Prvým podnetom na vznik novorodeneckého skríningu (NS) bol poznatok, že väčšina detí s vrodenou – prevažne geneticky podmienenou – poruchou je bezprostredne po narodení asymptomatická a k ireverzibilnému poškodeniu dochádza až počas ich ďalšieho vývoja. Základným cieľom sa stala snaha zachytiť tieto prípady ešte v bezpríznakovom období za účelom zahájenia liečby.

Z histórie novorodeneckého skríningu

Modelom pre NS sa stala fenylketonúria (FKU, s incidenciou 1 : 7 000 živonarodených), u ktorej včasný záchyt a liečba dokázali úplne predísť poškodeniu. Prvým skríningovým testom bola zmena farby moču po pridaní roztoku chloridu železitého (Föllingova skúška). Prelomom v NS tejto choroby bol objav Guthrieho testu spočívajúceho v inhibícii rastu bakteriálnych spór (Bacillus subtilis) v pôde bez fenylalanínu (Phe). Prítomnosť Phe v pozitívnej vzorke suchej kvapky krvi (DBS = dried blood spot) dieťaťa s fenylketonúriou vystimulovalo rast baktérií zo spór. Táto metodika viedla k zavedeniu celoplošného NS FKU vo svete – od roku 1963. Hoci išlo o semikvantitatívnu metódu, použila sa pre NS aj iných aminokyselín. Na NS fenylketonúrie sa modelovo vyskúšali zásadné kroky nevyhnutné pre úspešný NS – organizácia tejto celoplošnej akcie, adekvátne a včasné doriešenie pozitívnych záchytov a ich následný manažment a liečba.

Druhou celosvetovo akceptovanou diagnózou pre NS bola kongenitálna hypotyreóza (KH). Táto len sčasti geneticky podmienená porucha vývoja a funkcie štítnej žľazy má asi dvojnásobnú incidenciu v porovnaní s FKU (1 : 4 000). Jej skríning umožnilo vyšetrenie T4 RIA a následne TSH RIA zo suchej kvapky krvi. Následná diagnostika a substitučná liečba sú podstatne jednoduchšie než v prípade FKU (perorálne podanie L-thyroxínu). Tento NS sa od 70. rokov rozšíril z USA a Kanady do krajín vyspelého sveta.

Choroby vhodné na zaradenie do NS

Pre výber porúch vhodných na zaradenie do NS boli v roku 1968 definované Wilsonove-Jungnerove kritériá (Tabuľka č. 1), ktoré sú akceptované aj v súčasnosti. Je to častosť výskytu danej poruchy, ktorá aj eticky, aj ekonomicky zdôvodňuje jej zmysel v NS. K dispozícii musí byť skríningový test, ktorý je ľahko realizovateľný zo vzorky suchej kvapky krvi, ktorá je základnou formou odberu v NS. Test musí byť lacný, validný – s minimom falošnej pozitivity (ktorá si vyžaduje overenie – recall pomocou následných testov, tzv. second tier, respektíve reskríning) a s nulovou falošnou negativitou znamenajúcou únik pozitívneho prípadu. Musí byť definovaný postup na vylúčenie, respektíve potvrdenie pozitivity testu a porucha musí byť liečiteľná. Už z uvedeného je zrejmé, že samotný skríningový test je len jednou z podmienok úspešného NS.

Novorodenecký skríning na Slovensku – z histórie

Na Slovensku bol realizovaný prvý novorodenecký skríning FKU v roku 1978 v spolupráci s doc. MUDr. A. Getlíkom, CSc. (detská klinika ILF) a MUDr.Cicvárkom, CSc. (OKB ILF) v Trenčíne s využitím skríningového Guthrieho test. Bola to úspešná aktivita, pri ktorej boli zachytené a liečené pozitívne prípady z celého Slovenska. Bola však poznačená relatívne nízkou špecificitou a senzitivitou Guthrieho testu, dobou a malými skúsenosťami s organizáciou takéhoto celopopulačného kroku. Napriek týmto výhradám mal tento NS nespochybniteľný význam pre akceptáciu NS laickou aj odbornou verejnosťou.

