Od dôb Hippokratových až prakticky do konca 18. storočia je známych asi 200 špeciálnych spisov o analýze moču. Tieto práce sa zaoberali opisom množstva, farbou, priehľadnosťou a ďalšími vlastnosťami moču. Veľká časť kníh bola venovaná aj močovým konkrementom, ktorým sa pripisoval veľký prognostický význam. V 18. storočí dokonca kolovala povera, že ak človek trpel nočným pomočovaním, vhodným liečebným prostriedkom bolo umiestniť vzorku moču chorého na určitú dobu do truhly zosnulého príbuzného a potom malo dôjsť k uzdraveniu chorého človeka.

Úvod

V dnešnej dobe moderná laboratórna diagnostika zastáva dôležitú úlohu pri vyšetrovaní moču, či už pri vyšetrovaní močového sedimentu, alebo pri vyšetrovaní moču chemicky, ktoré býva taktiež súčasťou základného vyšetrenia moču. Moč získavame najčastejšie spontánnym močením (stredný prúd ranného moču), prípadne sterilným cievkovaním močového mechúra, menej punkciou močového mechúra. U žien veľmi často dochádza k znečisteniu moču vaginálnym výtokom. Pri patologickom náleze v močovom sedimente je vhodné vyšetrovať stredný prúd moču, v prípade, že nachádzame sporné výsledky, je vhodné cievkovanie močového mechúra alebo jeho punkcia.

Stabilita vzorky moču

Výsledky vyšetrenia močového sedimentu sú do veľkej miery ovplyvnené správnym spôsobom odberu vzorky. Pri vyšetrovaní močového sedimentu treba dodržiavať odber „lege artis“ a informovať o tom pred odberom aj pacientov.

1. 

   Je zaistený nočný pokoj pacienta.
2. Pred odberom je potrebná hygienická očista močovopohlavných orgánov.
3. Odoberá sa stredný prúd ranného moču do čistej skúmavky.
4. Vzorka moču by mala byť spracovaná čo najskôr, ideálne do 2 hodín, maximálne do 4 hodín.

Pokiaľ nie je možné spracovanie vzorky do uvedených intervalov, možno moč uchovávať bez podstatných zmien v chladničke pri 4 °C (najdlhšie však 24 hodín), aby nedošlo k rozpadu buniek a valcov a to najmä v hypotonickom a alkalickom moči.

Elementy vo vzorke moču v priebehu času podliehajú zmenám. Erytrocyty a leukocyty sa zničia, kým u epitelových buniek sa rozvinie obnažené bunkové jadro. Erytrocyty dokážu v alkalickom moči hemolyzovať. Pri uskladnení moču pri izbovej teplote sa rozmnožia baktérie a moč sa stane alkalickým. Následkom toho sa častice kryštálov v moči usadia alebo klesnú a podporia rozklad erytrocytov. V dôsledku zmeny pH moču v priebehu času sa stav elementov v moči môže meniť, preto pri analýze by sa mal použiť čo najčerstvejší moč.

Informačná hodnota vyšetrenia močového sedimentu a moču chemicky

• Infekcia močových ciest (vysoké leukocyty a baktérie), mala by byť potvrdená kultiváciou moču
• Dôkaz bielkovín v moči
• Dôkaz glukózy v moči
• Dôkaz krvi v moči
• Vyšetrenie pH moču
• Stanovenie hustoty moču
• Dôkaz ketolátok, žlčových farbív bilirubínu a urobilinogénu
• Mikroskopické vyšetrenie močového sedimentu by malo byť indikované pri pozitívnom patologickom náleze pomocou diagnostických prúžkov (moč chemicky)
• Nález plochých epitélií pochádzajúcich z okolia ústia močovej trubice, buniek prechodného epitelu močových ciest a baktérií vzhľadom na nesterilný odber moču nemá klinický význam
• Nález cystínových kryštálov má význam pre diagnostiku cystinúrie
• Záplava kryštálov oxalátu vápenatého u pacienta v bezvedomí a pri ťažkej metabolickej acidóze neznámeho pôvodu poukazujú na možnosť otravy etylénglykolom
• Kvasinky sa častejšie vyskytujú u diabetikov, u pacientov s poruchou imunity vrátane osôb liečených imunosupresívami
• Pre vážne poškodenie obličiek svedčí nález guľatých epitélií obličkových tubulov
• Hodnotenie valcov

