V diagnostike a liečbe karcinómu prsníka sledujeme posledné desaťročia významný posun. Vzhľadom na vysokú incidenciu a prevalenciu je táto diagnóza dlhodobo prioritou tak vedeckej snahy a výskumu, ako aj prioritou verejného zdravotníctva a dominantou dennej onkologickej praxe. Správna diagnostika ochorenia umožňuje zostavenie personalizovaného plánu multimodálnej liečby s najlepším liečebným výsledkom.

Úvod

Karcinóm prsníka (KP) predstavuje komplexné a multifaktoriálne ochorenie ovplyvnené mnohými vnútornými, ako aj vonkajšími rizikovými faktormi. Epidemiológia tohto ochorenia odhaľuje globálne rozdiely v prístupe k zdravotnej starostlivosti aj v informovanosti populácie. Pochopenie etiológie a epidemiológie KP je nevyhnutné pri prevencii a včasnej detekcii. Diagnostika ochorenia sa zameriava na určenie histopatologického a prípadne aj molekulárneho podtypu, na určenie rozsahu ochorenia, ale aj prediktívnych a prognostických faktorov, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri plánovaní liečby. Globálna iniciatíva WHO má za cieľ znížiť úmrtnosť KP o 2,5 % ročne, čo by v priebehu 20 rokov mohlo zachrániť až 2,5 milióna životov. Vplyvom rozdielov v dostupnosti liečebných stratégií sa zvýrazňujú rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Slovensko sa bude snažiť pridať k tejto vlne a vylepšiť nelichotivé výsledky, ktoré aktuálne dosahuje najmä z pohľadu mortality ochorenia. Dominantnými stratégiami sú vylepšenie fungovania skríningu, ktoré zvýši záchyt ochorenia vo včasných kurabilných štádiách a zvýšenie dostupnosti pokrokovej liečby. Už od včasných štádií ochorenia sa liečba KP vyznačuje multidisciplinárnym prístupom, práve preto je veľmi prínosná centralizácia a certifikácia špecializovaných centier. Pri operácii skúseným chirurgických tímom sa 5-ročné celkové prežívanie (OS) zlepšuje o 10 % a pri implementácii multidisciplinárneho rozhodovania až o 20 %. (1) V liečbe je dôležitá prioritizácia postupov s najvyšším očakávaným prínosom.

Etiológia a epidemiológia karcinómu prsníka

Zhruba 5 – 10 % KP je dedične viazaných a spájajú sa s mutáciami zárodočných génov, ktoré sú zdedené od rodičov. Patologické varianty zárodočných génov posúvajú často nástup ochorenia do nižších vekových skupín v porovnaní so sporadickou formou KP. Takzvané vysoko penetrujúce gény môžu spôsobiť celoživotné riziko vzniku KP až u 80 % prípadov. Medzi najznámejšie z týchto génov patria nepochybne nádorové supresorové gény BRCA1 a BRCA2. Identifikácia zárodočných mutácií je možná vďaka pokročilým technológiám sekvenovania a postupne sa tiež rozširuje spektrum génov, o ktorých vieme, že môžu súvisieť so vznikom KP. Medzi ďalšie takéto gény patria PTEN a SKT11, PALB2, ATM, CHEK2, BARD1, BRIP1 a mnohé ďalšie, pri ktorých je riziko známe, ale náchylnosť jednotlivca k ochoreniu je len mierne vyššia. Okrem sledovania špecifických génových mutácií vyvinuli vedci skóre polygénneho rizika, ktoré hodnotí kumulatívny vplyv viacerých genetických variantov.