NS druhého ochorenia (KH) bol formou predvýskumu zahájený v roku 1978 v KÚNZ v Banskej Bystrici, kde sa retrospektívnou štúdiou, ktorá bola obdobou podobných štúdií v Škandinávii, preukázala celoslovenská incidencia KH 1 : 7 200 (Dluholucký, 1978). Nasledovne bol – v spolupráci s KÚNZ BB (detské oddelenie, S. Dluholucký, oddelenie nukleárnej medicíny, V. Hornová), ÚEE SAV BA (V. Štrbák, V. Földes) a s ÚRVJT KE – vyvinutý vlastný skríningový test na stanovenie T4 RIA. Pomocou neho – aj v spolupráci s pražskou skupinou (O. Hníková, J. Dienstbier, I. Kračmar) a FKAE Praha – prebiehalo začiatkom 80. rokov testovanie metodiky NS, ako aj organizačných modelov NS. Na základe pozitívnych skúseností (incidencia KH 1 : 4 500, prehľadné kódovanie, recall TSH RIA, definitívna diagnostika a starostlivosť v určených krajských recall centrách – BA, BB, KE), bolo 1. 1. 1985 rozhodnutím MZ SSR zriadené Centrum NS SR pri ONM KÚNZ v Banskej Bystrici (SCN), krajské centrá pre doriešovanie a starostlivosť o zachytené prípady (recall centrá) a bol zahájený celoslovenský NS KH. Model vytvorený pre tento NS sa v priebehu rokov plne osvedčil a dodnes sa úspešne používa.

Pracoviská zahrnuté do realizácie NS – a schéma ich činnosti – sú zhrnuté v Schéme č. 1. Odber DBS sa realizuje na všetkých novorodeneckých pracoviskách (úsekoch, oddeleniach, JIRS a v špecializovaných centrách, kde sa môže dieťa po narodení ocitnúť) 4. – 5. deň po narodení. Pracoviská majú samostatné kódy a systém kódovania detí umožňuje ich promptnú lokalizáciu a predvolanie a zároveň poskytuje obraz o záchyte narodených detí do NS podľa pracovísk. Vzorky DBS sú zasielané s protokolom detí minimálne 2-krát týždenne do SCN SR (Skríningové centrum novorodencov SR), ktoré ich prakticky okamžite zaraďuje do vyšetrenia. SCN denne vyšetrí 300 – 500 vzoriek DBS na celé spektrum porúch zahrnutých do NS. V prípade pozitivity prvého testu sa realizuje vnútorná kontrola (tzv. vnútorný recall), pri opakovanej pozitivite sa vyhľadá dieťa a zorganizuje sa jeho vyšetrenie v príslušnom regionálnom recall pracovisku (externý recall). V prípade pozitivity testov sa následne realizujú všetky vyšetrenia na potvrdenie diagnózy a pozitívne prípady sú v trvalej dispenzárnej a liečebnej starostlivosti týchto špecializovaných pracovísk.

Recall centrá oznamujú zistené výsledky a záver na SCN. Algoritmus vyšetrení je na modeli KH uvedený v Schéme č. 2. Tento organizačný model sa plne osvedčil a s minimálnymi modifikáciami (špecifikami vyšetrovanej DMP) sa dodržiava aj v súčasnosti.

V 80. rokoch bola na pracoviskách SCN a OKB KÚNZ v Banskej Bystrici otestovaná metodika fluorometrického stanovenia Phe zo suchej kvapky fluorometricky – pre kvantitatívny NS FKU (V. Kohút). Jej presvedčivé výsledky, súbežné s údajmi o tejto metodike v zahraničí, ako aj potreba racionalizácie NS a kvality následných krokov viedli v roku 1995 k zjednoteniu skríningov KH a FKU do SCN. Fluorometrické stanovovanie Phe v DBS bolo a je spoľahlivé, s vysokou špecificitou a senzitivitou, pričom umožňuje aj verifikáciu pozitivity v sledovaní detí a v súčasnosti aj dospelých tehotných fenylketonuričiek.

