktoré svojím aditívnym účinkom a vzájomnou interakciou prispievajú k vzniku fenotypu vrodenej chyby a sú ovplyvňované faktormi prostredia.
   V budúcnosti na základe analýzy genómu budeme mať viac informácií o úlohách týchto génov, ktoré sú príčinou vrodených chýb s doposiaľ neznámou genetickou zložkou. Častejšie vady s multifaktoriálnym typom dedičnosti sú z morfologických vád strabizmus, pylorostenóza, rázštepy pery a podnebia, defekty srdcových priehradiek, rázštepy neurálnej trubice, vrodené chyby urogenitálneho systému, hydrocefalus. Odhad rizika opakovania takejto vady závisí od frekvencie jej výskytu v populácii, od počtu postihnutých jedincov v rodine, od miery postihnutia a pri odlišnom prahu postihnutia u oboch pohlaví aj od pohlavia prvého postihnutého jedinca.

Vrodené vývinové chyby spôsobené vplyvmi prostredia

Asi 10 % vývinových chýb je zapríčinených expozíciou matky alebo plodu exogénnym vplyvom. V prípade týchto porúch sú to vonkajšie škodliviny, ktoré neumožnili bezchybnú realizáciu genetickej informácie somatických buniek jedinca počas vývinu. Tieto exogénne vplyvy môžu byť známe – označujeme ich ako teratogény. Teratogén je definovaný ako akýkoľvek agens, ktorý je zodpovedný za vývinovú chybu alebo za zvýšenie jej incidencie v populácii. Vrodené chyby vzniknuté ako následok pôsobenia teratogénov nie sú – na rozdiel od chýb, ktorých podkladom je zmena vyvolaná DNA mutáciou – dedičné.

Ako môžu byť definované:

1. Fyzikálne vplyvy – bolo preukázané, že hypertermia má teratogénne účinky a veľmi vnímavý je centrálny nervový systém. Ďalej rádioaktívne žiarenie vyvoláva chromozomálne zlomy a významne zvyšuje riziko vývinových chýb, hlavne pri vyšších dávkach.
2. Chemické vplyvy – všetky látky s mutagénnym účinkom môžu byť potenciálnymi teratogénmi. Z liekov je dokázaný teratogénny účinok napríklad pri antiepileptikách, cytostatikách, pri lítiu, warfaríne… Ďalej sem patrí nedostatok niektorých prvkov ako jód, vápnik, selén a tiež kategória omamných látok.
3. Infekcie – primoinfekcia matky a plodu, hlavne na začiatku gravidity, predstavuje vysoké riziko vývinovej chyby. Medzi najznámejšie infekčné teratogény patrí vírus ružienky (rubeola), u ktorého boli preukázané malformácie CNS a srdca, ďalej herpetické vírusy, HIV, cytomegalovírus, toxoplazmóza, syfilis…
4. Maternálne vplyvy – metabolickými teratogénmi sú niektoré ochorenia matky (napríklad diabetes mellitus, lupus erythematodes). Cieľom prekoncepčnej starostlivosti je zabezpečiť čo najvyššiu normalizáciu všetkých metabolických i hormonálnych parametrov u matky. To platí napríklad u žien s diabetom, keď je úprava a monitoring hladín glukózy prevenciou rizika spontánnych potratov alebo pôrodov novorodencov so srdcovými chybami.

V skutočnosti je teratogenita výsledkom komplexnej teratogénnej expozície, ktorá predstavuje nielen fyzikálnu a chemickú povahu daného agensa, ale i jeho dávku, cestu podania a gestačné obdobie, v ktorom teratogénny vplyv pôsobí a tiež genetickú výbavu matky aj zárodku. Gestačné obdobie, v ktorom dochádza k prenatálnej expozícii teratogénu, rozhoduje o orgánovom postihnutí plodu. Ide o tzv. kritickú vývinovú periódu, teda obdobie, keď je určitý vyvíjajúci sa orgán najcitlivejší k vplyvu teratogénu.