Toto skóre môže pomôcť identifikovať jedincov s vyššou genetickou predispozíciou na rakovinu prsníka, a to aj pri absencii známych vysoko rizikových mutácií. Vyšetrenie genetických mutácií má dané indikačné kritériá a je v rukách lekárskeho genetika, ktorému majú byť odoslané pacientky s pozitívnou rodinou anamnézou (najmä v zmysle prípadov KP, vaječníkov a pankreasu) a aj pacientky s novodiagnostikovaným a anamnestickým KP. V prípade mutácií BRCA1 a BRCA2 má identifikácia ich prítomnosti aj priamy preventívny, ale aj liečebný dopad. Individualizovaná prevencia nosičiek génu začína v nižšom veku a častejšími vyšetreniami, po individuálnej konzultácii je možné pristúpiť aj k profylaktickým chirurgickým zákrokom vrátane podkožnej mastektómie a adnexektómie. Pri liečbe zistené mutácie predikujú liečebnú odpoveď na biologickú liečbu inhibítormi PARP. Genetické testovanie a poradenstvo majú preto v diagnostike a liečbe KP nezastupiteľné miesto. (2)

Hormonálne faktory sú tiež kľúčovými hráčmi vo vývoji rakoviny prsníka. Ústrednú úlohu pri iniciácii a ďalšej progresii ochorenia zohráva estrogén – ako primárny ženský pohlavný hormón. Dlhodobé vystavenie estrogénu, či už prostredníctvom skorej menštruácie, alebo neskorej menopauzy a hormonálnej substitučnej liečby, zvyšuje riziko vzniku ochorenia. Svoj podiel majú aj reprodukčné faktory. Bezdetnosť, odloženie tehotenstva a pôrodu do vyššieho veku, menej tehotenstiev a absencia dojčenia môžu zvýšiť riziko KP.

Životný štýl a faktory životného prostredia predstavujú ďalší rizikový faktor. KP sa častejšie vyskytuje v krajinách s takzvaným západným štýlom života. Ukazuje sa, že tento vplyv je veľmi výrazný, keďže napríklad po presťahovaní z krajiny s nízkym rizikom vývoja ochorenia sa po istom čase riziko vyrovná s populáciou, do ktorej sa žena presťahovala. Predpokladá sa spoluúčasť faktorov ako výber stravy, obezita, úroveň fyzickej aktivity, konzumácia alkoholu a fajčenie, ale aj znečistenie životného prostredia. (3)

Aktuálne vieme identifikovať aj predispozíciu v oblasti prsníka, napríklad prítomnosť atypickej hyperplázie a denznej žľazy. Zaujímavosťou je, že aj výskyt jedného diagnostikovaného nádoru u pacientky zvyšuje pravdepodobnosť výskytu ďalšieho nádoru prsníka. (3)

Z pohľadu epidemiológie je KP najčastejšie sa vyskytujúcim zhubným nádorom u oboch pohlaví, a to napriek faktu, že u mužov sa vyskytuje extrémne vzácne. Pomer žien s diagnózou KP k mužom predstavuje 100 : 1. KP je najčastejšou príčinou úmrtia v dôsledku nádorového ochorenia u žien a druhou najčastejšiou príčinou u oboch pohlaví spolu (po nádoroch pľúc). Odhad počtu novodiagnostikovaných prípadov KP v celosvetovom meradle predstavuje ročne 2 261 419 prípadov u žien s odhadovaným počtom úmrtí 684 996 prípadov. 5-ročná svetová prevalencia prípadov dosahuje takmer 8 miliónov. (4)

Z pohľadu Slovenskej republiky bol za rok 2020 odhadovaný počet 3 587 nových prípadov ochorenia. Priemerný vek pacientok sa pohybuje okolo 60 rokov. Celosvetovo sa pozoruje pokles mortality ochorenia, avšak v SR sa nám na tento trend zatiaľ nepodarilo nastúpiť a mortalita v roku 2020 predstavovala 37,06/100 000 prípadov, pričom v danom roku zomrelo 1 035 žien s diagnózou KP. Odhad počtu žijúcich pacientok s KP v SR predstavuje približne 36 000 prípadov. Pri zavedení účinného skríningu ochorenia sa očakáva vzostup počtu prípadov zachytených v skorých klinických štádiách podľa TNM klasifikácie ochorenia, keď je aj liečba najmenej zaťažujúca. So stúpajúcim klinickým štádiom stúpa aj riziko relapsu ochorenia po lokálnej liečbe. V SR sa diagnostikuje približne 38,3 % ochorení diagnostikovaných v I. klinickom štádiu, 29,5 % v II. klinickom štádiu, 22,5 % v III. štádiu a 8,5 % vo IV. štádiu ochorenia. (5) V tomto prípade sú skríning a včasná detekcia naozaj kľúčové. Pravidelné mamografické vyšetrenia a zvýšené informačné kampane celosvetovo prispeli k včasnejšej diagnostike, čo viedlo k zlepšeniu miery prežitia v mnohých krajinách.