V roku 2003 bola zmenená metodika NS KH – zmenou vyšetrenia T4 RIA na TSH ILMA s použitím komerčne dostupných kitov. Organizačne rozbehnutý kvalitný NS na Slovensku a technické, ako aj personálne vybavenie SCN dovoľovali – v súlade s vývojom vo svete – rozšíriť NS o ďalšie poruchy spĺňajúce Wilsonove-Jungnerove kritériá. „Pridanie“ ďalšej DMP do zabehnutého modelu NS je podstatne jednoduchšie a menej nákladné, pretože netreba nové vzorky DBS, celú organizačnú logistiku a technické vybavenie. Je možné zaradiť aj tie DMP, ktorých samostatný NS by nesplnil Wilsonove-Jungnerove kritériá, hlavne z hľadiska tzv. cost-effectivness.

Ďalším „kandidátom“ na celoplošný NS bola kongenitálna adrenálna hyperplázia (CAH) predstavujúca kaskádu DMP syntézy nadobličkových hormónov s rezultujúcim hypokorticizmom a maskulinizáciou vonkajšieho genitálu – hlavne u dievčat. Ako skríningový test bolo použité stanovenie hodnoty 17-OH progesterónu (17-OHP) stanovujúceho najčastejšiu formu AGS (adrenogenitálny syndróm), a to metodikou ILMA. Model bol odskúšaný v SCN a do celoplošného NS bol zavedený v roku 2003. Incidencia je u nás asi 1 : 9 200 živonarodených detí.

Cystická fibróza (CF) bola v dobe zavádzania NS problematickou DMP. Hoci jej incidencia bola uvádzaná ako najvyššia z doteraz vyhľadávaných DMP, nebol k dispozícii skríningový test podľa Wilsonových-Jungnerových kritérií a ochorenie sa považovalo za neliečiteľné – len s pomocnou liečbou a zlou prognózou. Pokroky v diagnostike – hlavne v oblasti genetiky – a hlavne v komplexnej liečbe CF zásadným spôsobom zmenili prognózu a dobu prežitia pacientov s týmto ochorením. Bol objavený použiteľný skríningový test – stanovenie hladiny imunoreaktívneho trypsinogénu (IRT) a bolo zistené, že včasná diagnostika a nasadenie liečby do 3 mesiacov života zásadne zlepšujú zdravotný stav a dlhodobú prognózu detí s CF – aj v dospelosti. Uvedenými pokrokmi naplnila Wilsonove-Jungnerove kritériá pre zaradenie do pravidelného celoplošného NS aj táto najčastejšia genetická porucha. Pri realizácii pilotnej štúdie NS CF na Slovensku v roku 2007 sme však zistili, že deti s pozitivitou skríningového IRT sú až v 30 % rómskeho etnika. Pritom z dlhodobých analýz pacientov s CF (30-ročný register CF) bolo a je známe, že CF sa u rómskeho etnika na Slovensku prakticky nevyskytuje. Ak by bol používaný len jeden limit IRT pozitivity (cut-off level), až približne 30 % rómskych detí by bolo falošne pozitívnych a vyžadovalo by si recall a potvrdenie diagnózy (Cl- v pote), respektíve stanovenie genotypu pre CF. To by jednak zásadne predražilo NS CF a zaťažilo SCN a recall pracoviská, ale bol by to aj neúnosný stres pre rodiny suspektných detí – až do vylúčenia diagnózy. Jediným riešením bolo sledovanie etnika dieťaťa podľa fenotypu s označením rómskych novorodencov R. Po schválení takéhoto kroku etickými komisiami bol formou prospektívnej štúdie stanovený samostatný cut-off limit pre deti rómskeho etnika (o asi 30 % vyšší než u nerómov – K). V takejto podobe bol NS CF u nás zahájený v roku 2009. Registrácia etnika a úprava cut-off limitov priniesla – okrem spresnenia samotného skríningu CF – aj celý rad nových poznatkov o našom rómskom etniku, a tak umožnila sledovanie etnických rozdielov nielen v prípade CF.

Novorodenecký skríning v Európe a vo svete

Po roku 2000 sa stal NS štandardným postupom populačno-preventívnej medicíny prakticky vo všetkých vyspelých štátoch sveta. Najčastejšími poruchami vyhľadávanými touto formou boli FKU a KH, s ktorými boli aj najdlhšie skúsenosti. Do NS boli v niektorých štátoch zaradené aj iné dedičné poruchy, ktoré mali vysokú incidenciu a naplnili Wilsonove-Jungnerove kritériá (napríklad hemoglobinopatie – talasémia, kosáčikovitá anémia a iné). Organizácia a logistika postupov pri realizácii NS boli veľmi rozmanité a reflektovali štruktúru zdravotnej starostlivosti daného štátu. S cieľom zjednotenia stanovísk, názorov, organizácie, ako aj vedeckého pokroku vznikla vo svete Medzinárodná spoločnosť pre novorodenecký skríning (ISNS, www.isns-neoscreening.org) a v rámci Európskej únie aj Európska únia národných expertov pre NS – EUNENBS so zastúpením Slovenska (spolu 34 štátov, z toho 27 európskych). Analýza situácie v týchto štátoch zistila rozdiely v počte porúch zaradených do národného NS od jednej po 29.