Sfarbenie moču môže byť ovplyvnené množstvom látok. Do biela sfarbuje moč hnis a fosfátové kryštály. Do ružova až červena sfarbujú moč erytrocyty, hemoglobín, myoglobín, porfyríny, lieky – napr. metronidazol a potraviny – napríklad cvikla. Oranžová až hnedá farba moču môže byť vyvolaná prítomnosťou bilirubínu, urobilínu, rebarbory, liekov – napr. rifampicínu. Modrozelená farba moču môže byť spôsobená prítomnosťou biliverdínu či infekciou moču pseudomonádami.

Medzi základné vyšetrenia moču patrí vyšetrenie moču chemicky (diagnostickými prúžkami) a močového sedimentu.

Moč chemicky

Analýza moču chemicky (kvalitatívne, príp. semikvantitatívne stanovenie) zahŕňa stanovenie pH moču, dôkaz bielkovín, glukózy, ketolátok, žlčových farbív bilirubínu a urobilinogénu a dôkaz krvi v moči. Vyhodnocovanie analýzy moču chemicky sa robí okometricky (subjektívne, väčšinou na ambulanciách), fotometricky poloautomatmi alebo automatmi (objektívne, v laboratóriách). V prípade negatívneho výsledku znižuje použitie diagnostických prúžkov zbytočné požiadavky na mikroskopické hodnotenie. Diagnostické prúžky je vhodné používať aj v prípade, keď sa bunkové elementy rozpadnú vplyvom nízkej osmolality, či vysokého pH moču, pri dlhšom státí vzorky, alebo pri vyššej izbovej teplote.

V nasledujúcej Tabuľke č. 1 je prehľadne zhrnutá interpretácia výsledkov moču chemicky a informačná hodnota tohto vyšetrenia.

Močový sediment

Močový sediment rozdeľujeme na orgánový a neorgánový. Orgánový sediment obsahuje epitélie, leukocyty, erytrocyty, valve, fibrínové vlákna, tkanivové útržky, močové filamenty, sekréty prostaty a pohlavných žliaz, parazity, kvasinky, plesne. Neorgánový sediment obsahuje hemoglobín, hemosiderín, bilirubín, cholesterol, tuky a mastné kyseliny, cystín, leucín, tyrozín, kryštály, liečivá...

Močové sedimenty stanovujeme od roku 2013 prietokovou cytometriou na nových analyzátoroch UF 1000 od firmy Sysmex. V súčasnosti je prietoková cytometria v laboratórnej diagnostike najcitlivejšou dostupnou metódou na stanovenie močových sedimentov, to znamená, že touto metódou sme schopní zachytiť aj to, čo predchádzajúcou metódou nebolo možné. Prietoková cytometria dokáže vyhodnotiť až 65 000 elementov v močovom sedimente, čo je mikroskopicky okom nemožné. Prietoková cytometria (Flow cytometry) využíva pri stanovení laserovú analýzu elementov, ktoré sú označené fluorescenčnou farbičkou a prietok častíc sedimentu stredom detekčnej komory a separáciu elementov – prietok po jednom elemente.

Najčastejším objektívnym nálezom pri vyšetrovaní močového sedimentu a moču chemicky býva mikroskopická hematúria, ktorú možno zachytiť u 68 – 97 % pacientov s nádorom močového mechúra. V populácii nachádzame mikroskopickú hematúriu u 2,5 – 4,3 % mužov a u 8,1 – 11 % žien. Keďže mikrohematúria sa vyskytuje intermitentne, vyšetrenie treba opakovať viackrát.