Klinický obraz

Toto heterogénne ochorenie sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi. Vo včasnom štádiu typicky nemá klinické prejavy a dá sa zachytiť len pomocou zobrazovacích vyšetrení. V lokálne pokročilých štádiách môže nádor v prsníku infiltrovať kožu alebo hrudnú stenu a lymfatické uzliny (LU) v oblasti podpazušia, čo sa môže prejaviť ich zväčšením, prípadne opuchom končatiny. V metastatickom štádiu sú prejavy závislé od postihnutej lokality. (6) Medzi typické prejavy ochorenia patria:

1. Hrčka v prsníku alebo v podpazuší (axila): Tieto hrčky sa môžu líšiť veľkosťou, tvarom a konzistenciou a môžu byť nebolestivé alebo spojené s nepríjemnými pocitmi. Väčšina takýchto nálezov býva nezhubná, avšak každý nový nález vyžaduje kontrolu odborníkom. Podľa výsledkov vyšetrení môže byť indikovaná biopsia ložiska.
2. Zmeny na koži prsníka: KP môže spôsobiť zmeny na koži v postihnutej oblasti. Tieto zmeny môžu zahŕňať začervenanie, jamky (pripomínajúce pomarančovú kôru) alebo zhrubnutie kože, pokožka môže byť hrejivá na dotyk.
3. Abnormality bradavky: Zmeny na bradavke môžu zahŕňať stiahnutie alebo prevrátenie bradavky, vznik vredu alebo nezvyčajný výtok (krv alebo číra tekutina).
4. Bolesť prsníka: V počiatočných štádiách je tento príznak menej častý. Vyskytuje sa častejšie pri rýchle rastúcich agresívnych nádoroch. Naopak, bolesť sa môže vyskytovať aj pri nezhubných nálezoch.
5. Zmeny veľkosti alebo tvaru prsníka: KP môže viesť k zmenám veľkosti alebo tvaru prsníka. Postihnutý prsník sa môže zdať väčší alebo naopak menší ako druhý. Takéto zmeny môžu byť niekedy nepatrné, ale žena si ich všimne pri samovyšetrení.
6. Zväčšenie LU: Býva prejavom rozšírenia ochorenia do regionálnych LU. Na určenie štádia ochorenia môže byť už predoperačne plánovaná biopsia LU, aby sa určil najlepší liečebný postup.
7. Bolesť, najčastejšie v oblasti kostí alebo zlomeniny. V prípade metastatického rozsevu postihuje KP často kosti. Príznakom býva okrem bolesti kostí aj zvýšené riziko zlomenín.

Ostatné prejavy ochorenia môžu byť veľmi rozmanité, ale vyskytujú sa menej často, patria sem rôzne paraneoplastické prejavy, napríklad neurologické, endrokrinologické a dermatologické, ale aj symptomatológia podľa lokality metastatického postihnutia. Medzi prognosticky najhoršie považujeme rozšírenie na leptomeningy, do mozgu, kostnej drene s potlačením krvotvorby, ako aj do parenchymatóznych orgánov spôsobujúce poruchu ich činnosti. Takýto stav v onkológii označujeme ako viscerálna kríza.

Diagnostika karcinómu prsníka

Zobrazovacie vyšetrenia
Diagnostické hodnotenie je potrebné na určenie štádia ochorenia. TNM štádium predstavuje jeden z najdôležitejších prognostických ukazovateľov a úzko súvisí s indikáciou rôznych liečebných modalít.