Súčasne vyhodnotila plnenie princípov a zásad, ktoré boli v roku 2009 stanovené pre optimálny NS. Z grafov (Grafy č. 1 a 2) tohto poradia je zrejmé, že na Slovensku boli v čase hodnotenia zaradené do NS štyri poruchy (FKU, KH, kongenitálna adrenálna hyperplázia – CAH a CF), avšak v plnení kritérií optimálneho NS sa Slovensko ocitlo na veľmi dobrom 6. mieste z 34 hodnotených štátov. K splneniu optima nám chýbalo hlavne spektrum porúch (dedičných metabolických porúch – DMP), okrem FKU.

Slovensko – rozširovanie novorodeneckého skríningu

Krok k rozšíreniu spektra bol urobený v roku 2012, a to zakúpením prístroja na tandemovú hmotnostnú spektrometriu (ms/ms) pre SCN. Tento prístroj umožnil – spolu so špeciálnym softvérom – detegovať v jednej vzorke DBS až 73 analytov a ich kombináciou stanoviť až 29 DMP. Z nich bolo na pravidelný NS u nás – po roku prípravy a v úzkej spolupráci s expertmi pre DMP a Ministerstvom zdravotníctva SR – vybraných ďalších 9 DMP splňujúcich Wilsonove-Jungnerove kritériá a NS FKU bol preradený do tohto spektra. Takže v pravidelnom NS realizovanom metódou ms/ms bolo vyhľadávaných 10 DMP metabolizmu aminokyselín, organických kyselín, beta-oxidácie mastných kyselín a porúch karnitínu. Všetky uvedené DMP spĺňali Wilsonove-Jungnerove kritériá v plnom rozsahu. Ako bolo uvedené, metodika vyšetrenia ms/ms v tzv. periférii analýzy dovoľovala samostatne a individuálne zachytiť a diagnostikovať ďalšie DMP, ktorým sa v SCN venovala individuálna pozornosť a podľa potenciálnej hrozby poškodenia dieťaťa sa realizoval individuálny recall a stanovenie/vylúčenie danej chyby. Tieto záchyty v NS boli vyhodnocované samostatne v skupine „periférny NS“ – z hľadiska ich incidencie a potenciálneho významu, zdravotného aj epidemiologického. Navyše, špecifikom NS v Slovenskej republike bolo v porovnaní so štátmi EÚ sledovanie a vyhodnocovanie etnickej a geografickej incidencie týchto chýb.

Rozšírením ms/ms spektra DMP splnilo Slovensko takmer bezo zvyšku všetky požadované body odporúčaní EUNENBS pre štáty EÚ, a tak sa dostalo na popredné miesto medzi 23 hodnotenými štátmi.

Charakteristiky NS na Slovensku sú nasledovné:

• NS sa realizuje v jednom SCN pre všetky poruchy a pre celú republiku,
• NS sa realizuje v spolupráci so sieťou všetkých pracovísk pre novorodencov,
• odber DBS vzoriek, dáta o deťoch a ich kódovanie sú na prvý pohľad identifikovateľné a dovoľujú vyhľadať suspektné deti v STATIM režime (do 24 hodín),
• vyšetrenia sa realizujú okamžite, obdobne aj vnútorný recall prípadov suspektných z prvej vzorky,
• záchyt populácie novorodencov do NS je priebežne sledovaný a dovoľuje adresne odhaliť prípady s nerealizovaným odberom,
• sleduje sa každoročne aj s porovnaním so štatistikou živonarodených detí – je v ňom viac než 99,8-percentná zhoda,
• prípady zachytené v NS v SCN sú okamžite podchytené u príslušného všeobecného lekára pre deti a dorast (VLDD) v mieste bydliska a v regionálnom recall centre – centrum zaistí urgentnú definitívnu diagnostiku a v prípade pozitivity aj trvalú starostlivosť,
• recall centrá okamžite hlásia výsledky na SCN pre štatistické spracovanie a hodnotenie metodiky skríningu,
• celá sieť pracuje v e-mailovom prepojení,
• terapia u pozitívnych prípadov je zahájená priemerne na 13. deň po narodení,
• Slovensko sa svojou realizáciou NS stalo známou a rešpektovanou inštitúciou v rámci ISNS a hlavne v EUNENBS – na ich zasadnutiach v Európe, ale aj v zámorí každoročne referuje dosiahnuté výsledky a nové poznatky, ktoré sú v štatistickej každoročnej analýze k dispozícii aj pre plánovanie rozvoja a zmien do budúcnosti, aj pre ministerstvo zdravotníctva.