Po oplodnení putuje vajíčko vajíčkovodom a na 6. až 7. deň po oplodnení nastáva nidácia, začiatkom 3. týždňa embryonálneho vývinu sa vytvárajú základy neurálnej platničky a sú už diferencované 3 zárodočné listy. V tomto období platí z hľadiska vzniku vývinovej chyby ako následku expozície teratogénu „všetko, alebo nič“ – tehotenstvo buď nevznikne, alebo končí spontánnym potratením. V embryonálnom období (4. až 10. týždeň gravidity) sa vyvíjajú jednotlivé orgány plodu a každý orgán má svoje obdobie, keď môže byť jeho vývin najjednoduchšie narušený.

Štatistické údaje

Vrodené chyby v populácii patria medzi dôležité ukazovatele zdravotného stavu obyvateľstva. Údaje pre Slovensko sú vyhodnocované cez Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI). Publikačný tabuľkový výstup obsahuje údaje o absolútnom i relatívnom počte detí s vrodenou chybou za daný rok, a to podľa orgánového postihnutia (skupiny diagnóz XVII. kapitoly a iných registrovaných diagnóz MKCH-10), i podľa frekvencie jednotlivých vrodených chýb. Väčšina ukazovateľov u detí je triedená podľa územia trvalého bydliska matky. Prináša tiež informáciu o vývoji novodiagnostikovaných vrodených chýb u detí ročne (incidencia).

Podľa dostupných spracovaných štatistických údajov pre rok 2019 bolo na Slovensku hlásených 1 806 detí s vrodeným ochorením z celkového počtu 57 054 detí (3,17 %). Najväčšiu časť tvorili vrodené chyby obehovej sústavy (31,7 %), z toho najväčší podiel mal defekt predsieňovej a medzikomorovej priehradky. Nasledovali vrodené chyby svalov a kostí (16,3 %), z nich najväčšiu časť tvorili vrodená equinovarózna a kalkaneovalgózna deformita. Na treťom mieste sú vrodené chyby genitálnych orgánov (13,7 %), z nich mali najväčší podiel unilaterálny kryptorchizmus a balanická hypospádia. Chromozómové anomálie boli na 9. mieste (2,6 %), čo sa týka výskytu a väčšinu tvorili deti s Downovým syndrómom.

Zberom populačných údajov o kongenitálnych anomáliách v jednotlivých krajinách Európy sa zaoberá register EUROCAT (European Registration of Congenital Anomalies). Podľa dát z registra EUROCAT sa v rokoch 2005 až 2020 narodilo 264,8 detí s vrodenou anomáliou na 10 000 narodených detí, z toho živonarodených bolo 203,22, mŕtvorodených 4,74 a terminácie gravidity v počte 49,83. Najpočetnejšiu skupinu vrodených chýb u živorodených predstavovali vrodené chyby srdca, nasledovali vrodené chyby končatín a kongenitálne anomálie obličiek a močového traktu (CAKUT).

Vrodené srdcové ochorenia

Vrodené srdcové ochorenia predstavujú takmer tretinu detí s veľkými kongenitálnymi anomáliami diagnostikovanými prenatálne alebo v detstve. Hoci sa vrodené chyby srdca typicky manifestujú v detskom veku, niektorí pacienti nemusia mať charakteristické symptómy ochorenia a ochorenie nemusí byť rozpoznané, až kým sa neobjavia komplikácie.

Primárna prevencia: vakcinácia proti rubeole, kontrola diabetu u matky, vyhýbanie sa teratogénnym liekom ako napríklad niektorým antiepileptikám a isotretinoínu. Protektívny efekt sa uvádza pri kyseline listovej, vhodné je obmedziť kontakt s osobami s influenzou a febilnými ochoreniami a tiež s organickými rozpúšťadlami. Do súvisu sa dáva aj obezita a fajčenie u matky. Vyhnúť sa známym noxám v rámci primárnej prevencie však nie je jednoduché, pretože fetálne srdce môže byť vyvinuté už v čase, keď žena ešte ani nevie, že je vôbec gravidná.