Mamografia je pri KP základná skríningová (alebo preventívna) a diagnostická metóda. Dokáže odhaliť abnormality prsníkov vrátane kalcifikácií, a to s vysokou presnosťou. Najpresnejšie je hodnotenie prípade dostupnosti predošlých vyšetrení, keď zachytí aj drobné zmeny vo vývoji. Ultrazvuk sa využíva ako doplnkové vyšetrenie, ktoré vie dobre identifikovať prípadné postihnutie LU. Nezastupiteľné miesto má aj pri cielej biopsii nádorového ložiska a uzlín. Magnetická rezonancia (MRI) predstavuje ďalšie veľmi citlivé vyšetrenie. Výhodou vyšetrenia je aj možnosť veľmi presného sledovania liečebnej odpovede počas neoadjuvantnej liečby. Špecializované pracoviská ponúkajú rozšírené možnosti diagnostiky, biopsie a nádorového značenia na presnejšie sledovanie liečebnej odpovede, ale aj cielené operačné techniky – či už v prsníku, alebo v axile.

Pri pátraní po vzdialených metastázach sa u pacientok indikujú takzvané stagingové vyšetrenia počítačovou tomografiou (CT) alebo ďalšími možnosťami, ako sú PET/CT, MRI rôznych lokalít a scintigrafické vyšetrenie skeletu.

Biopsia a patologické vyšetrenie
Po stanovení štádia ochorenia je nevyhnutnou podmienkou plánovania liečby realizácia biopsie a histologické vyšetrenie nádoru. Táto biopsia musí byť realizovaná ešte pred chirurgickou liečbou nádoru, keďže niektoré agresívne podtypy nádoru prsníka (napríklad trojito negatívny nádor – TNBC) a nádory s pozitivitou ľudského epidermálneho rastového faktora 2 (HER2) vyžadujú ešte v predoperačnom manažmente systémovú liečbu.

Vhodná metóda biopsie prsníka je jadrová biopsia. V prípade zachytenia nádoru patrí medzi minimálne požiadavky stanovenie typu nádoru. Najvyššie zastúpenie z invazívnych nádorov majú duktálny a lobulárny karcinóm. Zriedkavé podtypy sa vyznačujú inou prognózou, na čo sa môže prihliadnuť pri plánovaní terapie. Medzi zriedkavé podtypy patrí napríklad metaplastický, apokrinný, mucinózny, tubulárny, papilárny, glykogén bohatý karcinóm a mnohé ďalšie.

Pri imunohistochemickom (IHC) vyšetrení je potrebné stanovenie percentuálnej miery expresie hormonálnych receptorov (HR), najmä estrogénového a progesterónového receptora a HER2, histologický grade. Výhodou pri plánovaní liečby a v dnešnej dobe už štandardným vyšetrením v špecializovaných pracoviskách je aj stanovenie markerov proliferácie, najmä Ki67. Prognostická hodnota sa dokázala aj pri stanovení tumor infiltrujúcich lymfocytov (TIL). Luminálne podtypy nádorov sa zvyčajne vyznačujú nižšou proliferáciou a agresivitou. Naopak HER2 pozitívne nádory a TNBC sú často dediferencované, vysokoproliferatívne a majú horšiu prognózu. Na základe realizovaných vyšetrení (zobrazovacích, vyšetrenia germinatívnych mutácií a patologického nálezu) by mal multidisciplinárny tím zložený z diagnostika, chirurga, klinického onkológa, radiačného onkológa a prípadne ďalších prizvaných špecialistov rozhodnúť o plánovanom liečebnom postupe a o sekvencii jednotlivých modalít. (7, 8)

V prípade indikácie predoperačnej (neoadjuvantnej) systémovej liečby býva cieľom zmenšenie nálezu v prsníku, za účelom možnosti realizácie prsník záchovného výkonu, alebo takzvaný „downstaging“, čiže zníženie štádia pri postihnutí LU. Neoadjuvantná liečba je vhodná aj pri agresívnych podtypoch ochorenia.

Pri operácii rozhoduje chirurg alebo multidisciplinárny tím o operačnom manažmente axily. V prípade klinicky negatívneho vyšetrenia axily je indikovaná biopsia sentinelových LU, ktorá má menej nežiaducich účinkov ako axilárna disekcia, najmä z pohľadu pooperačných komplikácií a lymfedému. Po neoadjuvantnej liečbe je možná aj cielená biopsia vopred značených, pôvodné bioptovaných LU. U starších pacientok bez zjavného zväčšenia LU je možné aj vynechanie chirurgického manažmentu axily, ktoré prináša najmä prognostickú informáciu.