Postrehy z hľadiska významu sledovania etnicity – rómskej a kaukazskej populácie

Na Slovensku sa napriek dlhodobo všeobecne známym poznatkom o rozdielnej hustote rómskeho osídlenia hovorí o rómskej populácii (obyvateľstve) ako o takmer „homogénne“ rozdelenej na našom území. Až v ostatných rokoch boli zverejnené mapy rómskych osád a osídlení, ktoré poukazujú na dominantné osídlenie juhovýchodných regiónov (BB, KE, PO). Celý rad sledovaných pediatrických a epidemiologických dát plne koreluje s touto distribúciou. Je to nepochybne signál, že sociálne, zdravotné aj ekonomické intervencie na zlepšenie situácie nielen rómskeho obyvateľstva musia byť alokované do týchto oblastí – nie celoplošne. Zavedenie označenia rómskeho etnika (R) v NS umožnilo priniesť zásadnú informáciu o percente rómskych novorodencov zo živonarodených detí už v priebehu prvého roka (podľa okresov). Táto mapa (Mapa č. 1) je v plnej korelácii s uvedenými analýzami, je pôvodná a umožňuje cielené plánovanie a intervencie minimálne v perinatologickej a pediatrickej starostlivosti u nás. Je to „príspevok“ NS v tejto oblasti.

Druhým zásadným poznatkom bol zistený fakt, že slovenskí rómski novorodenci majú významne vyššie hodnoty IRT po narodení v porovnaní s nerómskou populáciou. Takýto fakt bol zistený v USA u afroamerickej populácie a vo Francúzsku u občanov zo severnej Afriky. Špecifikom slovenskej rómskej populácie je, že aj napriek pozitivite v skríningu CF sa toto ochorenie u nich prakticky nevyskytuje (na rozdiel od maďarských alebo napríklad rumunských Rómov, u ktorých bol zaznamenaný výskyt CF). Tieto zistenia priniesli nové príspevky v poznaní našej rómskej populácie. Správnosť tohto smeru potvrdili prvé výsledky rozšíreného NS za roky 2013 – 2014.

V rokoch 2013 – 2014 sa u nás narodilo celkom 109 945 živonarodených detí – toľko ich aj bolo vyšetrených v NS. Z nich bolo 93 189 (85 %) kaukazského, respektíve nerómskeho etnika (K) a 16 765 (15 %) bolo rómskeho etnika (R). V Tabuľke č. 2 sú podľa etník uvedené výsledky záchytu jednotlivých porúch spolu s incidenciou. Celkovo bolo zachytených 64 prípadov KH s incidenciou 1 : 1 718, deväť prípadov CAH (incidencia 1 : 12 217) a deväť prípadov CF (incidencia 1 : 12 217 – nie všetky doriešené). V ms/ms regulárnom NS bolo zachytených celkovo 43 prípadov (incidencia 1 : 2 258) a v periférnom NS 28 prípadov (incidencia 1 : 3 927). Celkovo v ms/ms NS bolo zachytených 71 prípadov DMP, takže celková prevalencia ms/ms NS je 1 : 1 549 – jednoznačne veľmi vysoká. Za dôležitú skutočnosť považujeme fakt, že naša metodika ms/ms zachytáva podstatne širšie spektrum než pridaných 9 DMP v regulárnom NS. Záchyty v periférnom NS predstavujú až 39 % porúch (spravidla závažných), ktoré by bez záchytu a včasnej liečby vážne ohrozili zdravie a život pacienta. Takisto veľmi zásadné sú výsledky podľa etnických skupín, ktoré ukázali, že napríklad výskyt KH je u etnika R o 15 % vyšší než u etnika K. Na druhej strane, výskyt CAH a CF je za uvedené obdobie nulový (incidencia bude teda nižšia než 1 : 16 765). Avšak v regulárnom NS bola incidencia DMP v etniku R vyššia o 300 % (K = 1 : 3 728, R = 1 : 931) a v periférnom NS o 209 % (K = 1 : 5 177, R = 1 : 1 676).

