Názvy boľševník obrovský, ambrózia palinolistá a zlatobyľ kanadská či obrovská sa v poslednom období čoraz viac dostávajú do povedomia verejnosti. Tieto rastliny sú na území Slovenska nepôvodné – v minulosti boli dovezené zvyčajne ako okrasné alebo medonosné rastliny. Postupne sa tu udomácnili a začali sa správať invázne.

Šíria sa rýchlo a na úkor pôvodných druhov rastlín, menia vzhľad krajiny, znižujú jej biodiverzitu a pokusy o ich elimináciu sa často stretávajú s neúspechom. Zásahy v mieste ich výskytu je nevyhnutné opakovať niekoľko rokov po sebe, kým sa dostaví želaný efekt, často aj s nevyhnutnosťou využitia herbicídnych prípravkov.

Šíria sa najmä popri cestách, železniciach, vodných tokoch, vyskytujú sa na opustených neobhospodarovaných miestach, ale aj v lesoch a pri vodných nádržiach. Väčšina z nich kvitne v jesennom období, keď je možné vidieť napríklad rozsiahle plochy žlto zakvitnutých zlatobylí. Po odkvitnutí vytvorí každá rastlina stovky až tisíce semien, ktoré sa rozšíria na nové plochy.

Problematiku inváznych druhov rastlín, povinnosti vlastníkov, správcov a nájomcov pozemkov vo vzťahu k ich odstraňovaniu, systému prevencie a monitoringu upravuje zákon č. 150/2019 Z. z. o prevencii a manažmente šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Implementuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov.

Prvý zoznam inváznych druhov rastlín bol schválený už v roku 2003 (v prílohe č. 2 vyhlášky č. 24/2003 Z. z.), ktorý zahŕňal druhy zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis), zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea), netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera), boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum) a rod krídlatka (Fallopia). Zoznam bol v rokoch 2011 a 2014 doplnený o nové druhy rastlín (bylín aj drevín), u ktorých sa prejavil invázny potenciál a významne sa rozšírili na území Slovenska.

V roku 2016 ustanovila Európska komisia Vykonávacím nariadením Komisie 2016/1141 prvý zoznam inváznych nepôvodných druhov rastlín, ktoré vzbudzujú obavy Európskej únie, tzv. zoznam Európskej únie, ktorý majú povinnosť akceptovať všetky členské krajiny Európskej únie. Tento zoznam bol dvakrát dopĺňaný v roku 2017 (Vykonávacie nariadenie Komisie 2017/1263) a v roku 2019 (Vykonávacie nariadenie Komisie 2019/1262). Uvedené zoznamy obsahujú druhy, ktoré sú už v Európskej únii rozšírené a spôsobujú veľké ekonomické straty alebo významne negatívne ovplyvňujú pôvodné ekosystémy, alebo druhy, ktoré sa zatiaľ na území Európskej únie nevyskytujú, ale invázne sa šíria v iných krajinách a je reálne riziko, že pri ich prieniku do krajín Európskej únie by mohli mať významne negatívny vplyv na biodiverzitu. Slovenská republika má rovnako ako ostatné členské krajiny povinnosť zabrániť tomu, aby sa uvedené druhy na naše územie rozšírili.

Každý druh je špecifický, inak pôsobí na krajinu, biodiverzitu pôvodných druhov, ale aj na ľudské zdravie. Niektoré druhy, ktoré sú u nás plošne rozšírené, radíme medzi peľové alergény. Ide o druhy ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia), zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis) a zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea). Údaje o aktuálnej situácii najmä druhu ambrózia eviduje aj Národný portál zdravia (www.npz.sk) v údajoch o aktuálnej peľovej situácii na Slovensku.

Druh boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum) obsahuje v šťave listov a stonky fototoxické furanokumaríny. Pri manipulácii s rastlinou je nevyhnutné chrániť si pokožku ochranným odevom a používať aj respirátor, aby nedošlo ku kontaktu so sliznicami. Pri reakcii so svetlom dochádza k ťažkým poleptaniam kože a vytvoreniu vodnatých pľuzgierov. Po ich zahojení, ktoré trvá aj niekoľko týždňov, ostávajú na koži jazvy. Tento druh je rozšírený vo viacerých lokalitách na severnom, východnom ale aj strednom Slovensku.

Podobné vlastnosti majú aj iné druhy nepôvodných boľševníkov, a to boľševník perzský (Heracleum persicum) a boľševník Sosnowského (Heracleum sosnowskii), ktoré zatiaľ neboli na území Slovenska zaznamenané.

Potenciálne ohrozenie predstavuje aj druh Parthenium hysterophorus z čeľade Asteraceae, ktorý zatiaľ nebol na území Slovenska zaznamenaný. Je silným alergénom, obsahuje látky partenín, koronofylín, tetraneurín a ambrozín. Jeho peľ a vzduchom unášané suché časti rastliny spôsobujú dermatitídu, vypadávanie vlasov, astmu a alergickú bronchitídu. Je toxický pre zvieratá, spôsobuje dermatitídy s výraznými kožnými léziami u rôznych druhov zvierat. Po požití spôsobuje v ústnej dutine vredy spôsobujúce nadmerné slinenie. Zároveň spôsobuje anorexiu, svrbenie, stratu ochlpenia, hnačku a podráždenie očí u psov.

Niektoré z druhov vyskytujúce sa na vodných plochách spôsobujú pri masívnom rozšírení zhoršenie kvality vôd, vytvorením súvislej vrstvy vegetácie na povrchu hladiny znemožňujú jej rekreačné využitie, spôsobujú zníženie prieniku slnečného žiarenia do vody, čo spôsobuje zníženie obsahu kyslíka, hnitie substrátu a úhyn väčšiny vodných živočíchov vrátane niektorých druhov rýb. Medzi takéto druhy patrí vodný hyacint (Eichhornia crassiceps) alebo ludwigie (Ludwigia grandiflora a Ludwigia peploides).

Záver

Bližšie informácie o inváznych druhoch je možné nájsť aj na stránke Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (sopsr.sk/invazne-web).
Zodpovedným prístupom pri cestovaní (nedonášanie neznámych druhov na územie Slovenska), objednávaní rastlín cez internetové obchody a tiež vhodnou starostlivosťou o naše pozemky môžeme výrazne prispieť k minimalizovaniu výskytu inváznych druhov na území Slovenska.

Literatúra

1. http://keys.lucidcentral.org/keys/v3/eafrinet/weeds/key/weeds/Media/Html/Parthenium_hysterophorus_%28Parthenium_Weed%29.htm
2. http://www.hindawi.com/journals/isrn/2014/368647/