Patologický nález z operácie prináša podrobnejšiu informáciu o podtype nádoru, jeho veľkosti, o prítomnosti neinvazívnej komponenty (napríklad DCIS, LCIS), hodnotí lymfovaskulárnu a perineurálnu infiltráciu, prítomnosť nekróz, krvácania, informácie o forme usporiadania, ohraničenia a resekčných okrajoch, opakuje sa vyšetrenie expresie receptorov.

V prípade vyšetrenia po absolvovaní neoadjuvantnej liečby by sa mala hodnotiť patologická odpoveď nádoru, keďže výsledok je podmienkou pri indikácii adjuvantnej systémovej liečby. Dosiahnutie patologickej kompletnej remisie (pCR) predstavuje významný prognostický faktor a odvíja sa od neho indikácia ďalšej liečby pri TNBC aj HER2 pozitívnych nádoroch. Hodnotenie škály residual cancer burden (RCB) poskytuje náhľad do účinnosti podanej liečby. Hodnotí zmeny proliferácie, vitalitu nádorových buniek po podanej liečbe aj rozsah reziduálneho postihnutia v oblasti tumoru a LU. (9)

Pri metastatickom relapse ochorenia môže byť klinickým onkológom vyžiadaná opätovná analýza tkaniva, najmä doplnenie vyšetrenia PD-L1 ako prediktívneho ukazovateľa pri indikácii imunoterapie v paliatívnej liečbe TNBC. V hodnotení HER2 sa už nevieme uspokojiť s pôvodne akceptovaným nálezom pozitívny/negatívny, ale z pohľadu liečby treba stanoviť stupeň pozitivity HER2. Okrem monoklonálnych protilátok, ktoré boli indikované pre HER2 3+ nádory a HER2 2+ s potvrdenou amplifikáciou génu, vstupujú do liečby veľmi účinné protilátkové konjugáty, ktoré preukázali efekt už pri nízkej expresii HER2 na úrovni 1+.

Pri trende takzvanej precíznej medicíny sa dá v budúcnosti očakávať, že nové inovatívne možnosti terapie budú závislé od identifikácie molekulárnych prediktívnych faktorov v nádorovom tkanive alebo z tekutej biopsie. Napríklad hodnotenie ESCAT prehľadne identifikuje vhodnú liečbu na základe takýchto cieľov naprieč všetkými solídnymi nádormi vrátane KP. Medzi zaujímavé ciele patria mutácie ESR1, HER2, somatické mutácie BRCA, PALB2, PD-L1, NTRK, mikrosatelitová instabilita (MSI) a ďalšie. (7)

Systémová liečba karcinómu prsníka

Systémová liečba sa vyznačuje komplexnosťou, umožňuje personalizáciu podľa rozsahu a charakteru ochorenia a aktuálne možnosti umožňujú aj optimalizáciu liečebnej stratégie podľa pacienta, napríklad podľa komorbidít, predošlej liečby a podobne. Od personalizovanej liečby, ktorej základ sa buduje na prediktívnych a prognostických faktoroch, sa aktuálne postupne hýbeme k ére precíznej medicíny podľa spomínaných genomických cieľov.

Liečba KP patrí k najaktívnejšie sa vyvíjajúcim oblastiam onkológie. Pokrok aktuálne umožňuje vyliečenie alebo dlhodobé bezrelapsové prežívanie pacientok diagnostikovaných vo včasnom alebo lokálne pokročilom štádiu ochorenia. Na druhej strane v oblasti paliatívnej liečby metastatického ochorenia sa pri mnohých podtypoch (najmä HR a HER2 pozitívne) predlžuje výrazne prežívanie pacientok s ochorením pri dobrej kvalite života. Tak onkológovia, ako aj pacientky vnímajú tento výrazný posun, keď sa z KP stáva v mnohých prípadoch chronické ochorenie s dlhou perspektívou prežívania.

Výber systémovej liečby KP výrazne presahuje možnosti tohto článku, a preto len stručne zhrnieme, akými možnosťami aktuálne disponujú klinickí onkológovia pri liečbe KP. Jednotlivé možnosti liečby sa často dopĺňajú a pôsobia kumulatívne, či už sa indikujú v liečebných kombináciách, alebo v sekvencii. Výsledok prežívania pacientok preto často odzrkadľuje celkové liečebné možnosti a významný faktor je aj dostupnosť inovatívnej liečby s vysokou účinnosťou a často výhodnejším bezpečnostným profilom v porovnaní napríklad s chemoterapiou.