V nasledujúcej Tabuľke č. 2 je prehľadne zhrnutá interpretácia výsledkov močových sedimentov a informačná hodnota tohto vyšetrenia.

Štatistika Alpha medical za rok 2018

V nasledujúcej Tabuľke č. 3 je prehľadne zhrnutá štatistika počtu vzoriek močových sedimentov a močov chemicky za všetky laboratóriá Alpha medical.

Ako je vidieť z tabuľky, počet vzoriek močov chemicky a močových sedimentov narástol v roku 2018 v porovnaní s rokom 2017 zhruba o tretinu. Viac močov je vyšetrovaných u žien než u mužov a to zhruba o 18 % pre moče chemicky a 32 % pre močové sedimenty. Tento fakt pravdepodobne súvisí s vyšším počtom zápalov močových ciest a častejšími klinickými príznakmi u žien, alebo to môže byť spôsobené aj tým, že ženy pristupujú ku svojmu zdraviu zodpovednejšie než muži a dostanú sa k lekárovi častejšie.

Indikácia vyšetrenia močového sedimentu, moču chemicky

• prevencia/skríningové vyšetrenia
• pri klinickom podozrení na ochorenie močových ciest a obličiek
• pri pacientoch s nefrologickými a urologickými ochoreniami

Spôsoby realizácie močového sedimentu

Mikroskopia

Určenie priemerného počtu elementov v jednom zornom poli, prípadne počet elementov v 1 ml vzorky pri definovanom zväčšení mikroskopu a zahustení moču centrifugáciou.

Vyhodnotenie mikroskopického obrazu počítačom

Vzorka necentrifugovaného moču je vháňaná do planárnej kyvety. Častice prítomné v moči sú mnohonásobne snímané pomocou digitálnej kamery a ich snímky sú porovnávané na základe ich veľkosti, tvaru a štruktúry s databázou, ktorá je súčasťou softvéru prístroja.

Prietoková cytometria

Prietoková cytometria (Flow cytometry) využíva pri stanovení laserovú analýzu elementov, ktoré sú označené fluorescenčnými farbičkami a prietok častíc močového sedimentu stredom detekčnej komory a separáciu elementov – prietok po jednom elemente. Meria sa rozptyl svetla pod malým uhlom, tzv. forward scatter, ktorý je priamo úmerný veľkosti buniek a rozptyl svetla do veľkého uhla, tzv. side scatter, ktorý poskytuje informácie o vnútornej štruktúre častíc.

Za analytické spracovanie močového sedimentu a moču chemicky sú zodpovední v laboratóriách zaškolení laboranti, za klinickú validáciu týchto výsledkov je zodpovedný vysokoškolsky vzdelaný pracovník a v prípade potreby (nejasné výsledky, sporné výsledky, výsledky, ktoré nesedia s klinikou...) je vhodná telefonická konzultácia s týmto pracovníkom.

Literatúra

1. Zima T. a spol., Laboratórní diagnostika, (2007), GALÉN, 2. Doplnené a prepracované vydanie
2. Masopust J., Klinická biochemie, požadovaní a hodnocení biochemických vyšetrení (1998), OLYMPUS
3. Michalec Č., Močový sediment a močové konkrementy (1988), AVICENUM, Praha
4. www.sekk.cz
5. Meško a kol., Vademékum klinickej biochémie (1998), OSVETA
6. Lee W., Ha J.S., Ryoo, N.H., Comparison of the Automated cobas u701 urine Miicroscopy and UF – 1000i Flow Cytometry Systems and Manual Microscopy in the Examinationof thr Urine Sediments (2016), J. Clin Lab anal., Sep: 30 (5): 663 – 671
7. Canavanaugh C., Perazella M.A., Urine Sediment Examination in the Diagnosis and managment of Kidney Disease: Core Curriculum 2019 (2019), Am J Kidney Dis., Feb: 73 (2): 258 – 272