Genetické príčiny vrodených srdcových chýb
Etiológia pri väčšine kongenitálnych srdcových chýb nie je známa. Aj keď iba pri malom percente vrodených vývinových chýb srdca je známa genetická príčina, s pribúdajúcimi poznatkami o genetickej architektúre vrodených srdcových chýb sa otvárajú nové možnosti využitia týchto poznatkov v klinickej praxi. Genetický príspevok ku vrodeným srdcovým ochoreniam predstavujú chromozómové aneuploídie, subchromozomálne delécie a duplikácie, vzácne monogénové patogénne varianty, oligogénne varianty.

Trizómie chromozómov 13 (Patauov syndróm), 18 (Edwardsov syndróm) a 21(Downov syndróm) a monozómia X sú často asociované s vrodenými srdcovými ochoreniami.

CNVs (copy number variants ) predstavujú submikroskopické mikrodelécie a mikroduplikácie v rámci genómu. Môžu zahŕňať viac génov a výsledný efekt na klinický fenotyp je potom daný počtom génov a ich úlohou pri vývine srdca a iných orgánov a tkanív.

22q11.2 mikrodelečný syndróm, známy tiež ako Di Georgov syndróm (DGS), patrí medzi najčastejšie sa vykytujúce mikrodelečné syndrómy. Vyskytuje sa u približne 1 z 5 950 živonarodených a je etiologickou príčinou u 0,5 – 1,9 všetkých vrodených srdcových chýb. Kardiálne defekty sa pri 22q11.2 mikrodelécii uvádzajú v 60 – 75 % prípadov.

Ďalším známym mikrodelečným syndrómom je 7q11.23 delečný syndróm (Williamsov-Beurenov syndróm, WBS), ktorý zasahuje viacero génov v tejto chromozómovej oblasti. Vyskytuje sa približne u 1 zo 7 500 až 10 000 živonarodených a predstavuje asi 0,25 % vrodených chýb srdca. Najčastejšie ide o supravalvulárnu aortálnu alebo pulmonálnu stenózu.

Vzťah k vrodeným srdcovým ochoreniam majú ďalšie dve mikrodelécie, a to mikrodelécia 1p36 a menej častá mikrodelécia 8p23.1. Mikrodelécie v oblasti 1p36 sa vyskytujú približne u 1 z 5 000 pôrodov a sú asociované s abnormalitami štruktúry srdca (vrátane PDA a ASD a VSD) a/ alebo aj funkcie srdca (špecificky ľavokomorová nonkompaktná kardiomyopatia), a to asi v 70 % prípadoch. Takmer všetci pacienti sú aj nízkeho vzrastu a majú signifikantné neurovývinové zaostávanie. Mikrodelécie v oblasti 8p23.1 sú v populácii vzácne, ale môžu byť zistené u určitej časti pacientov s vrodenými srdcovými chybami, a to kvôli haploinsuficiencii génu GATA4, ktorý kóduje transkripčný faktor kritický pre vývin srdca. Okrem kardiálnych defektov sú prítomné aj iné symptómy ako nízka postava, dysmorfia tváre a vývinové oneskorenie.

Patogénne alebo potenciálne patogénne CNVs sa vyskytujú približne u 10 – 20 % pacientov s vrodenými srdcovými ochoreniami. Okrem pacientov s konkrétnymi syndromologickými jednotkami (DGS, WBS) a pacientov s dysmorfnými črtami a/alebo početnými kongenitálnymi anomáliami je vyšší výskyt potenciálne patogénnych CNVs aj u nesyndrómových pacientov s kongenitálnymi srdcovými ochoreniami bez dysmorfie.

Monogénové ochorenia – RASopatie sú skupinou ochorení, ktoré sú spôsobené génmi zainteresovanými v RAS-MAPK signálnej dráhe. Pacienti majú často vrodené chyby srdca, poruchy rastu, faciálnu stigmatizáciu, poruchy koagulácie a neurovývinové poruchy. Spektrum zahŕňa Noonanovej syndróm, kardiofaciokutánny syndróm, Costellov syndróm a NS s početnými lentigami. Asi v 50 % prípadov sa nájde patogénny variant v géne PTPN11, ďalšie známe kauzálne gény sú SOS1, RAF1, RIT1, KRAS, SHOC2, NRAS, SOS2, BRAF, A2ML1, LZTR1, MYST4, RASA2, RRAS, SPRY1 a SYNGAP1. Častá vrodená chyba srdca je valvárna pulmonálna stenóza.