Hormonálna terapia KP je indikovaná u pacientok s pozitivitou HR. Medzi liečebné možnosti patrí tamoxifén, aromatázové inhibítory a selektívne downregulátory estrogénových receptorov (SERD), kam v minulosti patril výlučne fulvestrant, aktuálne sme však svedkami etablovania sa perorálnych SERD. Výhodou hormonálnej liečby je jej nízka toxicita, a preto je preferovanou liečebnou možnosťou využiteľnou v neoadjuvantnej, adjuvantnej aj v paliatívnej liečbe. Prelomovým míľnikom bolo pridanie inhibítorov cyklín dependentných kináz 4/6 (iCDK4/6) do kombinácie s hormonálnou liečbou, čím sa výrazne zvýšila efektivita liečby, tak z pohľadu nádorovej odpovede, ako aj predĺženia prežívania. Medzi využívané a v SR etablované preparáty patria abemaciklib, ribociklib a palbociklib.

Chemoterapia – napriek pokroku a novým liečebným možnostiam – stále patrí medzi základné kamene liečby KP. Výhodou liečby je možnosť kombinácie s cielenou terapiou a imunoterapiou, pričom sa výrazne zvyšuje liečebná odpoveď. Medzi základné lieky patria najmä taxány (docetaxel, paklitaxel alebo nabpaklitaxel), antracyklíny (najmä epirubicín a doxorubicín, aj v pegylovanej forme). Ďalšími nenahraditeľnými molekulami sú platinové deriváty karbo a cisplatina, eribulín, vinorelbín, kapecitabín a 5-FU, cyklofosfamid, gemcitabín, metotrexát atď.

Imunoterapia zaznamenala prelomové výsledky najmä v liečbe lokálne pokročilého a metatstatického TNBC. Inhibítory imunitných kontrolných bodov pembrolizumab a atezolizumab je podľa indikácií SPC možné pridať k liečbe chemoterapiou v prípade metastatického alebo lokálne pokročilého inoperbilného TNBC. Kým atezolizumab dokázal efektivitu iba v kombinácii s nab-paklitaxelom, výhodou pembrolizumabu je možnosť kombinovanej liečby s rôznymi, aj bežne dostupnými cytostatikami u pacientok s pozitivou PD-L1 podľa CPS. Pembolizumab sa etabluje aj ako štandard neoadjuvantnej liečby TNBC. (Obrázok č. 1) Zaujímavosťou je, že v tomto prípade je PD-L1 pozitivita iba prognostickým a nie prediktívnym faktorom, preto sa liečba indikuje nezávisle od výsledku CPS. Vyšetrenie preto indikujeme až v prípade metastatického ochorenia. (10, 11, 12)

Biologická liečba KP aktuálne zahŕňa široké spektrum rôznych molekúl. Takzvané malé molekuly sú napríklad iCDK4/6, tyrozínkinázové inhibítory (TKI) lapatinib, neratinib, tukatinib, alpelisib, everolimus, olaparib, talazoparib a ďalšie. Možnosti liečby monoklonálnymi protilátkami (mAb) sa tiež výrazne rozširujú, napríklad trastuzumab, pertuzumab, margetuximab. Z pohľadu účinnosti liečby dosiahli prelomové výsledky takzvané protilátkové konjugáty (ADC). Výhodou takéhoto typu liečby je dopravenie vysokoúčinného chemoterapeutika priamo do nádoru navedením monoklonálnou protilátkou. Nové typy ADC disponujú štiepiteľným spojovacím mostíkom, ktorý v nádorovom mikroprostredí spustí tzv. bystander efekt s efektom na okolité bunky. (13) Výhodou je následná účinnosť aj v prípade diskontinuálnej expresie cieľovej molekuly, prípadne nižšej expresir cieľa (napríklad HER2 1+). (Obrázok č. 2) Medzi využívané ADC patrí trastuzumab emtanzín a novšie podtypy umožňujúce bystander efekt zahŕňajú trasntuzumab deruxtekan a sacituzumab govitekan.