Aj keď ide o prvé údaje za sledované dva roky, celkový súbor nad 100 000 živonarodených detí je dostatočný na predbežné závery. Čo môžeme povedať? NS na Slovensku má 30-ročnú históriu v jednom SCN a troch recall centrách v sieťovej spolupráci všetkých zainteresovaných. Je plne funkčný, s každoročným a tzv. in real time vyhodnocovaním a je ekonomicky a medicínsky veľmi prínosný. Jeho rozšírenie na oficiálnych 13 porúch a de facto viac než 25 DMP sa javí ako vysoko opodstatnené. Výsledky sledovania etnika možno považovať za prioritné nielen v rámci štátov EÚ – takéto sledovanie (či skôr vyhodnocovacie štúdie) je publikované hlavne v USA. Tieto práce potvrdzujú to, čo vychádza aj v našich predbežných výsledkoch: medzi etnikami sú značné rozdiely nielen v samotnom NS a v jeho vyšetreniach, ale hlavne vo výskyte jednotlivých DMP. Tento poznatok je síce z jednej strany dávno známy, ale v súčasných štúdiách sa mu (paradoxne) venuje menej pozornosti. Je historicky známy vysoký výskyt kosáčikovitej anémie u afrického obyvateľstva, talasémie v Stredomorí, Tayovej-Sachsovej choroby u židovského etnika. Dodnes sa predpokladalo, a NS u nás potvrdil skutočnosť, že deficit MCAD, ktorý je zodpovedný za náhle úmrtia u dojčiat, je až 4-krát častejší u nášho rómskeho etnika než u ostatnej populácie. Na „liečbu“ tejto potenciálne život ohrozujúcej poruchy pritom stačí malá úprava príjmu potravy a znalosť diagnózy. Koľko prípadov náhleho úmrtia mohlo byť u matiek v zlých sociálnych podmienkach bezdôvodne kriminalizovaných? A podobných DMP náš rozšírený NS zachytáva podstatne viac...

Rómovia – zopár faktov

Výsledky NS prispeli aj k poznaniu histórie našich Rómov. Venujme jej krátku pozornosť. V Európe žije približne deväť miliónov Rómov, z nich na Slovensku okolo 500 000 (Mapa č. 2). Patríme ku krajinám s najvyššou hustotou rómskeho obyvateľstva. Naša rómska populácia prišla s hlavným migračným prúdom z oblasti severnej Indie (Pandžáb) a južného Uralu, ktorý prebiehal v 12. – 15. storočí – cez územie Turecka, Balkánu, Rumunska, Maďarska, Rakúska, vetviac sa na južnú vetvu (Španielsko) a severnú (Česko, Nemecko, Anglicko) – Schéma č. 3. Prvé písomné nálezy o rómskom osídlení u nás pochádzajú zo Spišskej kotliny z obdobia okolo roku 1370. Zdá sa, že slovenská vetva, ktorá sa odštiepila od južnejšieho hlavného prúdu a smerovala k nám kolmo na sever, už zostala na Slovensku relatívne stabilná, bez väčšej migrácie či miešania s dominantnou populáciou. Táto populačná „nehybnosť“ asi pol miliónovej populácie po dobu viac než siedmich storočí viedla k vzniku genetickej odlišnosti nielen voči majoritnému obyvateľstvu, ale aj voči rómskym etnikám okolitých štátov (Zakarpatsko, Rumunsko, Maďarsko). Túto odlišnosť dokumentuje Schéma č. 4 (Kalaydieva a spol., 2001). V schéme je zrejmá genetická „blízkosť“ celej kaukazskej – aj geograficky vzdialenej – populácie, zatiaľ čo napríklad Rómovia v Maďarsku sú veľmi vzdialení od slovenských (výnimkou severných susediacich oblastí). Medicínsky bola táto jedinečnosť slovenskej rómskej populácie potvrdená zistením výskytu vrodeného glaukómu v slovenskej rómskej populácii, ktorá sa u Rómov okolitých štátov nevyskytuje (Gerinec, Kádási). Výsledky nášho rozšíreného NS sú ďalším dokladom potvrdzujúcim túto etnickú originalitu našej rómskej populácie s praktickým medicínskym dopadom, ktorého plný dosah ešte nemožno vyhodnotiť.