Ciliopatie predstavujú ochorenia s abnormálnou štruktúrou a funkciou cílií a sú asociované s heterotaxiou a s rôznymi genetickými syndrómami, ako sú Bardetov-Biedlov syndróm, Alströmov syndróm, McKusickov-Kaufmanov syndróm a Ellis van Creveldov syndrómom.

U rodín postihnutých dedičnými kongenitálnymi srdcovými ochoreniami boli tiež identifikované mutácie v kardiálnych transkripčných faktoroch, napríklad NKX2-5, GATA4, TBX5, TBX1 a TBX20. Pri niektorých bol efekt limitovaný na srdce, iné sú asociované aj s extrakardiálnymi manifestáciami.

Ďalšími génmi, ktorých varianty môžu byť kauzálne pri familiárnych aj sporadických vrodených srdcových chybách sú gény, ktoré kódujú štrukturálno-sarkomerické proteíny, hoci tie sú často asociované hlavne s kardiomyopatiami. Príkladom môžu byť mutácie v géne MYH7 u pacientov s Ebsteinovou anomáliou trikuspidálnej chlopne, v géne ACTC1 pri familiárnej forme ASD a v géne MYH6 pri autozómovo dominantnej familiárnej ASD a pri sporadických prípadoch komplexných chýb, vrátane Shoneovho komplexu a HLHS.

S novými technológiami a so stúpajúcim počtom analyzovaných exómov pribúdajú informácie o rôznych vzácnych variantoch, hlavne pri izolovaných srdcových chybách.

Defekty neurálnej trubice

Defekty neurálnej trubice (NTDs – neural tube defects) sú skupinou ochorení, ktoré vznikajú na podklade zlyhania uzavretia neurálnej trubice, ktoré za normálnych okolností nastáva medzi 18. až 28. dňom po fertilizácii. Patria sem anencefália, encefalokéla, myelokéla alebo rhachischis, iniencefália, meningomyelokéla, spina bifida a spina bifida oculta. Zvýšený výskyt NTDs sa dáva do súvislosti s nízkou hladinou kyselina listovej, s diabetom, obezitou u matky a s niektorými liekmi (napr. valproát,v týchto prípadoch býva predominantne postihnutá dolná lumbárna a sakrálna časť chrbtice), ktoré sú teratogénne v 1. trimestri gravidity.

Zo všetkých prípadov NTDs tvorí približne 50 % spina bifida, 40 % anencefália, 8,5 % encefalokéla a 1,5 % iniencefália. Mierne vyšší výskyt sa uvádza u žien (1,3 : 1). Izolované prípady NTDs majú zvyčajne multifaktoriálny podklad, s podielom environmentálnych aj genetických faktorov. Na základe epidemiologických štúdií a experimentálnych modelov bolo vytipovaných množstvo kandidátnych génov a environmentálnych faktorov, ich vzájomné interakcie sú však komplexné a objasnenie ich vplyvu na vývin NTDs ostáva úlohou do budúcnosti. Je značná variabilita v prevalencii pri určitých etnických skupinách, značne vysoká je napríklad v keltskej populácii a u kanadských sikhov. Polymorfizmy v géne pre 5,10-metyléntetrahydrofolát reduktázu (MTHFR) sú asociované so zvýšeným výskytom NTD v populácii. V rámci prevencie sa odporúča začať užívať kyselinu listovú v množstve 400 – 600 μg najmenej 1 mesiac pred plánovanou graviditou a pokračovať do 12. týždňa gravidity. U ženy, ktorá už má dieťa s NTD, sa preventívne odporúča užívať 4 mg kyseliny listovej aspoň jeden mesiac pred otehotnením a pokračovať do 12. týždňa gravidity.

Ak sú prítomné aditívne anomálie, je možnosť syndrómovej poruchy alebo chromozómovej anomálie (napríklad Meckelov syndróm, triploidia). V prenatálnej diagnostike sa pri NTDs uplatňuje hlavne USG vyšetrenie, amniocentéza je indikovaná len v prípade zistených pridružených anomálií.