Záver

V diagnostike a liečbe KP sledujeme posledné desaťročia významný posun. Zistenia z predklinického a translačného výskumu viedli k rozsiahlej vedeckej snahe a vývoju veľkého množstva efektívnych liečebných možností. Aj vzhľadom na vysokú incidenciu a prevalenciu KP je táto diagnóza dlhodobo prioritou tak vedeckej snahy a výskumu, ako aj prioritou verejného zdravotníctva a dominantou dennej onkologickej praxe. V dávnejšej minulosti bola liečba ochorenia nešpecifická, dominantne cieliacia na bunkovú proliferáciu. Významný posun nastal po identifikácii cieľových molekúl, najmä HR a HER2. Od pôvodného konceptu priamej identifikácie liečebného cieľa, na ktorý cielime biologickú liečbu, sa aktuálne posúvame ku komplexnejšiemu posúdeniu prediktívnych faktorov a k identifikácii nových typov terapeutických cieľov. Dobrými príkladmi sú určovanie PD-L1 pozitivity a CPS skóre pri imunoterapii, BRCA mutácií pri liečbe inhibítormi PARP, genomické analýzy (napr. PIK3CA) pre liečbu alpelisibom až po komplexné vyšetrenie mutačnej záťaže z nádorového tkaniva alebo tekutej biopsie. Správna diagnostika ochorenia umožňuje zostavenie personalizovaného plánu multimodálnej liečby s najlepším liečebným výsledkom.

Literatúra

1. Balic, M., et al. St. Gallen/Vienna 2023: Optimization of Treatment for Patients with Primary Breast Cancer – A Brief Summary of the Consensus Discussion. Breast Care 18, 213–222 (2023).
2. Skol, A. D., et al. The genetics of breast cancer risk in the post-genome era: thoughts on study design to move past BRCA and towards clinical relevance. Breast Cancer Research 18, 99 (2016).
3. Admoun, C., et al. The Etiology of Breast Cancer. in Breast Cancer 21–30 (Exon Publications, 2022). doi:10.36255/exon-publications-breast-cancer-etiology.
4. Ferlay, J., et al. Global Cancer Observatory, Cancer Today, IARC, Lyon, France. 2020. dostupný online: https://gco.iarc.fr/today, 23.03.2022. (2020).
5. Ondrusova, M., et al. Deskriptívna epidemiológia zhubných nádorov prsníka v SR. Onkológia. 16(6) 2021, p. 411-414. - ISSN 1336-8176. (2021).
6. McDonald, E. S., et al. Clinical Diagnosis and Management of Breast Cancer. Journal of Nuclear Medicine 57, 9S-16S (2016).
7. Gennari, A. et al. ESMO Clinical Practice Guideline for the diagnosis, staging and treatment of patients with metastatic breast cancer. Annals of Oncology 32, 1475–1495 (2021).
8. Cardoso, F. et al. Early breast cancer: ESMO Clinical Practice Guidelines for diagnosis, treatment and follow-up. Annals of Oncology 30, 1194–1220 (2019).
9. Yau, C. et al. Residual cancer burden after neoadjuvant chemotherapy and long-term survival outcomes in breast cancer: a multicentre pooled analysis of 5161 patients. Lancet Oncol 23, 149–160 (2022).
10. Schmid, P. et al. Pembrolizumab for Early Triple-Negative Breast Cancer. N Engl J Med 382, 810–821 (2020).
11. Cortes, J. et al. Pembrolizumab plus chemotherapy versus placebo plus chemotherapy for previously untreated locally recurrent inoperable or metastatic triple-negative breast cancer (KEYNOTE-355): a randomised, placebo-controlled, double-blind, phase 3 clinical trial. Lancet 396, 1817–1828 (2020).
12. Mrinakova B., et al. Postavenie imunoterapie v liečbe trojito negatívneho karcinómu prsníka: literárny prehľad a vlastné skúsenosti. Lek Obz 2023, 72 (10): 440-444
13. Schnog J. B., et al.Trastuzumab Deruxtecan in HER2-Low Breast Cancer. New England Journal of Medicine 387, 1143–1146 (2022).