Perspektívy a význam novorodeneckého skríningu

NS na Slovensku za svoju 30-ročnú existenciu jasne preukázal svoju efektivitu a funkčnosť. Aké by mali byť ďalšie kroky pri jeho skvalitňovaní, respektíve rozširovaní? V prvom rade treba mať na zreteli fakt, že Wilsonove-Jungnerove kritériá vhodnosti jednotlivých porúch pre NS sa v zásade asi meniť nebudú – odrážajú totiž základnú požiadavku cost-effectivness. Určite sa však – rozvojom poznatkov medicíny, diagnostiky a liečby – mnohé z DMP, ktoré sú dnes pre NS nevhodné, stanú splnením kritérií vhodnými (tak, ako to bolo s CF). To však ukáže čas. U nás sa s istotou dá počítať s tým, že mnohé DMP zachytávané v periférnom NS prejdú do regulárneho NS, a tak sa paleta „nehlučne“ rozšíri z oficiálnych 13 na približne 30 porúch.

Dôležitou skutočnosťou u nás je fakt, že NS sa robí v jednom centre v jednej logistickej a plne funkčnej schéme, bez pridávania počtu odberov u dieťaťa či nákladov na poštovnom. Prepojenosť siete a spätné väzby spolupráce sú plne funkčné a nie je dôvod do nich zasahovať.

V budúcnosti však bude nevyhnutné dobudovanie laboratórií a metodík vo vybraných zdravotníckych zariadeniach na definitívne doriešovanie a následne plné sledovanie a liečbu skríningom zachytených prípadov – tzv. second tier a definitívna starostlivosť. Nie je možné, aby sa táto nevyhnutná fáza a základňa dobudovávali živelne – bez väzby na sieť NS u nás. Musí mať zachovanú nadväznosť, neodkladnosť, tok informácií a odborné prepojenie. Celý komplex tejto významnej zdravotníckej služby je už dnes modelom pre budovanie starostlivosti aj o iné zriedkavé ochorenia, nielen v pediatrii. Spolupráca s ISNS a EUNENBS na medzinárodnej úrovni, spoločný výskum, projekty a funkčná prepojenosť sú samozrejmé úlohy do budúcnosti.

Záver

Súčasnosť a budúcnosť rozvoja medicíny sa orientujú na prevenciu a podporu zdravia v tom najširšom, celopopulačnom zábere. Zdravý životný štýl, kardiovaskulárny a onkologický program sú nasmerované k najčastejším príčinám morbidity a mortality vo vyspelých štátoch sveta. Zdanlivý protipól predstavujú zriedkavé ochorenia (rare diseases), ktoré sú „zriedkavé“ len individuálne. Ako skupina však postihujú zdravie veľkej skupiny ľudí. Novorodenecký skríning je nielen jedným z najefektívnejších programov vo vyhľadávaní a riešení „zriedkavých“ dedičných ochorení v detstve, ale je aj modelom, ktorý sa môže efektívne uplatniť aj v iných oblastiach preventívnej medicíny. Navyše prináša rad nových vedeckých poznatkov.