Dedičné poruchy metabolizmu a novorodenecký skríning

Dedičné poruchy metabolizmu (DPM) predstavujú heterogénnu skupinu
> 1 000 väčšinou závažných ochorení, ktoré sa podieľajú na morbidite i mortalite detí aj dospelých. Aj keď väčšina jednotlivých DPM patrí medzi vzácne ochorenia, celkovo pre svoj veľký počet postihujú až 1 % populácie.

K DMP dochádza v dôsledku porušenej funkcie jedného či viacerých enzýmov alebo zmenami v zložení a množstve štrukturálnych,či transportných proteínov na podklade genetických faktorov, niekedy za príspevku vplyvu vonkajšieho prostredia. Dedičnosť ochorení, ktoré sú spôsobené mutáciami v génoch nukleárnej DNA, sa riadi Mendelovými zákonmi a najčastejšie ide o autozómovo recesívnu dedičnosť alebo ide o dedičnosť viazanú na chromozóm X. Ochorenia, pri ktorých je mutácia v mitochondriálnej DNA, sú charakterizované maternálnym typom dedičnosti.

Prvé klinické prejavy DPM môžu byť prítomné už pri narodení ako vrodené vývinové vady alebo sa môžu manifestovať kedykoľvek od novorodeneckého veku až po dospelosť. Závažnosť príznakov závisí od typu molekulárneho defektu a od zbytkovej aktivity alebo funkcie postihnutého enzýmu či proteínu. V priebehu horúčkových ochorení často dochádza k zhoršeniu metabolickej poruchy v súvislosti s rozvojom katabolizmu a/alebo kvôli ďalšiemu poklesu aktivity postihnutého enzýmu, lebo v dôsledku infekcie a teploty sa ešte viac zmení sekundárna a terciárna štruktúra proteínu.

Včasná diagnostika DPM je dôležitá nielen pre terapiu (i keď len časť metabolických ochorení je liečiteľných), ale aj pre zabránenie množstva zbytočných vyšetrení. V prípade niektorých porúch sa dá pomocou preventívnych opatrení spomaliť rozvoj komplikácií alebo im predchádzať. Významnú úlohu zohráva i správne genetické poradenstvo a eventuálne aj prenatálna diagnostika.

U všetkých novorodencov v SR sa realizuje laboratórny skríning vybraných vrodených a dedičných ochorení zo suchej kvapky krvi (DBS-dry blood spot) odobratej na 4. deň života na špeciálnu filtračnú kartičku. Cieľom novorodeneckého skríningu je včasná diagnostika a liečba. V Skríningovom centre novorodencov SR sa u všetkých novorodencov vyšetruje 13 vrodených a dedičných ochorení (v rámci základného skríningu a ďalších 10 ochorení v rámci rozšíreného skríningu). Z dedičných metabolických porúch sa vyšetruje fenylketonúria, leucinóza, glutárová acidúria typu 1 a izovalérová acidúria, ďalej mitochondriálne poruchy oxidácie mastných kyselín: MCADD, VLCADD, CPT I., CPT II. a CACT, LCHADD. Ďalej sa vyšetruje cystická fibróza – najčastejšie autozómovo-recesívne ochorenie vyskytujúce sa v kaukazoidnej populácii, ktoré je spôsobené rôznymi patogénnymi variantami v géne CFTR, najčastejšie je to mutácia F508del. Všetky vyššie menované ochorenia sa dedia autozómovo recesívnym spôsobom dedičnosti.

Okrem týchto dedičných metabolických porúch sa v SR v rámci novorodeneckého skríningu vyšetrujú tiež endokrinopatie: Kongenitálna adrenálna hyperplázia a kongenitálna hypotyreóza.