Zoznam použitých skratiek

Literatúra

1. Delange F., Camus M., Winkler M., Dodion J., Ermans A. M.: Serum thyrotropin determination on day 5 of life as screening procedure for congenital hypothyroidism. Arch. Dis. Child. 52, 1977, č. 2, 89 – 96
2. Wilson J. M. G., Jungner G. (1968): Principles and Practice of Screening for Disease.Geneva, WHO, http://whoqlibdoc.who.int/php/WHO PHP 34.pdf
3. Dluholucký S.: Kongenitálna hypotyreóza na Slovensku. Čs. Pediat. 37, 1982, č. 3, 121 – 124
4. Dluholucký S.: Skríning kongenitálnej hypotyreózy. Záverečná správa rezortného výskumu MZ SSR 1980 – 81, č. 07-01-03
5. Dluholucký S., Hornová V., Bucek M., Langr P.: Studies on Congenital Hypothyroidism and Results of Three and Half Years of Compulsory Screening Program in Slovak Socialist Republic. Endocrinol. Exptl. 23, 1989, 125 – 129
6. Loeber J. G., Burgard P., Cornel M. C., Rigter T., Weinreich S. S., Rupp K. et al.: Newborn screening programmes in Europe: arguments and efforts regarding harmonization. Part 1 – blood spot to screening result J Inherit Metab Dis. 2012; May 3,
7. Burgard P., Rupp K., Linder M., Haege G., Rigter T., Weinrich S. S. et al.: Newborn screening programmes in Europe; arguments and efforts regarding harmonization. Part 2 – From screening laboratory results to treatment, follow-up and quality assurance J Inherit Metab Dis 2012 Apr 28
8. Cornel M., Rigter T., Weinreich S. et al.: Newborn screening in Europe Expert opinion document, http://www.iss.it/enmr/prog/cont.php?id=1621&lang=1&tipo=64 Accessed 24 Feb 2012
9. Zabransky S. (2002): Newborn screening for endocrine and metabolic diseases in Europe 2000. Screening J 2: 1 – 14
10. Pollitt R. J. (2007): Introducing new screens: why are we all doing different things? JIMD 30(4): 423 – 429
11. Wilcken B., Haas M., Joy P. et al. (2009): Expanded newborn screening: outcome in screened and unscreened patients at age 6 years. Pediatrics 124(2) e241 – e248
12. Wilcken B. (2011): Newborn screening: how are we traveling, and where should we be going. JIMD 34(3): 569 – 574
13. Sims E., Mugford M., Clark A. et al.: Economic implications of newborn screening for cystic fibrosis: a cost of illness retrospective cohort study Lancet 2007; 369 (9568) 1187 – 1195
14. Castelani C., Massie J.: Emerging issues in cystic fibrosis newborn screening Current Opinion in Pulmonary Medicine 2010; 16 584 – 590
15. Dluholucký S., Knapková M., Newborn Screening in Slovakia – from 1985 till today Acta Facult Pharm Univ Comeniannae 2013; Suppl. VIII 32 – 37
16. Dluholucký S., Knapková M.: Newborn screening in Slovakia – what news Abstract from The 8th ISNS European Neonatal Screening Regional Meeting 4 – 6 Nov 2012 Budapest in Orvosi Hetilap 2012, www.akademiai.com
17. Raffle A., Gray M.: Screening. Evidence and Practice. 2007 Oxford Univ Press
18. Endreffy E., Németh K., Fekete G. et al.: Molecular Genetic diagnostis Difficulties in Two Hungarian Gypsy Samples with Cystic Fibrosis IJHG 2002; 2(1) 41 – 44
19. Giusti R., Comber P., Gernmana J. et al: Elevated IRT levels in African-American infants: implications for newborn screening in an ethnically diverse population Pediatr Pulmonol 2008; 43(7) 638 – 41
20. Cheillan D., Vercherat M., Chevalier-Porst F., Charcosset M., Rolland M. O.: False-positive results in neonatal screening for cystic fibrosis based on a three-stage protocol (IRT/DNA/IRT): Should we adjust IRT cut-off to ethnic origin? J Inherit Metab Dis 2005; 28(6) 813 – 8
21. Giusti R., Badgwell A., Iglesias A. D.: New York State Cystic Fibrosis Consortium: The Frist 2.5 Years of Experience With Cystic Fibrosis Newborn Screening in an Ethnically Diverse Population www.pediatrics.org/cgi/doi/10.1542/peds 2006 – 1415
22. Kalaydjieva L., Gresham D., Calafell F.: Genetic studies of the Roma (Gypsies): a review BMC Medical Genetics 2001; 2 5 – 17
23. Bartsocas C. S., Karayanni C., Tsipouras P., Baibas E., Bouloukos A., Papadatos C.: Genetic structure of the Greek gypsies Clin Genet 1979; 15(1) 5 – 10