Od októbra 2022 prebiehala pilotná štúdia na diagnostiku spinálnej muskulárnej atrofie a ťažkej kombinovanej imunodeficiencie (SCID), ktorá trvala 6 mesiacov. Spinálna muskulárna atrofia je autozómovo recesívne ochorenie spôsobené mutáciami alebo deléciami v telomerickej kópii SMN génu (SMN1 gén). Skríning TREC/KREC je zameraný na primárne imunodeficientné stavy (PID), ktoré sú heterogénnou skupinou ochorení postihujúcou celulárne a/alebo humorálne zložky imunity s autozómovo recesívnou aj X-viazanou formou dedičnosti. Pri ťažkom kombinovanom imunodeficite je po narodení hladina TREC (T-cell receptor excision circles) u väčšiny pacientov nulová alebo veľmi nízka. Hladina KREC (kappa-deleting recombination excision circles) môže byť pri SCID nízka alebo aj normálna, ale môže odhaliť včas stavy s chýbaním novotvorby B lymfocytov, napríklad Brutonovu agamaglobulinémiu.

V priebehu roku 2023 už majú byť v rámci novorodeneckého skríningu testovaní štandardne všetci novorodenci na SMA aj TREC/KREC.

Záver

Cieľom poznania príčin vzniku vrodených chýb je najmä zlepšenie možností prevencie týchto ochorení. Pri vrodených chybách, ktoré sú spôsobené čisto geneticky, je možná väčšinou len sekundárna prevencia, vada sa diagnostikuje, keď už zárodok vznikol a je možná prenatálna diagnostika. Pri chybách, ktoré majú multifaktoriálny alebo len exogénny pôvod, je možná aj primárna prevencia, keď vyradením známeho teratogénu nemusí dôjsť ani k poškodeniu zárodku. Primárna prevencia je sčasti aj na žene, napríklad na jej životnom štýle a stravovacích návykoch. Súčasťou komplexných opatrení je plánované rodičovstvo, dobrý zdravotný stav matky, ochrana pred teratogénnymi vplyvmi, v gravidite komplexná starostlivosť, skríning biochemických markerov, morfologické ultrazvukové vyšetrenia, v prípade potreby odber plodovej vody a DNA diagnostika.

Slovník pojmov:

• MCADD – deficit acyl-CoA dehydrogenázy mastných kyselín so stredne dlhým reťazcom
• VLCADD – deficit Acyl-CoA dehydrogenázy mastných kyselín s veľmi dlhým reťazcom
• CPT I, II deficit – deficit karnitínpalmytoyltransferázy I, II
• CACT deficit – deficit karnitínacylkarnitintranslokázy (CACT)
• LCHADD – deficit 3-hydroxyacyl-CoA dehydrogenázy mastných kyselín s dlhým reťazcom

Literatúra

1. Firth H, Hurst J. Clinical genetics. Oxford university press 2013, str.392-394
2. Honzík T., Zeman J. et al.. Dědičné poruchy metabolismu v kazuistikách. Mladá fronta 2016, str. 8 – 12.
3. Dolk H, Loane M, Garne E. The prevalence of congenital anomalies in Europe. Adv Exp Med Biol. 2010;686:349-64. doi: 10.1007/978-90-481-9485-8_20. PMID: 20824455.
4. Diab NS, Barish S, Dong W, Zhao S, Allington G, Yu X, Kahle KT, Brueckner M, Jin SC. Molecular Genetics and Complex Inheritance of Congenital Heart Disease. Genes (Basel). 2021 Jun 30;12(7):1020. doi: 10.3390/genes12071020. PMID: 34209044; PMCID: PMC8307500.
5. Russell MW, Chung WK, Kaltman JR, Miller TA. Advances in the Understanding of the Genetic Determinants of Congenital Heart Disease and Their Impact on Clinical Outcomes. J Am Heart Assoc. 2018 Mar 9;7(6):e006906. doi: 10.1161/JAHA.117.006906. PMID: 29523523; PMCID: PMC5907537.
6. Greene ND, Copp AJ. Neural tube defects. Annu Rev Neurosci. 2014;37:221-42. doi: 10.1146/annurev-neuro-062012-170354. PMID: 25032496; PMCID: PMC4486472.
7. Kohoutová, M et al. Lékařská biologie a genetika (II. díl). Univerzita Karlova. Nakladatelství Karolinum 2017. str. 182 – 190.
8. Vrodené chyby v Slovenskej republike 2019. Publikačné tabuľkové výstupy, [online]. [cit. 2023-07-09]. URL: